Double problem

26.Kapitola

Jess
Dom som upustila so stiahnutým žalúdkom a bez jedinej kvapky viery v to, že by mohli mať Luis,Clare a mama kladný názor na celú vec. Prejdem pár metrov s zaklopem na dvere, ktoré príde po malej chvíli otvoriť Clare.

,,konečne si tu, všetci sa bojíme toho, čo nám chceš povedať a vymýšľame tie najdesivejšie teórie, radšej už poď." Nahne sa mojim smerom a vtiahne ma dnu.  Automaticky nakráčam do obývačky a na všetkých sa usmejem. Vyzerá to, že doteraz tu panovala zlá atmosféra, no môj úsmev navrátil pokoj a zmiernil obsvy z toho, čo im chcem povedať. Sadnem si na čierne kreslo hneď oproti gauča, na ktorom sedia Clare vedľa Louisa a kúsok od nich mama.

,, Jessica moja najdrahšia, však nám nechceš povedať, že si chceš toho hlupáka vziať za muža,"hneď musí začať zapárať moja mama, ktorá už od  dňa, keď som poslala preč Jamesa a zase sa vrátila k Danielovi, nevie tuto situáciu predýchať. James bol pre ňu stelesnenie dokonalosti a nechce veriť tomu, že bol násilnik.

,,Mama, to by bola len dobrá správa. Lepšieho chlapa  pre Jess ako je Daniel nepoznám," hneď ju napomenie Louis a usmeje sa na mňa.

,,Síce nebudem asi nikdy súhlasiť, ale poďme radšej k veci," nepríjemným tónom hovorí mama.

,,Keď ja neviem, ako začať." Zhlboka sa nadýchnem a nahlas preglgnem.

,,Veď sme to len my, nám môžeš povedať všetko a keď si nás tu takto zavolala, musí to byť vážne."

,, Ide o Daniela, ale vlastne nie tak úplne o neho," hovorím nejasne.

,,Nenapínaj a vyklop to," zasmeje sa Louis.

,,Ide o Josha," dostanem rýchlo zo seba a sledujem ich reakcie. Louis sa na mňa pozerá nechápavo, Clare vystrašene a  Mama opovrhujúco.

,,Ako o Josha? Nerozumiem," povie napokon Clare, aby prerušila ticho, ktoré nastalo.

A presne tu nastala chvíľa, kedy som im povedala úplne všetko. O čo ma Daniel poprosil, ako mi to vysvetlil, ako si myslím, že to nie je až taký zlý nápad, ale potrebujem vedieť ich názor.

,,Tebe asi úplne šibe," hneď sa ozve mama a chytí ma za ruku, ,,Toto nemôžeš ani myslieť vážne, nemáš teplotu?" Priloží svoju chladnú ruku na moje čelo.

,, Ja si tiež nemyslím, že je to najlepší nápad." Zadíva sa na mňa Louis.

,,Ale prečo? Možno by to veľa vyriešilo, on bol psychicky chorý, nemohol za to, mohli za to všetci naokolo. Teraz je z toho von a nezaslúži si, aby ho mlátili za nič. Čo ak tam až zomrie?"

,,Podľa mňa má pravdu. Nemusí to dopadnúť zle a mala by si robiť to, čo cítiš." Podporí môj návrh Clare. Louis si s ňou vymení dlhý pohľad a vyzerá to, akoby komunikovali len cez neho. Potom sa Louis pozrie striedavo na mňa a na našu mamu a povie:

,,Clare má pravdu, konaj ako myslíš, my ťa vždy podporíme a budeme na blízku."

,,Vy ste sa všetci zbláznili? Priviesť kriminálnika do domu, kde sú moje vnúčatka? Ten hlupák sa ti vrátil do života a všetko ničí. Ja ho neznášam Jessica. Nikdy nebudem podporovať tento vzťah! Zničíš si život!"

Daniel
S hlbokým nádychom plným strachu vojdem dnu, do Dianinej izby. Ona sa na mňa pozrie a zamračí sa.

,,Nepovedala som, že môžeš ísť ďalej."Nahnevane preloží svoje ruky na hrudi do kríža.

,,Viem,ale musím sa s tebou porozprávať."

,,Ja sa s tebou nechcem a nebudem rozprávať. Nie si môj otec a ani nebudeš. Všetko si mi zničil. Každý deň ti tu budem robiť nepríjemnejším, aby si čo najskôr odišiel." Jej postoj ma mrzí a to viac chcem spraviť niečo, aby sa to zmenilo.

,,Obleč sa a ideme preč!" poviem jej skôr rozkazovacím tónom.

,,A prečo by som mala? Nebudeš mi rozkazovať."

,,Pretože ťa mám nastarosti a Lukas nedočkavo čaká už oblečený, takže za 10 minút dole." Žmurknem na ňu a aj keď vidím jej odutý pohľad, odchádzam s úškrnom popod nos, pretože dúfam, že ju týmto obmäkčím a aspoň o percento zlepší pohľad na mňa.

