Double problem

7.KAPITOLA

Daniel

Tieto dva týždne boli pre mňa jedny z najkrajších za posledné tri roky. Vždy mám plné ruky práce alebo školy, ale tento čas som nemyslel na nič iné ako na Jess. Boli sme spolu snáď každý deň. Vlastne áno, úplne každý. Spriatelili sme sa. Stále sa spolu smejeme a už mám dokonca aj pocit, že ju ako tak poznám. Viem snáď všetko o jej rodine, priateľoch, ktorých mala, o koníčkoch, o detstve... jednoducho všetko. Smutné je, že ja jej o mojom živote ešte nedokážem rozprávať. Chcem, ale nejde to. Jess to zatiaľ toleruje. Vidno na nej, že ju to niekedy zamrzí, ale nevyčíta mi to.

Práve stojím pred dverami a vyťahujem kľúče. Bol som s ňou na prechádzke v parku, ale už je dosť hodín a zajtra nás čaká opäť škola. Tento rok mi príde v škole zatiaľ najľahší. Absolvujem si  pár prednášok, ale učiť sa takmer nepotrebujem.  Vojdem do chodby a vyzujem si topánky. Prvé, čo potrebujem urobiť je podpísať pár nových zmlúv. Namierim si to do kancelárie, ale pred dverami sa zastavím. Počujem svojho brata, ako sa s niekym rozpráva.

,,Skvelá práca, ďakujem pán Wilson," hovorí mužský hlas, ale neviem ho identifikovať.

,,Som si toho vedomý. Máte to, na čom sme sa dohodli?" toto hovorí môj brat, to viem podľa hlasu na 100%.

,,Samozrejme," ubezpečí ho muž a následne  počujem lúčenie. Odstúpim od dverí a keď muž vychádza von, tvárim sa, že práve prichádzam. Je to vysoký a tmavovlasý muž v obleku a v ruke drží zdrapy papierov. Pozrie sa na mňa a ostane mierne zaskočený. Pravdepodobne nevie, že sme dvaja. Pozdravím ho a on mňa. Potom odíde preč a ja vstúpim do kancelárie. Vidím môjho brata s hnedým kufríkom v ruke. Podozrievavo si ho premeriam a opýtam sa :

,,Kto to bol?"

,,Iba klient, chcel si nechať poradiť tie  najlepšie dievčatá," ubezpečí ma Josh, ale neverím mu. Poznám jeho výraz, keď klame.

,,A čo je v tom kufríku?" opýtam sa tentokrát zvedavo.

,,Nič podstatné." Snaží sa zakrývať. A automaticky kufrík strčí za chrbát.

,,Ukáž mi to," už takmer kričím.

,,Nie, nechaj to tak," kričí aj on. Rozbehnem sa k nemu a chcem mu vytrhnúť kufrík z ruky. Snaží sa ho brániť, ako sa len dá, ale nakoniec sa mi to podarí. V rýchlosti mu ho vytrhnem a jeho obsah sa vysype na zem.

,,Čo má toto znamenať?" kričím a ukazujem na hromady peňazí, ktoré sa váľajú na zemi. Josh neodpovedá, len stojí.

,,Tak hovor," zakričím silnejšie a buchnem ho do ramien.

,,Proste klient, len klient," bráni sa.

,,Len klient? Odkedy nám klienti dávajú takéto hromady peňazí?"

,,Tento bol výnimočný," snaží sa mi to vysvetliť.

,,Len aby si pre tohto nerobil úplne iné služby," poviem potichu a hlboko povzdychnem.

,,Prestaň Daniel, sľúbil som ti predsa, že nebudem pokračovať v otcových šľapajách."

,,Sľúbil, ale teraz ti neverím. Ten muž vyzeral dosť podozrivo."

,,Ver mi, prosím," povie a podá mi ruku.

,,Verím ti, ale ak prídem na to, že robíš niečo za mojim chrbtom. Neželaj si ma. Nechceš predsa skončiť ako otec." Pri poslednej vete mnou prebehne mráz.

,,Otec by tak neskočil, nebyť Flambera a ty to vieš," podráždene hovorí.

,,Viem, ale mohol si za to sám. Robil kopy nezákonných vecí a keď som sa dozvedel, že dal párkrát zabiť človeka. V mojich očiach klesol."