Double problem

10.KAPITOLA

Daniel

,,Ďakujem ti, že si ostala aj cez noc," usmejem sa na Lanu, ktorá sedí na gauči a oblieka si sveter.

,,Aj nabudúce." Postaví sa a jemne ma pobozká.

,,Ale už musím ísť, lebo prídem neskoro do práce a šéf ma zabije." Pri tejto vete sa rozosmeje a žmurkne na mňa. Následne sa už stráca v dverách.

,,Vidíme sa," stihnem jej ešte zakričať a pomaly sa chystám do práce aj ja.

,,Bolo niečo, bráško?" ozve sa mi zrazu spoza chrbta a takmer od strachu vyskočím.

,,Šibe ti? Ako si sa sem dostal," vyletím na Dylana.

,,Chcel som zakopať, ale práve vychádzala Lana von. Tak bolo niečo? Zase? Ona tu prespala?" vyzvedá ako stará žena na trhu.

,,Áno, prespala tu, ale nič nebolo," zaškerím sa a žmurknem.

,,A prečo tu potom spala?"

,,Rozprávali sme sa."

,,Rozprávali?" vykríknem takým tónom, akoby to bolo niečo neuveriteľné.

,,Čo sa ti na tom nezdá?"

,,Že práve ty by si u seba nechal prespať ženu a nemal s ňou nič."

,,Dylan, naozaj mi na nej záleží. Už dlho som nič takéto necítil," snažím sa ho presvedčiť.

,,Fúú ty naozaj znieš ako z romantického filmu. A čo tá Jessica?"

,,A čo s ňou?" znechutene sa opýtam.

,,Si s tým v pohode?"

,,A nemal by som byť."

,,Vlastne fakt, mal. Tak ti to teda prajem s tou Lanou, ako ste teda spolu. Nechcem vyzvedať, ale mohol by si mi to povedať, vieš ako, najlepší kamoši."

,,Ešte asi nie sme, ale nebude to dlho trvať." Zasmejem sa a Dylan sa pridá.

,,Načo si vlastne prišiel?" opýtam sa.

,,Zabudol som si tu obľúbený sveter, ani neviem kedy, ale musí tu byť."

,,Áno je v skrini, našiel som ho včera." Ukážem smerom na skriňu a Dylan si ide poňho. A spoločne opustíme môj byt, obaja iným smerov, ale obaja do práce. Videl som Lanu pred hodinou a aj tak sa teším na to, ako ju uvidím znova.

Jess

,,Lukas, je to naozaj nutné. Musíš sa socializovať," snažím sa vysvetliť Lukosovi, prečo musí chodiť na plavecký aj keď nechce a najradšej by sa váľal doma.

,,Ale Diana nemusí, prečo ja áno?" vzdoruje.

,,Pretože Diana chodí na divadelný a snaží sa zapájať a rozprávať s inými deťmi. Ty sa o to nesnažíš, aspoň to sme počuli od pani učiteľky," zapojí sa medzi nás James.

,,Ja ale nechcem. Bude mi tam hrozne. Kvôli vám mi bude poobede hrozne."

,,Prestaň Lukas, pôjdeš tam, nie si padavka," okríkne brata už aj Diana.

,,Všetci ste proti mne," urazí sa a naštvane si sadne na stoličku.

James sa na mňa pozrie a očami mi naznačí, že to vyrieši. Nechcem, aby sa Lukas trápil, zároveň však nechcem, aby bol Lukas na okraji spoločnosti a nemal kamarátov.

,,Kamoš, počúvaj ma, ak to dnes iba skúsiš, poobede pôjdeme na zmrzku do tej reštiky čo máš tak rád a môžeš si dať dvojitú porciu," psychologickými ťahmi sa ho snaží James presvedčiť.

,,Fakt? Dvojitú?" vykríkne Lukas radostne.

,,Áno."

,,Tak to idem. Pôjdem mami a oci. Pôjdem, ale to neznamená, že sa mi to bude páčiť."

,,Dobre, ale aspoň to skúsiš," usmejem sa.