,,Fakt povedala, že príde?" opýta sa Lukas a opäť pozrie na jeho hodinky. Dvihnem ho na ruky a vyhodím do vzduchu, pretože mám skvelú náladu.

,,Nepovedala, ale príde," poviem s istotou v hlase.

,,No, neviem."

Presne ako som predpokladal, začujeme otvorenie dverí a potom uvidím malú Dianu ako sa neochotne s kyslým výrazom približuje k nám. Lucas sa na ňu usmeje a ja ešte viac.

,,Nevedela som, čo si mám obliecť, keďže mi Daniel nepovedal, kam ideme." Opäť nahodí svoj kyslý pohľad.

,,Ale teš sa trochu," Buchne do nej Lukas.

,,Mne sa nechce ísť nikam. A už vôbec nie s ním." Ukáže na mňa prstom, ale ja sa len zasmejem a oboch chytím okolo ramien, aby sme išli von. Diana moje ruku zhodí hneď a začne kráčať sama.

,,Viem trafiť k autu."

,,Prestaň byť protivná,"napomenie ju Lukas.

Nastúpime do auta a celú cestu sa s Lukasom smejeme a snažíme sa zapojiť aj Diani. Ona sa tvári znechutene a odmerane, ale určite je zvedavá, kam ideme. Počul som, ako sa to potichu opýtala Lukasa a ten jej nič neprezradil, hrá to, že ani on nevie.

,,Daniel, ak nás práve unášaš, tak idem volať políciu, viem ich číslo," upozorní ma Diana a ja skoro vybuchnem od smiechu.

,,Nemusíš nikam volať, už sme tu." Zaparkujem auto a otvorím deťom dvere, aby mohli vystúpiť. Lukas vybehne s nadšením von a Diana vychádza veľmi pomaly. Keď však zbadá kde sme, na jej tvári sa objaví úsmev, ktorý chce skryť, ale nemôže.

,,To vážne? "Opýta sa akoby nebolo jasné, že tam ideme."

,,Nie, ideme do tej zubnej ambulancie hneď vedľa," ironicky poviem a usmejem sa na ňu. Už neodpovedá, len veľmi nadšená beží za Lukasom. Približujeme sa stále bližšie ku vchodu a radosť tých dvoch sa nedá popísať. Vždy tu chceli ísť a nemohli.

,,Dobrý deň, ahojte, čaute, hola, čáo,"presfektovane nás zdraví muž vo vtipnom obleku pri vchode.

,, Výborne, nevidím žiadnu maminu, iba ocina. Tak to má u nás byť. Vstúpte do detského raja, môžete ísť na všetky atrakcie, ktoré uvidíte, všetko je už vo vstupenke a pamätajte, nie je už žiadna mama, ktorá bud niečo zakazovať. Takže vstúpne." Deti sa s nadšením rozbehnú dnu a pán si ma ešte odchytí, aby mi povedal, že sú všade ich ľudia, ktorí na deti pozor dávajú a rovnako mi dal číslo stola, pri ktorom sedíme.

,,Mimochodom, ten váš chlapec akoby vám z oka vypadol," zakričí ešte na mña, ale neodpovedám, pretože vysvetľovať, že vlastne nie je môj sa mi nechce.

Sadnem si k stolu a pohľadom hľadám deti. V diaľke na obrovskej šmýkačke, ktorá vedie do bazéna s guličkami uvidím Lukasa a kúsok ďalej v obriom domčeku pre bábiky zahliadnem Dianu, ako sa hrá s nejakým dievčatkom na princezné. Spokojný si vydýchnem a objednám tie najdrahšie palacinky v tvare dinosaura a zámku pre deti, spolu s mliečnymi koktejlami. Chcem, aby bol toto ich nádherný deň. A všetkú tú radosť, ktorú cítim, mi spôsobujú ich blažené úsmevy.

Keď už po troch hodinách odchádzame, všetci sme spokojní a unavení. Nasadnemr do auta a nikto nič nehovorí. Deťom už klipkajú oči a pomaly zaspávajú. Keď prídeme domov, otvorím dvere auta a obaja pomaly vystúpia. Lukas už vojde do domu a Diana sa pri mne zastaví, pozrie sa mi do očí a objíme ma. Odstúpi s povie:

,,Ďakujem ti, možno nie si taký hrozný ako som si myslela."  Verte alebo nie, ale tieto jej slová ma takmer rozplakali. Neviem sa dočkať, keď o tomto poviem Jess. Vtedy si uvedomím, že aj mne má Jess povedať niečo dôležité. So zvláštnymi pocitmi vojdem dovnútra aj ja a uvidím Jess, hneď za ňou dobehnem a opýtam sa:

,,Tak?"

❤️❤️❤️