Možno nechcela nič viac ako pravú lásku, verných priateľov a bezstarostné chvíle. Osud však zamiešal karty jej pokojného života a privial k nej muža, ktorý sa zdal byť ako z rozprávky. Muža, ktorý má však zlé dvojča, ktorý skrýva mnoho tajomsti...
Výhľad z veže je dokonalý. Nepredstavoval som si, že to bude až tak krásne. Stojíme za zábradlím, ktoré nás chráni pred pádom dole a objímam Jess okolo pása. Ona ma hlavu položenú na mojom ramene a tento pocit sa nedá opísať. Ísť sem bol jeden z najlepších nápadov. Zajtra odlietame domov, ale ešte táto posledná noc musí byť dokonalá. Obzerám sa okolo seba, ale Clare s Louisom nevidím, asi si taktiež niekde prejavujú lásku.
,,Vieš čo, láska?" povie zrazu Jess a ja sa preberiem z mojich myšlienok.
,,Neviem," usmejem sa na ňu a pohladím ju po vlasoch.
,,Milujem ťa," zašepká.
,,Aj ja teba," odsuniem ju od seba a následne pobozkám.
Čas beží až veľmi rýchlo a náš odchod sa blíži. Všetci už máme pobalené kufre a pred nami je posledná večera v hoteli, potom vyrážame na letisko. Jess ešte kontroluje izbu a ja idem za Louisom, aby som s ním dohodol zopár vecí ohľadom odchodu. Blížim sa pomaly k jeho izbe, keď ho uvidím na chodbe telefonovať, sám neviem prečo to robím, ale schovám sa za roh steny a počúvam ho. Kvôli jeho zvláštnemu správaniu v poslednej dobe som to musel urobiť.
,,Ako to myslíš, že na prišli? Je to nemožné alebo vy ste totálne neschopní," hovorí nahnevaným tónom, ale zároveň sa snaží šepkať. Hmmm, s kým tak môže hovoriť?
,,To teraz akože niečo hrozí?"
,,Nie, nemyslím si, že práve on."
,,Dobre, doriešime to neskôr, keď sa vrátim, ale chráňte všetko aj svojim životom. Nesmieme dopustiť, aby sa to niekedy dostalo von," ukončí Louis telefonát a ja ešte ostanem schovaný. Veľmi ma ten hovor zaujal. Čo môže Louis tak skrývať? Hlavou mi chodia jeho slová, muž v klube, zvláštne správanie. Má to nejakú spojitosť? Opäť sa preberiem z myšlienok a pomaly zamierim k jeho dverám, do ktorých pred minútou vošiel on. Zaklopem a čakám kým otvorí.
,,Čau, no čo?" otvorí s pozdravom a úsmevom na perách. Ja sa na neho pozerám, ale nehovorím nič, nemôžem.
,,Halóó, onemel si?" zasmeje sa buchne do mňa. Ja sa otrasiem a poviem :
,,Nie, nič, chcel som sa len dohodnúť, ako pôjdeme na letisko."
,,Objednal som už taxík, môže byť?" opýta sa s úsmevom.
,,Jasné," odpoviem a nemôžem z neho spustiť oči. Stále nad všetkým premýšľam.
,,Čo na mňa zazeráš? Nestalo sa ti niečo?" znepokojene sa opýta.
,,Nie, všetko je ok, všetko je ok," zopakujem dva krát a odídem preč z izby. Vojdem do našej a nájdem už celkom pobalenú Jess. Vezmeme naše kufre a ideme dole na večeru. Izby už totiž musíme mať vypratané. Neviem, či jej o Louisovom divnom telefonáte povedať alebo nie.
Jess
Zišli sme všetci na večeru a poriadne sme sa nasmiali. Len Daniel sa mi zdá nejaký zvláštny. Akoby vstal zlou nohou alebo ho niečo trápilo. Porozprávame sa o tom, keď budeme mať viac súkromia. Všetci toho zjeme viac, ak sa do nás zmestí už len preto, aby sme nemuseli vyhadzovať veľké peniaze na letisku. Následne naložíme svoje kufre do obrovského taxíka a vyrazíme. Všetci sme dosť unavení a v aute je ticho. Nie je o však trápne ticho, ani ticho pred búrkou. Je to pokojné ticho. Ja ležím na Danielovi, Clare drží Louisa za ruku a všetci sú spokojní.
Na letisku prejdeme všetkými kontrolami a už len čakáme v hale na náš let, ktorý štartuje o dve hodiny. Za ten čas len tak sedíme v oddychovej zóne a rozprávame sa. Louisovi zrazu začne zvoniť mobil a vystrašený odbehne preč. Nepripisujem tomu nijakú vážnosť, jednoducho chcel mať súkromie pri hovore. Zrazu sa však vráti so slzami v očiach a pozerá sa priamo na mňa.
,,Čo sa stalo?" vystrašene sa opýtam, pretože cítim z jeho pohľadu, že sa na to týka.
,,Otec zomrel," vysloví Louis a ja sa zrútim Danielovi do náručia.
,,Ako, že zomrel?" opýta sa ho ustarostene Daniel.
,,Jednoducho je mŕtvy, musím letieť domov, aby som zistil, čo presne sa stalo. Mama nechcela po telefóne."
,,Prečo nezavolala aj mne?" pomedzi plač zakokcem.
,,Chcela, aby som ti to povedal ja, vraj keby počula tvoj hlas, nedokázala by to ani vysloviť," smutne mi vysvetľuje Louis.
,,Letím s tebou," rázne poviem.
,,Nie, nemôžeš. Mama ma poprosila, aby si nešla, vraj máš ostať v škole. Musím tam doma vyriešiť veľa vecí a ona nechce, aby si sa ešte viac citovo zložila. O všetkom ťa budem informovať. Pravdepodobne mal infarkt alebo niečo podobné. Na pohreb prídete všetci, ale teraz tam nechaj letieť len mňa, dobre?" presviedča ma. Nechcem to, chcem tak ísť s ním, ale nakoniec ma spolu s Danielom a Clare prehovoria, aby som sa vrátila s nimi do New Yorku. Nič horšie sa nemohlo stať. Ako mohol len tak zomrieť? Bol predsa mladý a nikdy nemal nijaké zdravotné problémy. Plačem v rohu a stále tomu nemôžem uveriť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zacítim objatie zo zadu a viem, že je to Daniel. Nemusí nič hovoriť, ale ja cítim, že je tu pre mňa. Silno ho objímem a ďalej plačem. Potrebujem to zo seba dostať von.
♥Ahojte, ďakujem vám za prečítania a votes. Teraz, keď už chcem poriadnu zápletku, musím sa snažiť vydávať častejšie. Snáď mi to pôjde :D. ♥
