Double problem

22.KAPITOLA

Jess

,,James, prosím, nevyskakuj, cítim, že si si vypil. Upokoj sa, prosím," prosím Jamesa, ktorý s nepríčetným pohľadom stojí nado mnou. 

,,Nehovor mi, čo mám robiť! Jasné! Prečo si prišla až po trochu hodinách? Hmmm? Kde si bola, ty krava?!" kričí a vo mne začína vrieť strach zmiešaný s kvapkou zlosti, ktorá sa bojí vyplávať na povrch.  Od Daniela som odišla s tak zmiešanými pocitmi, že som ešte hodné chvíle plakala v aute a nevedela sa zmieriť s tým, že toto všetko neprišlo skôr. Nemôžem len tak všetko zahodiť za seba a vrhnúť sa Danielovi do náručia. Keby to bolo len na mne, asi idem, ale sú tu deti a oni sú pre mňa to najdôležitejšie, nechcem im komplikovať život. 

,,Zdržala som sa na ceste!" 

,,Takto neskoro? Čo mi chceš povedať, že bola kolóna?" James to hovorí tak nepríčetne, že by som najradšej hneď teraz bežala preč, bojím sa ho. 

,,Nie, ale..." 

,,Ale? Hovor," skočí mi do reči a veľmi silno na potiahne za vlasy. 

,,Aaau, prestaň, prosím," zavzlykám a z očí mi vybehne prvá slza. 

,,Tak hovor," prísne povie a znova ma silno potiahne. 

,,Nie, ja sa ti nemusím spovedať! Sme pár, nie sme niekto nadradený a podriadení. Nemôžeš odo mňa chcieť, aby som ti hovorila o každej minúte môjho života." Neviem, kde som v sebe nabrala takúto odvahu, ale povedala som to.  James natiahne ruku a ja si opäť vyslúžim facku. Presne ako minule, bolesť, obrovská úzkosť a slzy, ktoré sa z vlastnej hrdosti snažíte zadržiavať. 

,,Takto sa so mnou už nikdy rozprávať nebudeš!" Okamžite sa rozbehnem preč a bežím smerom k kúpeľni, pretože sa tam chcem zamknúť. Vytiahnem rýchlo mobil a napíšem sms, v ktorej prosím o pomoc. Chcem ju rýchlo odoslať Louisovi, ale v panike a rýchlosti kliknem na posledné volané číslo a odošlem. Zacítim Jamesov silný stisk, ktorý mačká moju ruku a ťahá ma späť k sebe. Mobil mi vypadne z rúk a James ma obráti smerom k sebe a  silno mi oboma svojimi rukami chytí tie moje. 

,,Ty sa ma snáď bojíš?" 

,,A to snáď nevidíš? Nikdy som ťa takého nevidela, prečo to robíš? Nikdy by som si nemyslela, že udrieš ženu a teraz sa to stalo už druhý krát? James, prečo som to nikdy nevidela?" plačem a nemôžem to zastaviť. 

,,Prestaň revať. Tak sa stalo, nemáš sa správať ako krava, ktorá neposlúcha. Ja som pánom vzťahu a tak to aj ostane. Opovážiš sa o tomto niekomu povedať! Ja ti odpustím ten dnešok, ale ty budeš držať hubu." Je mi z neho zle a nedokážem ostať len tak. Bojím sa, ale musím vzdorovať. Prežila som v mladosti únos, pokus o moju vraždu, vychovala som v podstate sama dvojičky a nenechám sa jedným idiotom, ktorého som si pustila do života, tyranizovať. 

,,Nenechám ťa týrať ma, rozumieš? Ako viem, že teraz, keď toto robíš mne, nebudeš biť aj moje deti?" Za toto si vyslúžim ďalšiu facku, po ktorej už začnem plakať. 

,,Nikdy by som sa detí nedotkol! Ako si to môžeš myslieť? Ty si asi totálne natvrdlá. Ja tie deti milujem viac ako teba! Oni sú možno aj to jediné, prečo som s tebou chcel byť po toľkých rokoch, od narodenia som s nimi. Myslel som si, že ťa milujem, ale po čase zisťujem, že nie! Ale si moja a tak to ostane, to ti je dúfam jasné a už budeš držať hubu!" 

,,Čo? Ako toto môžeš povedať?" rozplačem sa ešte viac, pretože teraz viem, koho som si pustila do svojho sveta. 

,,Povedal som ti, že nemáš revať!" zreve a silno ma strčí dozadu tak, až narazím na stenu a veľmi ma to zabolí. 

,,Ešte raz sa jej dotkneš a zlámem ti obe ruky, ty odporné hovädo," z ničoho nič sa ozve mužský hlas, ktorý mi je veľmi dobre známy. Čo tu robí Daniel? 

,,Ako si sa sem dostal, ty zakomplexovaný idiot?" zreve od zlosti James a odvráti sa odo mňa smerom k Danielovi. Ten sa mračí a začne vysvetľovať so zaťatou päsťou: 

,,Jessica mi napísala o pomoc  a ja som neváhal prísť. Dvere neboli zamknuté a počul som divné zvuky! Aký úbožiak dokáže udrieť ženu?" 

