Double problem

35. KAPITOLA

Jess

,,Nie, nedvihol ani raz," posťažujem sa mame do telefónu. V živote som nemala ešte žiaden problém, ktorý by som neriešila s mamou. 

,,Netráp sa, ja si myslím, že je to len dobre. Jessica, ja nechcem byť zlá, ale vieš, že som s vašim obnoveným vzťahom nesúhlasila. Vždy mi prišiel lepší James. Možno to takto malo skončiť." Mamine slová sú bolestivé, pretože aspoň teraz by ma mohla podporiť a nie stáť zaryto za svojou pravdou. 

,,Mama,prestaň, ja ho milujem a je to otec mojich detí. Aj keď sa ti to nepáči, ja budem bojovať o jeho srdce." 

,,Neponižuj sa, drahá." 

,,To nie je ponižovanie. Môžem za to všetko ja  a ja to chcem aj napraviť." 

,,Nemôžem ti to vyhovoriť, ale robíš jednu chybu za druhou."

,,Nechcela by si sem prísť a porozprávať sa so mnou? Naozaj to potrebujem, mama." Niekde vo vnútri naozaj chcem, aby prišla a utíšila moju bolesť ako kedysi.

,,Nie, prepáč. Kým bude u teba ten nebezpečný človek, ja tam nevstúpim."

,,Mama, Josh nie je nebezpečný."

,,Sama tomu nemôžeš veriť. Po tom, čo urobil ho nechávaš spávať v dome s tvojimi deťmi. A ešte teraz, keď tam nie je ani ten tvoj Daniel," hovorí to tak odporným tónom, až sa mi chce na ňu začať kričať, ale nemám náladu začínať ďalšie problémy, keď už je jeden obrovský  v mojom živote. 

,,Nie, na toto vážne nemám náladu. Musím končiť, ahoj." Celou silou hodím telefón o gauč a sadnem si so slzami v očiach a tvárou v dlaniach. Prečo musí byť teraz všetko tak komplikované? Ako mám Danielovi povedať, že to naozaj bola chyba, že viem, že to bola chyba, ale jednoducho ho milujem celým srdcom a už si bez neho neviem predstaviť život?

Daniel

,,Oci a podáš mi ešte jednu palacinku?" Usmeje sa Lukas a prosím si ďalšiu nálož palaciniek, ktoré urobil Dylan na raňajky.

,,Chutia ti?" opýta sa ho Dylan s hrdým pohľadom, ktorý naznačuje, že ich robil on a chce za to pochvalu.

,,Sú dokonalé, ale na mamu ešte nemáš," odbije ho Lukas a potom si spolu tľapneme s miernymi úškrnmi.

,,Ešte párkrát a budú dokonalé," pochválim ho ja a buchnem mu do ramena.

,,Ja viem," zasmeje sa.

,,Inak do kedy tu môžeme, teda môžem, Lukas musí ísť čoskoro domov, ostať?"

,,Koľko budeš potrebovať. Viem, že si predal byt a ja som ti hovoril, že je to najväčšia blbosť, akú robíš," s výčitkou v hlase hovorí, ,,Ale tak veľakrát si ma nechal u teba prespať, keď som potreboval, že by to moje svedomie nezvládlo, keby som ťa tu nenechal." Jeho slová ma úprimne potešia. Po chvíli musí však Dylan odísť do práve a ja Lukasovi pustím telku, sedím v kuchyni pri stole a premýšľam nad tým, čo bude ďalej. Lukasa by som mal dnes už vrátiť domov, nechcem Jessicu trápiť, aj keď si to zaslúži. A potom uvidím, čo sa bude diať. Pravdepodobne však požiadam o test otcovstva a potom podám sa súd žiadosť, aby som sa mohol s deťmi stretávať. Popravde, nedokážem si už vôbec predstaviť, že by som sa mal teraz vrátiť späť k Jessice. Už nikdy! Zatajenie detí by mi nespravil ani najväčší nepriateľ. 

,,Oci a dnes už budem musieť ísť k mame?" preruší moje myšlienky Lukasova otázka, ktorú pokladá veľmi smutne. 

,,Áno, mame je už určite smutno a nemáš žiadne veci. Veď sa potom uvidíme."

,,Ja viem, ale tak rád by som ostal s tebou." Objíme ma a moje srdce to zahreje. Tak rád by som tu teraz mal aj Dianu a dúfam, že po všetkých týchto zisteniach bude mať ku mne úplne iný postoj. 