,,Tak šup šup do auta, musíme ísť," popoženiem deti a oni sa bežia obúvať do chodby. Pobozkám Jamesa, ktorý sa už tiež chystá do práce a pomaly, ale isto odvážam deti do školy.

Daniel

Sedím v kancelárii a pracujem na nejakých papieroch, keď sa ozve klopanie na dvere.

,,Ďalej," zakričím a dvere sa otvoria.

,,Prepáčte, že vyrušujem pán riaditeľ, ale mám tu malý problém. Títo dvaja chlapci sa pobili a u nás takéto veci rieši riaditeľ, takže vám ich tu nechám.

,,Fajn, môžete ísť a vy chlapci vstúpte," vyzvem ich a zniem pri tom veľmi sebavedome. V skutočnosti ani len netuším, čo mám robiť. Nikdy som nerobil nič podobné a mám z toho zmiešané pocity.

,,Tak, kto mi povie, čo sa medzi vami stalo?" vyzvem chlapcov, ktorí stoja predo mnou. Jeden je bloďák a druhý má celkom tmavé vlasy, ale nie je to čierna.

,,Napadol ma, vôbec neviem prečo, len tak som si kráčal a on na mňa skočil," vysvetlí mi sebavedomo blonďavý chlapec, ale vôbec neznie presvedčivo, dobre tieto typy detí poznám.

,,Naozaj?" obrátim svoju pozornosť na druhého chlapca.

,,Nie," jednoslovne a potichu mi odpovie.

,,Nie? Takže on napadol teba?" opýtam sa hnedovlasého chlapca. Ten nič nehovorí, len prikyvuje.

,,Prečo klames ty idiot? Chceš, aby som ti jednu vrazil?" zakričím blonďavý chlapec, ale okamžite si rukou zakryje ústa. Myslím si, že už som videl dosť.

,,Takže takto je to celé, si si naozaj istý, že on napadol teba?" prísne sa pozriem na blonďavého chlapca.

,,Možno nie úplne ale...,"

,,Môžeš ísť, budem volať tvojim rodičom, aby si to s tebou vyriešili a dostávaš týždeň po škole. Prajem ešte pekný deň. Ty tu ešte chvíľku ostaň," obrátim sa na hnedovlasého chlapca, ktorý ma hlavu stále sklopenú do zeme.

,,Prečo ťa napadol? Môžeš mi to povedať, už tu nie je. Nemusíš sa ma báť," povzbudím chlapca, pretože vidím, že sa veľmi bojí.

,,Lebo som nepomohol vyhrať," tichým hlasom povie.

,,Vyhrať? A v čom?"

,,V závodoch, na plaveckom sme sa rozdelili na dva tými a súťažili sme, ja som nepomáhal, lebo mám problém s pravým kolenom už od narodenia a nestíhal som," smutne hovorí. Čupnem si k nemu a chytím ho za rameno.

,,Neboj sa, to nič nie je. Ja mám od narodenia tiež problém s pravým kolenom, ale postupom času som to dokázal zvládnuť."

,,Mňa deti ale nemajú veľmi radi, lebo nie som komunikatívny, ako hovorí moja mama."

,,Ani mňa nemali, ale teraz pozri kde som. Uvidíš, bude to stále lepšie," snažím sa ho podporiť.

,,Ďakujem pán riaditeľ, vy ste to najlepšie, čo mohlo do tejto školy prísť." Jeho slová ma povzbudia a mám chuť ho objať, nemôžem to však urobiť, pretože by to bolo neprofesionálne.

,,A ako ideš domov?" opýtam sa.

,,Mamička po mňa príde. Má po mňa prísť na tréning, ale teraz ma tam nenájde," vystrašene hovorí.

,,Neboj, zavolám trénerovi, aby ju poslal do riaditeľne," poviem a vytáčam číslo na telefóne, ,,Dobrý, tu Willson, mohli by ste mamu malého... ako sa to voláš?"

,,Lukas, Lukas Rolls," povie a mňa v tej chvíli trochu zamrazí. To je ...?

♥Každé prečítanie, votes aj komentár poteší. Ďakujem vám za čítanie a trpezlivosť s mojim nepridávaním častí pravidelne :D ♥