Možno nechcela nič viac ako pravú lásku, verných priateľov a bezstarostné chvíle. Osud však zamiešal karty jej pokojného života a privial k nej muža, ktorý sa zdal byť ako z rozprávky. Muža, ktorý má však zlé dvojča, ktorý skrýva mnoho tajomsti...
,,Vážne mi musíš volať každý deň?" trochu podráždene odpovedám Louisovi do telefónu a prevrátim očami.
,,Len chcem vedieť, či si v poriadku," ubezpečuje ma Louis. V jeho hlase sa skrýva niečo, čo neviem bez pohľadu do jeho tváre rozoznať.
,,Ale prečo by som nemala byť ? "
,,Nikdy nevieš," nejasne odpovedá.
,,Vieš čo? Som v poriadku a prestaň ma stále kontrolovať ako keby som bola malé dieťa. Viem sa o seba postarať. Ďakujem ti za všetko, ale prestaň to preháňať." poviem a zložím telefón. Už nečakám na odpoveď. Voláva mi tak často, že už teraz viem, že na ďalší telefonát nebudem čakať dlho. Podráždene sa pozriem na Clare a zašomrem :
,,Chápeš ho?"
,,Nechápem, je to choré," podporí ma Clare a moja nálada sa tým o malý stupeň zlepší. Sadnem si späť k nej na posteľ a pokračujeme v našom rozhovore:
,,Takže, tým predtým si vlastne chcela povedať, že si ešte panna?"
,,Presne tak," preglgnem a nesmelo odpoviem.
,,To fakt? To akože ešte nebola príležitosť?" začne sa smiať.
,,Ale bola, ja len..."
,,Ty len?" skočí mi do reči.
,,Chcem toho pravého. Pre mňa to dosť veľa znamená." Po tejto vete vidím, ako zadržuje smiech. Celou silou ju buchnem do ramena a zatvárim sa urazene.
,,Tak prepáč, ale ja som takto nikdy neuvažovala."
,,A ty si kedy o to prišla?" začnem vyzvedať.
,,V 17. Bol to jeden krásny motorkár. Vtedy sme spolu tak nejako chodili, ale keď som mu dala to čo chcel ,nechal ma tak," povie a prestane sa smiať. Nebude to pre ňu práve radostná spomienka. Usudzujem tak zo smútku, ktorý sa objaví v jej očiach.
,,To ma mrzí," snažím sa ju podporiť.
,,Ale mňa nie, aspoň som sa poučila, že si nemám začínať s idiotmi," opäť sa začne smiať.
,,To je fakt."
,,A ty a Daniel? Kedy sa chystáš... veď vieš," podpichuje ma.
,,To neviem. Ani on sa k tomu extra nehrnie. Vieš aký je..."
,,Viem.... pán opatrný," zaškerí sa.
,,Prestaň," zamračím sa na ňu, keď mi začnem zvoniť telefón. Zodvihnem ho, ale výraz na mojej tvári sa zmení na vystrašený. Po líci sa mi rozkotúľa prvá slza a za ňou ďalšia.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Budem tak, do hodiny." Zložím telefón a začnem si rýchlo brať základné veci do kabelky.
,,Čo sa stalo?" opýta sa Clare veľmi opatrne, ale zároveň rázne, pretože to chce vedieť.
