Double problem

1.ČASŤ 1.KAPITOLA

Jess

Nikdy  som si nemyslela, že čas ubehne tak rýchlo. Najskôr ste dieťa a prežívate tie najkrajšie roky, kedy nemusíte riešiť žiadne starosti a jediné, čo vás zaujíma je, s čím sa dnes budete hrať. Všetko za vás riešia rodičia. ,,Zlatko nechceš niečo papať? Nepotrebuješ niečo? Nemám ti pomôcť?" toto sú najčastejšie slová milujúcich rodičov, ktorí by pre svojich potomkov urobili  všetko.   Prichádza obdobie školy a nastáva veľká zmena. Začínate byť zodpovedný a záleží len na vás, čo sa bude diať, aké budete mať známky, kto budú vaši priatelia. Toto je prvé obdobie vášho života, kedy začínate pracovať na tom, aká bude vaša budúcnosť. Základná škola ubehne ako voda a prichádza ďalší dôležitý krok v živote mladého človeka, výber strednej školy. Stredná škola je úžasné miesto, z ktorého si odnášate tie najkrajšie spomienky.  A potom, potom sa to všetko krásne končí maturitou a vy len premýšľate nad tým, ako ste mohli urobiť všetko inak. Myslím, že väčšina z vás tento pocit zažila. Ja, Jessica Rolls, som  presne v tejto fáze môjho života. Je Sobota ráno a ja som sa práve prebudila z mojich hrôzostrašných snov. Hrôzostrašných preto, pretože zajtra odlietam na druhú stranu Ameriky do New Yorku na univerzitu. Práve som skončila strednú školu a rozhodla som sa pokračovať v štúdiu. Lenže kto by nemal z tohto stres? Ja stresujem celé leto. Dokonca som stresovala ešte skôr ako leto začalo. Moja povaha je veľmi zložitá. Vždy som vnútorne rozhádzaná aj z tých najmenších maličkostí. A začiatok štúdia na univerzite stovky kilometrov od domova a od mojich najbližších ? To si prestavte, v akom strese musím byť. Pomaly sa postavím z mojej teplučkej postele a nasmerujem si to rovno do kúpeľne. Okamžite, ako uvidím svoj odraz v zrkadle ma striasie, kruhy pod očami a vyschnuté pery napovedajú tomu, že som nespala takmer celú noc.Opláchnem  si tvár studeným prúdom vody a jemne si ju utriem do môjho ružového, hebučkého uteráka. Umyjem  si zuby a na suché pery si naniesiem balzám. Na tvár si dám jemnú vrstvu BB-krému, zapracujem ju a naniesiem špirálu. Krátku nočnú košeľu  vymením za modré, voľné tričko a tepláky.  Jediné ,čo mi zostáva je skrotiť moje vlasy. Som tmavovláska a moje vlasy siahajú do polovice chrbta. Často mám veľký problém ich dať do takého stavu, aký si predstavujem. Už som držím v ruke hrebeň, keď som počujem : ,, Jess ,poď už dole, raňajky sú na stole." Je to môj brat, Louis. Môj starší bráško. Veľmi ho ľúbim. Je medzi nami 5 ročný rozdiel. On má 25 rokov a ja 20. Z môjho pohľadu je to  fešák a baby sa naňho lepia tak veľmi, až ich niekedy nestíha odháňať. Dobre, možno trošku preháňam, ale vážne len trošku. Louis má úžasne husté ,blonďavé vlasy a modré oči. Jeho vyšportovaná postava padne do oka takmer každej, ktorá sa naňho pozrie.  Louis si však drží odstup od dievčat. Kedysi dávno zažil trpké sklamanie v láske, o ktorom veľmi nechce hovoriť. Jediné, čo viem, je to, že to bolo na letnej brigáde počas prázdnin. Bol v Brazílii a vrátil sa so zlomeným srdcom. Louis ma vždy chránil a správal sa ako môj osobný bodyguard. Máme úžasný vzťah už odmalička a  práve on je najviac zo všetkých nešťastný z toho, že odchádzam tak ďaleko. Pomalými krokmi  schádzam schody a smerujem do kuchyne. Už z diaľky cítim vôňu palaciniek, ktoré vie robiť len moja mamička. Vojdem  do kuchyne s tým najväčším úsmevom a okamžite si naberiem 4 palacinky.

,,Niekto sa nám konečne zobudil ,však? " poznamená uštipačne môj otec. Mama ho hneď usmerní:

,,Ale noták, Fred, zajtra nám odchádza preč, tak aspoň dnes si ju nedoberaj a správaj sa ako milujúci otecko." Vďačne  sa na mamu usmejem.  Jej poznámka o tom, že zajtra odchádzam, sa ma zase dotkla a už  sa nepretvarujem. Rozplačem sa. Sama neviem prečo a ani ako,  stalo sa to. Myslím, že mama vie čo mi je aj bez slov. To je kúzlo všetkých mamičiek. Príde ku mne a objíme ma. Pridá sa aj otec. Tichým hlasom mi povie :