Double problem

24.KAPITOLA

Daniel 

Ďalšia návšteva väzenia je predo mnou. Vchádzam do budovy s nádejou, že to bude s Joshom lepšie ako poslednýkrát. Prejdem všetkými kontrolami, okolo nepríjemných strážnikov a sadnem si na veľmi známu stoličku v miestnosti sivej ako myšacia srsť. Netrpezlivo čakám na Josha a v žalúdku pociťujem zvláštny tlak, pretože neviem, ako presne mu popíšem udalosti, ktoré sa od poslednej návštevy stali. Ani sa nenazdám a môjho brata privedú v putách dvaja obrovský muži s kamennými výrazmi, z ktorých ide strach. Josh nevyzeral ako Josh. Smutná tvár bez nádychu života, ktorá sa približovala mojim smerom, presne takto vyzeral. Vo väzení sa možno nedá vyzerať veselo, ale on nevyzerá ani ak on. Viem, že sa niečo hrozné vo vnútri deje a dnes to z neho dostanem aj keby som mu mal otrieskať hlavu o stôl. Jeho pravé oko ozdobuje obrovský modrý kruh, ktorý je jasným dôkazom násilia, ale zďaleka nie jediným. Roztrhnuté pery, krvavé čelo, opuchnuté líca. Toto rozhodne nie je v poriadku. 

,,Ani si nevieš predstaviť, ako rád ťa vidím," privíta ma, objíme a sadne si na stoličku oproti mne. Muži opustia miestnosť a zavrú za sebou dvere, pred ktorými ostanú stáť. 

,,Aj ja ťa rád vidím. Čo sa stalo? Prečo takto vyzeráš?" nečakám na nič a okamžite ho zaplavím otázkami, na ktoré chcem poznať odpoveď. 

,,Nič, nič, radšej hovor ty, toto sú moje problémy." 

,,Josh! Môžem hovoriť, ale dnes sa tomu nevyhneš ani ty. Na začiatok ti asi len poviem to, že už nie som s Lanou, ale v práci je to medzi nami v pohode a vážne ma ten džob baví." Josh sa lišiacky usmeje popod nos a povzdychne si. 

,,Čo to malo znamenať?" opýtam sa. 

,,A mám hádať raz alebo mi dáš tri pokusy. Si zasa s Jessicou?" Ako mohol tak rýchlo trafiť do čierneho? Minule som síce Jess spomínal, ale len okrajovo. 

,,Ako si to vedel?" 

,,Daniel, od prvej vety, ktorú si minule o nej povedal som vedel, že ti nie je ľahostajná a tak nejak som tušil, že mi povieš toto." 

,,Nevadí ti to, keď si spomenieš na minulosť? Nechcem ťa nútiť do toho, aby si o nej počúval, ak nechceš." Snažím sa byť ohľaduplný. 

,,Daniel, ja som sa tu zmenil. Dobre vieš, že som podstúpil prvé dva roky psychiatrickú liečbu kde sa zistilo, že som mal v sebe komplexy z detstva, ktoré sú už úplne preč." 

,,Viem, tak teda dobre. Všetko ti poviem...." S úsmevom na tvári Joshovi rozprávam každý detail toho, čo sa za posledné obdobie stalo. Usmieva sa aj on, pretože vždy rád počúva o tom, čo sa deje vonku v mojom živote. 

,,Ty si sa fakt totálne pobil s tým idiotom?" uškrnie sa. 

,,No jasné, neveríš mi? Premohol som ho ako herkules." 

,,Bože, nefandi si." Nemôže sa prestať smiať. 

,,A tie deti? Nevadí ti, že ich má?" 

,,Nie, mám ich rád." 

,,Ja si to neviem predstaviť. Koľko majú rokov?" 

,,Osem." 

,,To presne sedí od toho, ako ťa opustila, nie sú tvoje?" povie ironicky a začne sa smiať. 

,,Veľmi vtipné," akoby urazene poviem.  Tejto téme sa prestaneme venovať pomerne rýchlo a chcem nenápadne prejsť k tomu, čo ma zaujíma od prvej chvíle, čo som sem prišiel. 

,,Josh, musíš mi povedať, čo sa vo vnútri deje. Ako ti mám inak pomôcť," snažím sa vynaložiť psychický nátlak. 

,,Daniel, nič to nevyrieši. V tomto mi nepomôžeš." 

,,Prečo to hovoríš? Môžem ti pomôcť, stále mám dobré kontakty a ak ťa týra nejaký spoluväzeň, môžem to vyriešiť. "

,,Ale mňa netýra spoluväzeň, ale..." 

,,Ale?" dopoviem keď sa odmlčí. 

,,To oni," zašepká a hlavou kývne na strážnikov. 

,,To si zo mňa robíš srandu?" vykríknem a automaticky sa postavím s tým, že idem za nimi. Josh ma zastaví a posadí späť. 

,,Čo by si tým vyriešil? Akurát by ma začali tyranizovať ešte viac. Vieš čo je na tom najhoršie? Nikoho iného nemlátia. Ostatným väzňom som na smiech a nech sa deje čokoľvek, odskáčem si to ja. Dozvedeli sa, tí strážčovia, že som bol kedysi bohatý a užíval si takmer každý deň a ich najčastejšie slová pri bitke sú: ,, Ako sa ti to páči, ty zbohatlická sviňa? Ako si užíva pán milionár rany do brucha? Alebo ešte, rozmaznaný krásny mamičkin maznáčik, ktorý si zaslúži zažívať bolesť. Nevieš si predstaviť, čo to je a ja ťa prosím, nehovor im nič, lebo sa to ešte zhorší. Ak tu ešte tie posledné roky neumriem, raz to skončí," vysvetlí mi a do očí sa mu nahrnú slzy. Moje sa zarosia rovnako a bez váhania brata objíme. Ako môžu byť až takéto svine? 

Po opustení väzenia som vedel, že odtiaľ Josha dostanem za každú cenu. Hneď teraz idem za právnikom a uvidím, čo sa dá robiť. Nemôžem vidieť svojho brata ďalej takto trpieť. 

Jess

Varím večeru a nedočkavo čakám na Daniela, ktorý sa má vrátiť z väzenia, ale je preč už o tri hodiny dlhšie ako hovoril, snáď je všetko v poriadku. Začujem otváranie dverí  a úsmevom sa obrátim na Daniela s plechom v ruke. 

,,Ahoj láska," pozdravím ho. 

,,Bol by to veľký problém, keby sme si tu vzali Josha do domáceho väzenia namiesto toho, kde je teraz?" vysloví so slzami v očiach a mne sa zatmie pred očami, plech mi vypadne z rúk a ostanem stáť ako obarená. 

♥ Koho pohľady máte radšej? Jess alebo Daniel? ♥