Double problem

9.KAPITOLA

Daniel

Po krásnom večeri strávenom v múzeu a prechádzkami nočným mestom som si uvedomil, že mi toto naozaj chýba. Ten pocit, že ste s niekým, kto by mal o vás skutočný záujem. To, že sa môžem so ženou rozprávať aj bez toho, aby som ju chcel dostať do postele.

,,Takže si svojho brata uhryzla tak, že mal tri stehy?" zopakujem a na mojej tvári sa objaví úprimný úsmev.

,,Presne tak, ale to už je piata historka, ktorú ti hovorím. Povedz mi niečo o sebe aj ty," vyzve ma. Ostanem trochu zaskočený, pretože viem, čo jej ešte povedať nechcem. Naopak neviem, čo by som jej povedať mohol.

,,A čo by si chcela vedieť?"

,,Napríklad niečo o tvojich rodičoch, súrodencoch, kde si vyrastal. Aspoň základné veci. Rada by som toho o tebe vedela viac." Jej milému a úprimnému úsmevu sa nedá odolať.

,,Nemám rodičov," ťažko vyslovím a odvrátim zrak do druhej strany, pretože sa bojím, že by som sa mohol rozplakať nad tým, že môj život je úplne o ničom a okrem Dylana nemám nikoho. A ten je tiež len kamarát.

,,Prepáč, nemusíš o tom hovoriť, ak ti to nerobí dobre. Možno časom...,"

,,Nie, to je v poriadku. Obaja umreli ešte keď som bol malý," poviem a pokúsim sa o úsmev. Viac jej o mojich rodičoch zatiaľ hovoriť nechcem a o otcovi už vôbec nie.

,,Takže si vyrastal úplne sám?" položí ďalšiu otázku.

,,Nie, mám brata, dvojča."

,,Dvojča?" nadšene zopakuje.

,,Áno," poviem už s menej radostným výrazom.

,,To je úžasné, chcela by som vás vidieť takto vedľa seba," ukáže na mňa oboma rukami a následne ma imaginárne prenesie o kúsok ďalej, ,,Bolo by to ako kópia, či?"

,,Tak skoro nás vedľa seba asi neuvidíš."

,,Prečo?"

,,Nehovorí sa mi to ľahko, ale je vo väzení."

,,Och, to ma mrzí," povie a pristúpi bližšie. Pohladí ma po ruke a povzbudzujúco mi ju stlačí.

,,Nemusí, môže si za to sám. Je ako môj presný opak. Dostal sa tam sám," už s náznakmi hnevu a nevyriešenej minulosti hovorím.

,, Asi na tom nie ste veľmi dobre, však?"

,,Presne tak. Občas ho chodím do väzenia navštíviť, ale to je všetko."

,,A spravil niečo aj tebe? Alebo sedí za iné veci?" nenechá Lana túto tému na pokoji.

,,Nehovorím to takmer nikomu, v podstate si tretí človek, ktorému to teraz poviem, ale cítim, že ti môžem veriť."

,,Môžeš u mňa to ostane ako v hrobe," usmeje sa a ešte silnejšie stlačí moju ruku.

,,Uniesol jedno dievča. V tej dobe to bolo moje dievča a chcel ju zabiť. Nie preto, že bola moje dievča, ale z dôvodov, ktoré si myslím, že je zbytočné vysvetľovať. Zachránil som ju spolu s jej bratom a ešte jedným mužom, ktorý nám pomáhal ju chrániť. Josha zatkli, to je môj brat. A to dievča ma opustilo s tým tretím mužom, ktorý sa tváril, že chce pomôcť. Pritom ju chcel len získať pre seba. Doteraz neviem, ako sa mu to podarilo, ale obral ma o všetko. Teraz už to neriešim, je to za mnou. Bolo to však naozaj ťažké obdobie. Takže v podstate ublížil aj mne," vysvetlím jej a už sa ani nesnažím predstierať, že ma bolí o tom hovoriť.

,,A počul si o nich ešte niekedy?" Pri tejto otázke sa zamyslím, či jej chcem povedať pravdu. Bolo by to len na škodu.

,,Nie, už nikdy."