Double problem

31.KAPITOLA

Daniel 

,,Vážne obdivujem ako si dokázal prijať tie deti za svoje. Ja by som to nedokázal," skonštatuje Dylan a odpije si so svojej šálky s kávou. Ja sa ešte pre istotu znova pozriem do detského kútika reštaurácie, aby som skontroloval dvojičky. 

,,Ono to ide ľahko, keď miluješ ich mamu. Bráško, ja som naozaj taký šťastný, ako som nebol ešte nikdy." 

,,A nie je to divné, keď si zrazu získal deti,ktoré majú osem rokov?" 

,,Možno trochu, ale rýchlo som sa do toho dostal." 

,,Tak to som rád a kedy sa môžem prísť zoznámiť s Joshom? Už ho tam máš 3 mesiace a ja som ho nevidel. S Jess som bol tiež len párkrát a to sme najlepší priatelia," trochu vyčítavo hovorí a hľadí na mňa s polo vážnou tvárou. Zahanbene sklopím zrak a poviem: 

,,Máš pravdu, musíš k nám prísť ešte tento týždeň na návštevu. A vlastne, čo ty a tá tvoja kráska? Už ste spolu pekne dlho, nie?" 

,,Veď práve o tom som chcel s tebou tiež hovoriť." Rozžiari sa mu na tvári široký úsmev. 

,,Stalo sa niečo, o čom by som mal vedieť?" vyzvedám. 

,,Budeme sa brať," vyhŕkne a mne na tvári pristane prekvapený výraz. 

,,Brať? To je úžasné, gratulujem. A prečo si mi nič nepovedal? Ani, že ju ideš požiadať? Úplne ma to zaskočilo, ale naozaj gratulujem. Vy ste pre seba predsa ako stvorení." Som veľmi zaskočený, pretože som čakal, že takúto vec bude najskôr preberať aj so mnou. 

,,Napadlo ma to včera večer a hneď som šiel aj kúpiť presteň a urobil to. Nemal som ani čas ti to povedať, ale hovorím ti to teraz a chcem ťa požiadať, či by si mi nešiel za svedka. Neviem si predstaviť nikoho lepšieho, koho by som mohol poprosiť." 

,,Jasné, že pôjdem, bráško. Som a teba taký hrdý. Takže dúfam, že aj ty čoskoro budeš mať malé prírastky," podpichnem ho, pretože viem, že z detí ma trochu obavy. Nehrnie sa do rodičovstva. 

,,S týmto ešte počkajme, ale teším sa na ten nový život. Bude to iné, keď už budeme svoji."

,,To určite áno." 

,,Ty si nepremýšľal nad tým, že Jess požiadaš o ruku?" jeho otázka spôsobí to, že sa takmer zadusím dúškom kávy, ktoré som práve dostal do úst. 

,,Nie, teda nieže by som nechcel, ale ešte je skoro, necítim sa nato. Nie je to tak dlho, čo sme spolu." 

,,Ale nikdy som ťa nevidel šťastnejšieho." 

,,Podľa mňa je svadba dôležitá vec a určite by som nechcel s Jess žiť len a tak. Už len kvôli majetku a podobne. Niečo sa jednému z nás môže stať a ten druhý nedostane nič." 

,,V tomto súhlasím, takže nebudeš o tom ani premýšľať?" stále do mňa zapára. 

,,Nechajme to teraz tak, určite nie v najbližšej dobe." Uzavriem túto tému a ďalej sa už len rozprávame o našich prácach, priateľkách a rodinách. Vidno, že starneme. Kedysi, keď sme sa spoznali po tom, čo som sa dostal z prvých depresii po opustení, naše témy sa motali len okolo alkoholu, párty a pekných žien. 

Jess

,,Uvedomuješ si, o čo ma žiadaš? Práve si priznala, že deti, ktoré tvrdíš, že nepoznáš otca sú môjho brata a vlastne som s nimi pokrvná rodina a chceš, aby som to nepovedal ich biologickému otcovi? Je to neprávosť, on má právo to vedieť." Josh je z toho celkom vykoľajený, pretože svoju teóriu síce povedal, ale nebol si istý, chcel vidieť moju reakciu a potvrdenie jeho predtúch spôsobilo obrovský rozruch. Srdce mi bije ako o život a neviem, čo bude ďalej. Ja viem, že si Daniel zaslúži vedieť pravdu, ale bojím sa toho, že ma znenávidí hneď po tom, ako sa dozvie, že som mu klamala a že ešte aj naše udobrenie bolo postavené na jednom veľkom klamstve, čo ak ma potom opustí? Nechcem o neho prísť. Do očí sa mi začne tlačiť prvá slza, ktorá prezrádza moje zúfalstvo. 

,,Josh, ja viem, že je to nespravodlivé, ale ja sa bojím, že ma opustí, že mi to neodpustí, pochop ma, celý čas som mu klamala." 