,,Ty si volala jemu? JEMU?!A potom, že mi neklameš!" zreve James a strelí mi zo všetkých najsilnejšiu facku. Bolesť mnou prebehne skrz na skrz a vykríknem. Daniel to nedokáže zniesť a rozbehne sa na Jamesa, ktorého odo mňa odtiahne a pritlačí k stene. 

Daniel

Silno mu strelím cez hubu a snažím sa ho udržať pri stene tak, aby sa nemohol pohnúť. Nedarí sa mi to a zvalí ma na zem. Obaja kričíme, hádame sa a zlosť nám prúdi žilami. Facku a rany päsťou lietajú vzduchom a Jess plače v kúte. Nemohol som sa na toto pozerať, jednoducho nemohol. Žena, ktorú milujem, bola udretá priamo pred mojimi očami. Neprejde dlhá chvíľa a možno aj prejde, ale v návale testosterónu sa nedokážem sústrediť na nič iné, len na to, aby som Jamesa zastavil. 

,,Čo sa tu deje?" ozve sa nežný detský hlas, ktorý vychádza zo schodov. Obaja obrátime hlavu a vidíme tam stáť dvojičky. Prvý krát vidím Dianu, ktorá sa na brata veľmi podobá, nemali byť nikdy tohto svedkom. Jemné detské hlavičky si to nezaslúžia. 

,,Deti, okamžite vypadnite hore!" zreve na nich James a obom sa im nahrnú slzy do očí. 

,,Čo ti je, mama?" Všimne si Lukas James a chce sa za ňou rozbehnúť, keď ho Daina zastaví, pretože asi usúdila, že nie je dobrý nápad ísť sem. 

,,Mama je v poriadku,bežte spať!" opäť na nich zreve James, ale oni sa ani nehnú.

,,Bežte po uja Louisa. Lukas, choďte!" poviem im v nádeji, že ma poslúchnu, aj keď ma takmer nepoznajú. V Lukasovich očiach uvidím obrovský strach, ale aj tak sa rozbehne a hneď za ním aj Diana. 

,,Ty si o sebe myslíš čo, že môžeš rozkazovať mojim deťom? A po Louisa? Ty vypadni z môjho domu a nikdy sa nevracaj, odporný všivák." James ma privedie do nepríčetnosti svojim idiotizmom. 

,,Ja som odporný. To ty tu biješ svoju ženu a správaš sa ako hovädo.Nezaslúžiš si nič z toho, čo máš." James mi opäť jednu vrazí a ja sa okamžite spamätám a vrátim mu to. Naša bitka sa opäť rozprúdi a ani jedna z našich tvári nie je bez krvi. 

,,Čo sa tu deje, ste normálni?" ozve sa známi hlas. Obaja sa obzrieme a v dverách stojí Louis. Hneď za ním stojí aj Clare, ktorá drží na rukách plačúceho Lukasa a a za ruku taktiež uplakanú Dianu. Všetci traja sa prizerajú a keď si Clare všimne na zemi kľačiacu Jess, ktorá sa nedokáže spamätať, rozbehne sa za ňou aj s deťmi. Louis sa rozbehne za nami a automaticky asi tuší, že za to môže James. Akoby to vedel hneď a rázom mi ho pomôže chytiť. 

,,James, vypadni!" zakričí Louis a ukáže na dvere. 

,,Ale, ale..." 

,,Niečo sme si povedali, nedodržal si to, vypadni hneď teraz!" zopakuje a ešte ráznejšie ukáže na dvere. James sa pozrie odporným pohľadom na Louisa a potom ešte odpornejším na mňa. Bez slova odíde preč a zabuchne celou silou dvere. Vo vzduchu panuje napätie a ticho, ktoré nechce nikto prerušiť. Ešte stále doznieva tá hrôza, ktorá sa práve stala. Som tu jediný cudzí a tak ostanem stáť ďalej od všetkých a prejdem si prstami po krvácajúcej pere. Môj pohľad upriem na Jess, ktorá si to všimne a naše pohľady ostanú prepojené hodnú chvíľu. Jess sa zodvihne zo zeme a príde priamo ku mne. 

,,Ďakujem, celým srdcom," zašepká a pohladí mi pravé líce. Následne sa zastaví a pomaly sa ku mne začne približovať. Neváham ani sekundu a urobím to isté. V tom momente, keď sa spoja naše pery je to akoby najväčší ohňostroj v mojom živote. Bozk s toľkými citmi som nezažil ešte nikdy v živote.  Neriešim to, že sa na nás pozerajú, neriešim to, že tu nie sme sami, neriešim nič. Riešim len Jess, mňa a neskonalú lásku, ktorá nestihla odkvitnúť ani za všetky tie roky. 

♥ Oooch, tak sladké :D Ďakujem vám za podporu veľmi, veľmi, veľmi, veľmi. Ste pre mňa inšpiráciou♥