Double problem

34.KAPITOLA

Jess

Stalo sa to tak náhle, nečakane a bez najmenšieho upozornenia. Môj svet sa zrútil a moje vnútro sa rozbilo na milióny maličkých kúskov, ktorý tento celok držali pohromade. Človek v takejto situácii jednoducho nemôže prísť na to, čo má robiť. Je cestou plakať a drtiť svoje vnútro alebo pokúsiť sa zlepiť maličké kúsky späť do toho krásneho celku. Kto mi odpovie na túto otázku? Ja nie. A tak len sedím na kraji postele, vodopády sĺz sú už zastavené, možno len z časti vnímam malú Dianu, ktorá sedí na zemi vedľa mňa a ešte z menšej časti vnímam Josha, ktorý bez pohybu stojí v rohu a vyzerá zaskočený a zasiahnutý rovnako ako ja. Danielove slová boli tvrdé, veľmi tvrdé, voči nám obom, ale tak ako tvrdé, tak boli aj pravdivé. Môžem za všetka bojím sa toho, že ma obviní aj Josh, ktorý stál doteraz pri mne. Ako sa mám pozrieť do očí mojim deťom? Kam vlastne zobral Lukasa? Uvidím Daniela ešte niekedy? Desiatky otázok visia vo vzduchu a krúžia nad mojou hlavou ako malé holubice, ktoré hľadajú cestu.

,,A čo teraz?" ozve sa Josh po veľmi dlhých chvíľach ticha, počas ktorých stihla Diana zaspať. 

,,Ja neviem," zúfalo zo seba dostanem a uložím svoju hlavu do dlaní. Slzy sa opäť začnú tlačiť na povrch a zastaviť ich je priam nemožné. To moje ranené srdce ich posiela von so všetkou bolesťou. Josh si sadne ku mne  a mierne ma z boku objíme. 

,,Neplač, to nie je riešenie."

,,Ja viem, ale on mal vo všetkom pravdu, je to celé moja vina a zatiahla som do toho aj teba. Čo ak ma teraz bude úplne nenávidieť ? A čo ak navždy? Všetok dokonalý život, ktorý som dúfala, že stojí pred nami, sa teraz zbúral a už sa nevráti späť. A ďalšia vec, čo povie deťom, ako im vysvetlím, že som tajila ich ocka. Teraz tomu ešte nedokážu porozumieť a môžu úplne stratiť ich dobrý pohľad na mňa. Teraz  sa všetko určite rozpadlo." 

,,Jessica, zvládneme to, musíme. Daniel to dokáže predýchať, musí. On tiež nechce búrať svoje šťastie, som si tým istý.  Možno to bude ťažké, ale ja viem, že sa vráti. A Lukas sa vráti tiež, nemôže ti ho len tak zobrať." V tomto má Josh pravdu, ale stále to nerieši vzniknutú situáciu.

,,Mami, ja sa na teba nehnevám. Aspoň už teraz viem, že máme aj skutočného ocka a o to viac ma mrzí, že som ho predtým nechcela, lebo teraz chcem, aby tu bol," príde k nám rozospatá Diana s plačom. Silno ju objímem.  S časti od radosti, že ona sa na mňa nehnevá a s časti od smútku, že tu nie sú. 

,,A kde je vlastne Lukas? Kam ho ocko zobral? A vráti sa?" 

,,Jasné, že sa vráti," ubezpečí ju Josh s úsmevom, pretože nechce negatívnu náladu prenášať aj na ňu. Toto je od neho šľachetné gesto. Ešte dosť dlho sa rozprávame, keď sa uložím konečne Dianu do postele a tá zaspí. Zídem dole po schodoch za Joshom do obývačky a hneď ma prekvapí pohľad na Clare a Louisa, ktorí sú s Joshom. 

,,Ahojte, čo vy tu?" snažím sa znieť tak, že je všetko v poriadku. 

,,Ahoj, Josh nám všetko povedal, takže to na nás nehraj. Vedela si predsa, že to raz prasknúť musí a teraz musíš urobiť všetko preto, aby sa Daniel vrátil. Už asi miliónkrát som ti hovoril, aby si sa mu to pokúsila povedať, ale ty nie a tu je výsledok!" nahnevane hovorí Louis mojim smerom a za ním stojí Clare, ktorá sa na mňa pozerá miernejšie a vie, prečo som to neurobila. Ona ako žena mi rozumie asi najlepšie. 

,,Ale nie je čas na výčitky," preruší Clare Louisa, ,,Radšej hľadať riešenie, ako to urovnať. Kam mohol s Lukasom ísť? A vie ho niekto odhadnúť na toľko, aby usúdil, či je schopný toto odpustiť? Pretože ja by som nebola." Smutne sklopí hlavu do zeme, pretože si uvedomí, že pre mňa to týmito slovami len zhoršila.

,,Je tu predsa jeho dvojča," vyhlási Louis. 

,,Áno, som, ale toto nedokážem odhadnúť. Po tom jednom veľkom zranení ďalšie a ako mám vedieť, čo bude robiť? Skúšal som mu volať 5 krát a nezdvihol. Je určite veľmi nahnevaný, ale zároveň som si istý, že o Lukasa sa postará. A musí sa čoskoro vrátiť, pretože tu nechal všetky veci okrem peňaženky a mobilu a ani Lukas nemá nič." Josh má pravdu, musí sa vrátiť a prvotný hnev ho určite prejde do pár dní. Potom sa uvidí, čo bude ďalej. 

