15.KAPITOLA

1.7K 116 3
                                    

Daniel

,,Kto vola?" nechápavo poviem do telefónu. 

,,Tu je brat Jess, Louis. Už dlhú dobu mi nedvíha mobil, tak mi láskavo povedz kde je, Willson!" prísnym a veľmi nahnevaným hlasom ma k tomu vyzve. 

,,Ja neviem," zakokcem a na chvíľu  sa odmlčím. 

,,Akože nevieš? To si zo mňa robíš srandu? Čo si jej spravil? Ja viem o tebe a tvojej rodine všetko. Ak si jej čo i len zlomil vlas, zabijem ťa....." 

,,Ja som jej nič nespravil," preruším jeho zlostný výlev a do očí sa mi začnú hrnúť slzy. 

,,A kde potom je?" 

,,Neviem, odišla odo mňa a odvtedy sa mi neozvala. Myslíš si, že ja ju nehľadám? Prešiel som snáď celé mesto," začnem kričať tento krát ja. 

,,Takže mi chceš povedať, že tvoja rodina s tým nemá nič spoločné?" opýta sa a ja neverím tomu, že si to myslí. Prečo by sme mali chcieť ublížiť Jess? 

,,Nie, nemá a nechápem prečo by mala mať." Na druhej strane nastane ticho. Ticho, ktoré trvá už aspoň minútu. Som z toho zmätený, ale nezložím. 

,,Idem tam, za dva dni ma čakaj na letisku, to sa ťa nepýtam, to urobíš. Okolo 17. Neboj, ja viem ako vyzeráš. Nájdem ťa," povie rýchlo a zloží on. Nečakal ani na odpoveď. Ostanem trochu zarazený a bez slova. 

,,Kto to bol?" okamžite sa opýta Josh. 

,,Brat Jess," poviem a sám nerozumiem tomu, čo sa práve udialo. 

,,Brat? A čo chcel?" 

,,Že kde je. Ide sem a asi vie niečo, čo ja nie alebo ja neviem. Chápeš, že teraz už je jasné, že sa jej niečo stalo?" opäť ma začne chytať hystéria. 

,,Nič nie je jasné, ešte ju musíš hľadať. Ja zavolám pár svojim známym, či ju nevideli. A ty si potrebuješ hlavne ľahnúť, aby si mal zajtra jasnejšiu myseľ." Následnú mi ukáže na dvere. 

,,Ja aj tak nezaspím," smutne poznamenám. 

,,Aspoň sa o to pokús, braček," povie a objímeme ma Josh. On ma naozaj objal. To sa nestalo už veľmi dlho. Asi vie, že toto je pre mňa jedna z najhorších situácii. 

,,Všetko bude v poriadku," ešte raz ma povzbudí a potom odídem  do svojej izby. Hodím sa na posteľ a začnem celou silou trieskať päsťami do vankúša. Môj hnev sa sám od seba zmení na smútok a jedna slza za druhou sa kotúľajú po mojich lícach. Chytím vankúš a celou silou do neho začnem kričať, potom ho len objímem a plačem ako malý chlapec. Niekto si povie, že muži neplačú, ale nie je to tak. Keď sa žene, ktorú milujete celým srdcom niečo deje a vy nemôžete byť pri nej a ochrániť ju. Horší pocit neexistuje. 

,,Môžem vôjsť?" počujem jemný hlas a zaklopanie na dvere. Obzriem sa a uvidím vo dverách stáť Laylu. Na chvíľu sa zamyslím, ale nakoniec prikývnem. On príde bližšie a sadne si na posteľ vedľa mňa. Nastane ticho, ktoré ona po chvíli preruší : 

,,Je mi to veľmi ľútu, Daniel." Pozriem sa na ňu a pochopím, že jej Josh pravdepodobne všetko povedal. Nahlas vydýchnem a ona ma povzbudí  potľapkaním po ramene. 

,,Ale, určite sa objaví. Nemohla sa prepadnúť pod zem," snaží sa ma povzbudiť. 

,,A čo ak ju niekto uniesol?" 

,,Prečo by ju unášali?"

,,To neviem, ale pokojne to môže byť nejaká pomsta ešte od otcových starých známych," začnem jej vysvetľovať. 

Double problemWhere stories live. Discover now