Double problem

45.KAPITOLA

Daniel

V tom okamžiku, ako mi došlo, že Jess odišla s Joshom som nedokázal spraviť nič iné, ako dostať zo seba hnev.

,,Kurva, to nemôže byť pravda, to nemôže byť pravda, to nemôže byť pravda....," opakujem stále dokola, kým ma James nezastaví.

,,Radšej premýšľaj čo s tým," povie a mňa to naštve ešte viac. To zúfalstvo, ktoré má ovláda preráža von ako tisíce tŕňov. Chytím Jamesa pod krk a pritlačím ho o stenu.

,,Ja mám premýšľať čo s tým? Neviem, ktorý zakomplexovaný idiot ju pustil preč z tohto bytu bez môjho vedomia," kričím počas toho, ako moja ruka pevne stláča jeho krk.

,,Nemôžem za to, vyzeral ako ty, hovoril akoty a mal aj to fialové tričko, čo tak často nosíš," koktá James a snaží sa polapiť aspoň trochu vzduchu.Ja sa nedokážem ovládať, stláčam jeho krk čoraz silnejšie a nejako si nedokážem uvedomiť, že ho zabíjam. Cítim, ako keby bol zodpovedný za to všetko, čo sa teraz stalo medzi mnou a Jess, s Jess a so všetkým. Je ako nástroj, na ktorom si túžim vybiť zlosť.

,,Daniel, prestaň!" začujem obrovský krik a následne ma niekto odtiahne a zhodí na zem. Preberiem sa z tranzu a uvedomím si, že je to Luis, ktorý dvíha zo zeme Jamesa. Ten sa snaží chytiť dych. Keď sa mu to konečne podarí, postaví sa :

,,Ty hovado, čo si o sebe akože myslíš? Že je to moja vina? Moja? Neviem kto má brata psychopata a keď vidím toto, asi nie je jediný psychopat v rodine."

,,Čo si to povedal, ty...," kričím a rozbehnem sa opäť na Jamesa. Okolo pása ma chytí Louis a zastaví ma skôr, ako stihnem udrieť.

,,Len poď, poď," provokuje James. Ja sa snažím dostať z Louisovho zovretia, keď zrazu zreve:

,,Povie mi niekto, čo sa stalo? Kde je Jess?" V tej chvíli akoby sa všetko zastavilo. Obaja sa upokojíme a naše rozzúrené pohľady dostanú nádych smútku.

,,Asi s Joshom," zašepkám.

,,Čo? S Joshom? Ako? Prečo? To čo tu len tak stojíme?" okamžite začne zmätkovať Louis.

,,Prišiel a predstavil sa ako Daniel. Vyzeral tak, hovoril tak... Ani Jess ho nespoznala, odišla s ním asi pre pól hodinou," vysvetľuje James.

,,To už môže byť mŕtva, chápete?" kričí a rozhadzuje rukami na všetky strany.

,,A čo akože máme robiť?" zdôrazním.

,,Niečo," opäť vykríkne.

,,Kam mohol ísť? Veď je to tvoj brat, aspoň trochu s ním musíš cítiť. Veď ste dvojčatá, nie je niečo ako telepatia?"

,,Si sa zbláznil? Telepatia? Rozmýšľaj aspoň realisticky," kričím aj ja.

,,Prestaňte na seba kričať a okamžite začnime konať, nemôžeme nič vyriešiť, ako budeme kričať a všetko si vyčítať. Aj keď na to práve nemáme chuť, musíme spolupracovať, kvôli Jess," zapojí sa do debaty James a ja musím uznať, že má pravdu.

,,Je to tak, musíme prestať a upokojiť sa, všetkých skontaktovať a ty Daniel, hlavne premýšľaj, čo by mohol robiť. Každou sekundou ju môžeme stratiť, ak už sa tak nestalo," povie Louis.

Pozriem sa na Jamesa, síce s nechuťou, ale musím to prekonať. Nech mi je hoc ako nesympatický, musím s ním byť teraz za dobre, len to zachráni Jess, ak vôbec. Vystriem ruku na znak mieru a zdá sa, že aj James súhlasí. Podá mi ruku, síce s pyšným pohľadom, ale podá.

,,Takže, kde začneme...."

Jess

,,Daniel, a kam vlastne ideme?" opýtam sa so strachom v hlase, pretože už dlhšie dobu nič nepovedal.

,,Neboj sa, láska, len na jednu chatu," vysvetlí mi a ďalej sa venuje šoférovaniu auta, v ktorom som vlastne nikdy nesedela. Je to zvláštne, mám pocit, akoby niečo skrýval. Možno nám chce spraviť romantický večer. Neviem ho odhadnúť. Tak len sedím a čuším. Som celá v napätí, ale je to také, dobré napätie.

,,A načo na chatu?" nedokážem ostať ticho.

,,Uvidíš, je to prekvapenie," povie a usmeje sa na mňa. Celým telom mi prebehne teplo. Som tak zvedavá, pretože už dlho som nič nezažila, všetko sa dialo len v tom byte. Ako si spomeniem na byť, opäť sa v mojom vnútri vynorí spomienka na Jamesa a tú noc.

S Danielom vojdeme niekam na lesnú cestu a po chvíli zastavíme. Pred nami je obrovská chata a ja som celá nadšená. Hneď ako zaparkuje, vyskočím z auta. Daniel hneď za mnou a objíme ma.

,,Zdá sa mi to alebo naozaj máš novú voňavku?" opýtam sa.

,,Je nová," odpovie opäť takmer jednoslovne. Dnes mu nejako nie je do reči. Ukáže na chatu a ja pochopím, že ideme dnu. Vojdem prvá a Daniel hneď za mnou. Zabúchne dvere, ale hneď aj zamkne?

,,Načo si zamkol?" s úsmevom sa opýtam.

,,Pretože tak sa nik nedostane dnu, ale hlavne, nik sa nedostane von," vysloví veľmi pomaly a otočí sa na mňa. Zákerne sa usmeje a v tej sekunde všetko pochopím. Ten úsmev, ten Daniel nedokáže spraviť. To temno, ktoré je pri tom v jeho očiach.

,,Josh?"vykríknem a do očí sa mi nahrnú slzy. V panike sa rozbehnem hore schodmi, ktoré sú oproti mne...

♥ Napínavé, čo? :D Snažím sa o to. Snáď sa vám príbeh páči. Každý jeden komentár alebo votes ma veľmi poteší. Ďakujem ♥