,,Mala by si mu volať a kontaktovať ho a snažiť sa. Musí vidieť, že ty to ľutuješ najviac na svete, veď je to aj pravda a že ho chceš spať a chceš späť vašu rodinu!" rázne povie Louis. 

Celý večer teda len sedím, nechávam sa upokojovať od nich troch. Premýšľam nad zmyslom života. Som zúfala, že Daniel nedvíha, nereaguje. Bojím sa aj o Lukasa a všetci vymýšľame rôzne verzie toho, ako to môže Daniel zobrať. 

Daniel

,,Bráško, som rád, že si mi dovolil k tebe prísť. Nevedel som, kam ísť a zabudol som u Jess kreditku v šuflíku a mám tu len menšiu čiastku. Nemohol by som si dovoliť hotel pre dvoch. A ešte k tomu, nemôžem sa do toho domu vrátiť, teraz určite nie!" ďakujem Dylanovi pri vstupe do jeho bytu, kde má našťastie jednu voľnú izbu, ktorú pripravuje na spálňu, takže je tam aj manželská posteľ, na ktorej nám dovolí sa vyspať. On bude ešte vo svojej starej izbe, kde bol doteraz. Jeho budúca žena s ním ešte nebýva, takže mi nebolo až tak nepríjemné ho o toto žiadať. 

,,Daniel, toto je najmenej, čo pre teba môžem urobiť. Ty si mi kryl chrbát tak veľakrát, že by som ťa nedokázal odmietnuť. A nakoniec, ja som to celé spôsobil a viem, v akej si situácii." 

,,Ďakujem." 

,,A vitaj aj ty, Lukas. Dúfam, že ti tu bude super. Objednal som pizzu, keď som zistil, že prídete, tak snáď máš rád kukuricovú." Žmurkne na Lukasa a ten sa rozžiari od radosti. 

,,Tú milujem, môžem si hneď dať?" 

,,Jasné, bež do kuchyne." Nasmeruje ho Dylan a on sa rozbehne. Potom sa nakloní ku mne a zašepká mi: 

,,Ako to zvláda on?" 

,,Zatiaľ nie až tak ťažko, ale myslím si, že nebude trvať dlho, kým mu to úplne dôjde."

Celý večer ubehne ako voda a ja idem konečne dať spať Lukasa a potom sa chcem dôverne porozprávať s Dylanom. 

,,Oci a to ty nás teraz opustíš? Už nebudeš s nami a mamou, keď ma k nej vrátiš?" opýta sa Lukas tesne pred tým, ako sa mu začnú zatvárať očí. 

,,Nie, to nehovor, ja nikoho nechcem opustiť a určite sa budeme stretávať, to ti sľubujem. Si predsa môj syn, môj skutočný syn." Pohladím ho po vlasoch a pri tých slovách sa mi hrnú do očo slzy, je to naozaj môj syn! Ja mám syna!

,,To dúfam, chcem už byť s tebou navždy," stihne ešte zamrmlať Lukas a následne upadne do spánku. Ja sa pomaly odpracem z izby a sadnem si k Dylanovi na gauč. Celé moje vnútro je vyčerpané a nemám najmenšie tušenie čo chcem, čo budem robiť, čo ma zaskočilo najviac a prečo mi to vlastne urobila. Bolí ma celé srdce a neustále mi sťahuje žalúdok, akoby som mal vracať. 

,,Dylan, ja som zúfalý, čo mám robiť? Mám odpustiť? Ja ani neviem, či to dokážem." 

,,To nerob! Ona si to nezaslúži! Jednoducho nie. Dlhé roky z tvojho života trpíš len kvôli nej a teraz toto? To je vrchol všetkého." 

,,Ale ona sa mi to snažila vysvetliť, ale ja som odišiel preč a nechcel ju počúvať," búcham si hlavu o dlane, pretože neviem, či práve toto bol dobrý nápad. 

,,Urobil si správne. Čo chceš na tom vysvetľovať? Zatajila ti deti a nič horšie ti už urobiť nemohla. Ona nie je dobrá žena, ani človek. Nikdy som ju nemal rád." Dylan znie stále viac nahnevane. 

,,Ale ja ju mám rád, len teraz to oslablo, ale neviem, či ju chcem navždy opustiť, ale asi chcem, pretože toto je veľa."

,,Presne, je to veľa. To ja som a tebou trpel tie roky a pokojne s tebou budem trpieť aj ďalšie, ale ona si nezaslúž, aby si sa k nej vrátil!" 

,,Mám od nej už 16 zmeškaných hovorov a 8 od Josha a 3 od Louisa. Myslíš, že by som to mal niekomu z nich zdvihnúť?" zúfalo sa pýtam. 

,,Nie! Nedvíhaj. Nezaslúžia si to, aspoň dnes určite nie. Budeš to musieť riešiť, ale dnes ich nechaj trápiť a užierať vinou, pretože ti urobili toto!" 

♥♥♥