,,Prečo si to robila? To preto si ho vtedy opustila? Lebo si čakala jeho deti?" Týmito slovami sa opäť vrátim do tej chvíle, keď stojím pred mladým Danielom a pýtam sa ho, či si vie predstaviť mať so mnou deti a zrazu počujem tie kruté slová, ktoré povedal tak úprimne :,, Teraz určite nie, sme veľmi mladí, možno raz." A opäť mám tie pocity, ktoré vtedy a tie, ktoré ma donútili utiecť. 

,,Áno, opustila som ho vtedy, ale len preto, že povedal, že deti určite nechce. Vieš si to predstaviť? Bola som po tom strašnom zážitku s tebou, citovo rozpoložená, podviedla som Daniela s Jamesom a ešte som aj čakala jeho dieťa. Nevedela som čo robiť a odišla som." 

,,Spôsobila si mu to najväčšie trápenie, aké kedy zažil  a zaslúži si vedieť pravdu. Stále na tom trvám." 

,,Josh, ja mu to poviem, raz mu to naozaj poviem, ale ešte nie je ten správny čas, naozaj nie," prosím ho s uplakanými očami. 

,,Dám ti dva mesiace. Ja to nemyslím zle, ale musíš uznať, že si to zaslúži vedieť. Ja mu nepoviem nič, to si buď istá, ale ty mu to povedať musíš," dá mi ultimátum, po ktorom sa mi znehybnia končatiny a musím si sadnúť. Príde mi to tak málo času na to, aby som vymyslela, ako mu to povedať tak, aby sa nenahneval navždy. 

,,Chápem ťa a asi máš pravdu, pokúsim sa to urobiť, ale mám z toho naozaj strach, najväčší. Myslíš si, že sa k nim bude správať rovnako aj potom?" Josh ku mne pristúpi a tiež si sadne na posteľ. 

,,On ich miluje už teraz a neviem si ani predstaviť, ako veľmi ich bude milovať keď zistí, že sú jeho." Následne ma objíme a utíši môj plač. 

,,Musíš mu to povedať, jednoducho musíš, veci potom pôjdu ľahšie, uvidíš." 

,,A ako si myslíš, že bude reagovať?" Josh zodvihne zrak dohora a zamyslí sa : 

,,To neviem, to naozaj neviem." 

Daniel 

V poslednej dobe nič nemilujem viac ako to, keď sedíme večer pri stole, vychutnávame si dobrú večeru a rozprávame sa o tom, čo sme zažili v ten deň. Josh je tu síce tak trošku navyše, ale nikdy by som ho od stola neposlal preč, pretože tu k nám teraz patrí a rovnakého názoru je aj Jess. 

,,Tak, zažili ste dnes niečo nezvyčajné?" opýtam sa s úsmevom. Všimnem si zvláštny pohľad Josha a Jess, ktorý si navzájom vymenia. Neviem, či sa mi to len nezdalo, ale zanechal vo mne zvláštny pocit, že sa tu niečo stalo za tú dobu, kým som bol s deťmi preč. 

,,Nič také neobyčajné, pretože som ako vždy, bol doma," snaží sa byť vtipný Josh a všetci sa tomu zasmejeme. 

,,My sme sa mali super, pretože sme konečne stretli ockovho BFF , Dylana," zasmeje sa Diana. 

,,Nehovor, že je to môj BFF, to znie tak, dievčensky," upozorním ju a ledva držím záchvat smiechu."

,,A čo tej otcov BFF hovoril?" opýta sa veselo Jess. 

,,Bude mať svadbu a všetci sme pozvaní a ocko ide za svedka," doplní Lukas a tým vlastne povedať Jess všetko to, čo som jej ja chcel povedať večer v súkromí. Niekedy je to s deťmi naozaj ťažké. 

,,To je super. Aj ja by som ho chcel niekedy spoznať. Toľko o ňom hovoríš a až doteraz som mal podozrenie, že je imaginárny," prizná Josh. 

,,Ty si strašný blbec," poviem jeho smerom. 

,,Čo je imaginárny?" vyzvedá Lukas. 

,,Akože vymyslený," vysvetlí Jess. 

,,Ujo Josh si myslel, že si ho ocko vymyslel," ďalej Lukasovi vysvetľuje Diana, ktorá ma svoj typický povýšenecký pohľad, že vie niečo, čo Lukas nie. Toto vždy robil Josh a ja som to ako jeho dvojča neznášal. 

Jess

Ležíme s Danielom v posteli a chystáme sa spať. Po dnešku mám veľmi divný pocit už len pri pohľade na neho, neviem si predstaviť, ako mu to vysvetlím, ale musím to za tie dva mesiace vymyslieť. 

,,Zlatko, stalo sa niečo dnes medzi tebou a Joshom?" opýta sa zrazu Daniel a jeho otázka ma mierne zaskočí. 

♥♥♥