P.S. Nechcem Ťa

Dokončime to

Nastúpili sme na scénu. Buď aspoň herec, keď už si nanič, hovorila som si. Zahraj to, akoby si to hrala s Kubom, veď to zvládneš. Postavili sme sa oproti sebe a zaujali tanečný postoj, tentokrát by medzi nás vošli aj Paťa s Kikom. Položila som mu ruku do nastavenej dlane. Pozrel na ňu, potom sa trochu zachmúril. Pozrela som aj ja na naše ruky. Aha, celý palec som mala rozškriabaný, až mi tiekla krv. Ach vzdychla som si, asi mu to je odporné, rýchlo som ho priložila k perám, olízala a vrátila ruku naspäť. Aj Dano vzdychol a na sánke mu zahrali svaly.

„A teraz vykroč........" začali sme tancovať. Zdvihla som hlavu a pohľad, ktorý som doteraz mala na našich nohách som presunula hore na jeho tvár. Pery mal stisnuté. Privrela som silno oči v snahe zahnať všetky tie otázky prečo?, čo sa tam preháňali. Stratila som rytmus a pošpotila som sa. To snáď nie. Dano ma hneď pridvihol a chytil pevnejšie. Ako sa ešte chceš viac strápniť? Rýchlo som otvorila oči. Hneď som sa stretla s jeho modrými očami, doširoka otvorenými.

„V pohode?"- šepol starostlivo. Jemne som prikývla. Je to možno posledný krát, čo spolu tancujeme, čo sme pri sebe tak blízko. Prečo mi pri tom niekto neviditeľný žmýka srdce?

Scéna skončila a my sme od seba odstúpili. Už som sa na Dana radšej nepozrela, lebo každý jeho nezaujatý, chladný pohľad ma normálne fyzicky bolel. Opierala som sa o stenu a opakovane si škriabala prst. Ale bolesť z rozškriabaného prsta, bola iba malá na to, aby prehlušila tú, ktorú som cítila zo srdca. Hneď na to som si prst cucala, aby mi nebolo vidno krv. Bola sladká. Pripadala som si ako upír, akurát, že som si pila vlastnú krv. Pche, ešte ani ako upír, by som nestála za nič.

Lea dohopsala, ideme na scénu. Texty som rapotala bezducho, silené úsmevy. Zato ten Lein bol širší a úlisnejší ako zvyčajne.

„Nie, sme iba dobrí kamaráti, poznáme sa už dlho, ja viem, že sa mu páčiš ty a chcem, aby bol šťastný." Tak táto veta ma úplne zarezala do živého. Do kelu to bolí. Už som sa nepretvarovala, nemala som silu. Tvárila som sa nešťastne. Lea za mnou išla z javiska. Naklonila sa ku mne zozadu a začala do mňa hustiť.

„Tvojich päť minút slávy skončilo, cha cha, tak sa mi tu teraz neľutuj a neplačkaj. Ja som ťa varovala, ale nedala si si povedať. Pretiahne ťa a si pre neho mŕtva. A teraz, keď sa to stalo, si smutnááá? Vychutnaj si to  hviezda, lebo ja si to už vychutnávam." 

Práve sa mi zabodol slovný nôž priamo do srdca. Mala som doširoka otvorené oči a začali sa mi v nich zberať slzy. Opatrne, asi ako ožratý, ktorý sa snaží chodiť rovno som išla ďalej a ďalej a ďalej. Snažila som sa držať Poker face, bez náznakov citu. Takže takto to je, myslia si, že ma pretiahol a ja chudera si teraz robím nároky na playboya, ktorý už o mňa nestojí. Vyšla som až von. Fúkol do mňa zimný vietor a mňa úplne zmrazilo, až som sa ohla v páse a obchytila sa rukami. To je dobre, možno zmrazí aj tie slzy, čo sa tlačia von. V hlave mi hučalo a napadol  mi ten hrozný sen.  Zacítila som cigaretový dym. Obzrela som sa. Za rohom stáli nejaký traja chalani, čo fajčili a pozerali na mňa.

„Ahoj, herečka."- pozdravil jeden z nich, asi najväčší frajer. Ale ja som mala na dnes frajerských týpkov dosť.

„Nedáš si s nami?" Pokrútila som hlavou. Fajn už som asi zmrzla dosť. Aspoň som na chvíľu necítila ten tlak na srdci. Otočila som sa na odchod. Zrazila som sa vo dverách s Kubom.

„Nika." Čo to má byť? Pozdrav? Otázka? Zvolanie?

„Čo tu robíš?"

„Nič." Kráčala som do vnútra bez zastavenia.

„Nika, čo sa stalo medzi vami?" On sa pýta mňa? Nie je tak náhodou kamarát s Danom?

„Prečo sa nespýtaš Dana?"