Double problem

3.KAPITOLA

Jess

,,Je to ešte ďaleko?" nervózne sa opýtam Clare, ktorá ženie vpred a jej nohy sa prepletajú veľmi rýchlo.

,,Nie, neboj, hneď za rohom," ukáže prstom dopredu na dom, z ktorého je hneď jasné, že to tam žije.

,,Hlavne sa tvár, že nie si na party prvýkrát a drž sa pri mne, jasné?" poučí ma pred vstupom a ja prikývnem. Pred dverami stojí vysoký chalan( mužom by som ho ešte nenazývala) , ktorý pravdepodobne kontroluje, aby sa dnu nedostal nik, koho si tam neželajú. Hneď ako uvidí Clare ,usmeje sa a pustí nás dnu. Mňa si trochu podozrievavo obzrie, ale Clare ho pohľadom ubezpečí,že je to v poriadku.

Už pri vstupe cítim alkohol, cigarety a nie veľmi príjemné vône spotených ľudí. Všade sa mihajú rôzne svetlá a všetci tancujú, pijú alebo sa k sebe túlia. Clare ma donúti dať si jeden pohárik na zohriatie a potom spoločne stojíme v rohu a ona mi vysvetľuje komu  sa vyhýbať, kto je sukničkár, kto lúzer, kto namyslený, kto nestojí za reč a komentuje úplne každého, kto okolo nás prejde. Ja nestíham nasávať informácie, ktoré sa toto dievča do mňa snaží dostať. Cítim sa tu nepríjemne, ale nejako to vydržím. Po Clare si príde nejaký tmavovlasý chlapec a vytiahne ju na parket. Nebráni sa a ja ostanem náhle sama. Neviem ,čo robiť ,a tak sa snažím ako vždy, byť nenápadná. Pozorujem veľa baviacich sa ľudí, ale neláka ma to. Vidím chlapcov, ktorí flirtujú s každým dievčaťom, ktoré prejde okolo. Vidím tých, ktorí sa do seba snažia dostať čo najviac alkoholu. Vidím tých, ktorí v sebe toho alkoholu majú už dosť. Vidím dievčatá, ktoré sú pomaly viac odhalené ako zahalené. Znudená sa chystám opustiť priestory, keď zacítim mokro na mojich šatách. Otočím sa a uvidím veľmi pekného chlapca chlapca s ospravedlňujúcim sa výrazom na tvári.

,,Prepáč mi," ospravedlní sa a milo sa usmeje. Chytí do ruky servítku a začne mi to utierať.

,,To nemusíš, nič sa nestalo," snažím sa ho zastaviť a ruku mu dám dole. On pochopí, že mi asi nie je príjemné, keď sa ma dotýka. Uškrnie sa na tom a opýta sa :

,,Nezájdeš so mnou ,ako ospravedlnenie, na ďžúsik?" Vážne povedal na ďžúsik? Tvárim sa zmätene a preto so smiechom dodá:

,,Ja nepijem, ale ak chceš ty niečo tvrdé......"

,,Nie, ďžúsik znie fajn," preruším ho a usmejem sa. Chlapec na mňa žmurkne a navedie ma smerom von. Chce si dať džúsik vonku? Neviem, čo si mám myslieť, pretože o tomto chlapcovi mi Clare nič nepovedala. Mám sa báť? Viem, že asi nie je najlepší nápad s ním ísť, ale nejako nepociťujem strach. Vyjdeme z domu a v ruke nesmieme každý svoj ďžúsik. Chlapec ma zavedie kúsok za dom, kde stojí jedna lavička. Sedia na nej dvaja zaľúbenci, ktorým sme očividne prerušili súkromie. Pozrú naším smerom, okamžite sa postavia a odídu preč. Chlapec sa na mňa opäť milo usmeje a naznačí mi, že si mám sadnúť. Neprotestujem a on si prisadne ku mne. Chvíľku sa nerozprávame a začínam mať pocit, že je to trápne.

,,Takže, ty si prváčka? Ešte som ťa tu nevidel," preruší ticho a v duchu ďakujem, že som to nemusela urobiť ja.

,,Áno, teraz začínam. A ty?" odpoviem mu. Opäť sa milo uškrnie a povie :

,,Teraz do piataku." To už? Vlastne ma to zaskočilo, ale neprekvapilo. Vyzerá staršie. S chalanmi som nemala veľké skúsenosti, obyčajne sa mi vyhýbali. Teraz som nahodila úzke šaty a trochu make-upu a už je tu? To stačí len toto? Mne by aj tak nestačil chalan, ktorý by ma chcel len pre vzhľad. Prečo sa potom tak snažím, aby som sa pred ním nestrápnila?

Už sa rozprávame asi pätnásť minút, ale v podstate o ničom. Škola, možno nejaký ten film, ale naša debata veľmi nemá zmysel. Nudím sa, ale chlapec vyzerá, že nie. Našťastie sa po chvíli rozhodne, že už musí ísť do vnútra, pretože ho určite hľadajú jeho kamaráti. Ja sa usmejem a súhlasím. Postavím sa a chlapec mi chytí ruku a letmo mi ju pobozká. Och, aký gentleman.