P.S. Nechcem Ťa

Pondelok

Pondelok.

Našťastie Jana už bola v škole, tak to bolo znesiteľné. Odprezentovala som projekt, ktorý som samozrejme dokončovala až v nedeľu večer. Ale bolo viac tých, čo to nestihli vôbec, takže jednička zaručená. Na ďalšiu hodinu sme sa premiestňovali do učebne. No a samozrejme koho som videla, aby som mala blbý deň? Leu. Stála pri skrinkách s partiou. Keď som ju zbadala, tak som si spomenula na ten pocit bezmocnosti, čo som mala na chodbe, keď mi držali dvere ..... Môj pohľad tomu patrične nasvedčoval. Keď ma Lea zbadala, začala si niečo šuškať a samozrejme opovrhovačný, nepriateľský pohľad nasledoval za tým. Ja som so škaredým pohľadom tiež nezaostávala. Strašne ma štvalo, čo si dovolila, hlavne že si myslí, že si toto môže dovoliť. To, že vyzerá sexi a chalani ju obdivujú, jej nedáva právo ponižovať ostatných normálnych ľudí. Bohužiaľ som nemohla povedať, že je hlúpa kráska, lebo sa učila dobre, ale preto sú asi inteligentné sexiny omnoho nebezpečnejšie.

„Čo sa deje? Uniklo mi niečo?" Z mojich úvah ma vytrhla Jana. Pozerala trochu nechápavo. Zjavne si všimla tie vražedné pohľady. Vzdychla som si, ako jej to len vysvetliť a nepovedať všetko. Predĺžila som si čas na rozmýšľanie ešte zbytočnou otázkou.

„Načo myslíš?" Šibla pohľadom na Leu a na mňa, aby mi to bolo jasné.

„No......mali sme výmenu názorov.....ostrejšiu výmenu."

Nadvihla obočie a naznačila, že jej to nestačí. Keď som nepokračovala, tak sa ozvala znova.

„Tak hovor ďalej, o čo išlo, vieš , že ti nedám pokoj." Široko sa usmievala a oči jej zvedavo poskakovali.

„No to, že chodím s Danom na divadlo, to už vieš.  A vieš aj to, že sa so mnou baví. A asi sa baví viac, ako by si Lea priala, lebo by ho chcela len pre seba. Tak mi veľmi jasne dala najavo, kde je moje miesto a že na neho nemám."

„To ťa muselo vytočiť jak ťa poznám." - zachechtala sa. To sa musí uznať, fakt ma poznala, vždy ma neskutočne vytočilo, keď si niekto dovoľoval na mladších, škaredších, kto im dal právo súdiť. A keď sa niekto vyvyšoval na mňa, tak to už bolo max. Zachechtala som sa tiež.

„No vytočilo."

„Tak vyklop, čo si jej povedala."
„No , že sa o Dana nesnažím, že si ho môže nechať pre seba a ...." Tá pauza tam bol nárokom, lebo Jane žiarili oči a pripadala si ako v centre diania svojich seriálov, tak nech si to užije naplno.

„A...?"

„ A že si myslím, že ani ona u neho nemá šancu." vedela som ako zareaguje, tak som sa už dopredu začala smiať. Jasné, že sa jej doširoka otvorili oči a začala sa rehotať.

„Vau, to ju muselo riadne raniť." Teraz som bola v Janiných očiach hrdinka. No keby vedela, čo sa dialo potom, radšej nie. Rozhodla som sa zamlčať niektoré veci z tohto príbehu a ostať radšej hrdinkou.

„Tomu ver." Ešte dlho sme sa na tom bavili. Už ma ten nepriateľský pohľad tak netrápil.

Na obede sme sa stretli väčšia partia, dokonca si k nám prisadla aj Paťa. Bolo fajn necítiť sa tak osamelo ako v piatok. Aspoň navonok som tak nepôsobila ako chudera. Čo mi padlo dobre. Hlavne, keď som bola tŕňom v päte pre miestnu star, je dobré nebyť sama. Rozprávali sme o učiteľoch a obed bol ku podivu naozaj chutný. Paťa sa ku mne naklonila a povedala len pre moje uši:

„Počuj, to čo si mala s Leou?" Po mojom nechápavom pohľade pokračovala.

„No dnes si ma odtiahla nabok a že ako dobre sa poznáme, lebo ty si iná ako sa zdáš, že ohováraš za chrbtom a namýšľaš si aká si úžasná." Mala som dosť. Do hlavy sa mi nahrnula krv až som počula búšenia svojho srdca. Nebolo to prvýkrát, čo som zažila takéto ohováranie, keď ma za chrbtom ohovorila bývalá „naj" kamoška tak, že sa mi prestali ľudia zdraviť. Vtedy som si povedala, že ak tým kravinám niekto uverí a chce im veriť, tak ma dobre nepozná a nemusím oňho stáť ani ja. Ale bolo to smutné, ako radi ľudia veria sprostým klamstvám.

„Ach, je mi z toho zle. Podrypovala, že som hlúpa, keď balím Dana a ani neviem hrať a tak, tak som jej povedala, že nech si ho nechá a.....že u neho tiež nemá šancu." Zachichotala sa, poznali sme sa tiež už dlho, verila som tomu, že bude veriť mne a nie Lee, ale bolo tu smutné a unavujúce.

„Si dobrá. Ale vytočila si ju riadne." Ešte sa zachichotala a dodala.

„Neboj pohoda ja jej nič neverím." Aspoň, že tak. Chuť do jedla som už ale mala pokazenú.

Keď sme už vychádzali zo školy, uvidela som na chodbe Dana a Leu. Dano stál chrbtom, takže ma nemohol vidieť. Lea sa široko usmievala a niečo hovorila. Keď ma zaregistrovala, tak podišla k nemu bližšie, koketne sa zasmiala a potľapkala ho po pleci. Viem, že to urobila nárokom a ani netuším , čo hovorili, ale začala mi v hlave vŕtať myšlienka. Je to ako sa pri mne Dano správa a čo hovorí úprimné? Neverím zase nesprávnemu človeku? Čo mu tak za klamstvá môže o mne Lea nahučať a neuverí jej?  V hlave sa mi to prevaľovalo celú cestu. Našťastie nás išlo viac, tak som nemusela komunikovať.