,,A Lukas?" 

,,Áno oci?" 

,,Sľúb mi, že budeš k mame dobrý a hlavne jej nič zlé nepovieš. Tieto veci sú medzi mnou a ňou a nechcem, aby si jej ty niečo hovoril, dobre? Buď skvelý chlapec a ona je stále taká dobrá mamička ako vždy, jasné?"

,,Dobre oci, ale hnevám sa na ňu." 

,,Ja viem, ale neukazuj to. Poobede ťa tam zavediem. Teda nie až domov, vysadím ťa kúsok od domu, nechcem sa s nikým stretnúť, dobre? A ak sa budú pýtať, povedz im, že sa s nimi teraz nechcem rozprávať, ale čoskoro ten čas príde, nech mi nevolajú, dobre?"

Jess

My traja sedíme v nedeľu za kuchynským stolom a je to veľmi divný pocit. Iba jedno dieťa, v podstate cudzí muž, ktorý vyzerá presne tak ako ten, ktorého milujete a ešte ja, moja maličkosť tváriaca sa, že je všetko v poriadku, ale nie je. 

,,Mama, kedy príde už Lukas?" opýta sa smutne Diana. 

,,Ja neviem, zlatko, ale čoskoro." Pokúšam sa ju ubezpečiť, ale sama tomu neverím. Ako zázrakom zrazu zazvoní zvonček a ja sa rozbehnem ku dverám v nádeji, že je to Daniel. Rýchlo ich otvorím a uvidím Lukasa. Zamrzí ma, že to nie je Daniel, ale aj tak sa od radosti na neho vrhnem a silno ho objímem. 

,,Zlatko, kde si bol, kde je ocko?" 

,,Boli sme u uja Dylana, bolo super a ocko nepríde a nemáte mu volať, sám sa ozve, keď bude chcieť," hovorí to tak chladne akoby som mu niečo urobila. V podstate aj urobila, ale skôr Danielovi a ja viem, že sa Lukas cíti dotknutý, ale nechcem, aby na mňa hovoril týmto odmeraným tónom, je to predsa môj milovaný syn. 

,,Zlatko, prečo to hovoríš takto?" 

,,Hnevám sa na teba, dobre? Si klamárka." Tieto jeho slová mi priam zlomia srdce. 

,,To ti povedal Otec?" Náhle ma popadne obrovský hnev voči Danielovi, pretože viem, že mu toto musel nahovoriť on a pre matku nie je nič horšie, ako keď si jej vlastné dieťa myslí niečo také. 

,,Nie, to nie on!" Zafrfle a odpochoduje do kuchyne k ostatným. Diana ho hneď objíme a začne sa ho vypytovať, kde bol. Josh sa snaží o úsmev  a jeho Lukas dokonca sám objíme, prečo mňa nie? Potom sa ho Josh pýta na Daniela a hrá presne tie psychologické hry, kedy sa snaží z Lukasa vytiahnuť nejaké informácie bez toho, aby to Lukas zistil. Keď dojeme, deti odídu hore. A ja s Joshom ostaneme v kuchyni. 

,,Nemá význam mu teraz volať, nedvihne to a keď je s Dylanom, ktorý je proti tebe, je ovplyvňovaný a určite nedvihne ani sa neozve tak rýchlo. Musíme sa s ním spojiť inak." 

,,Zájdem tam, k nemu do bytu." 

,,Ty vieš, kde Dylan býva?" opýta sa Josh zmätene. 

,,Nie, to je pravda, neviem," zosmutniem. 

,,Jessica, nechaj to tak, ono sa to vyvinie. Daniel má rozum a sám príde na to, čo chce, netlač na neho. Cíti sa určite dotknutý a ranený, ale on sa s deťmi bude chcieť stretávať, to viem. Určite sa ešte stretnete a vyrieši sa to, takéto otvorené to neostane. A budem aj ja robiť všetko pre to, aby sa k tebe vrátil, pretože vidím ako ho miluješ a ja viem, že si pre neho tá pravá." Joshove slová ma dojmú a objímem ho. 

,,Kiež by si mal pravdu." 

Daniel

Lukasa som zaviezol a opäť nervózne sedím na gauči v Dylanovom byte a pijem silnú kávu. Čo mám robiť? Moje vnútro sa búri a nemôžem ani na chvíľu myslieť na nič iné ako na deti, Jess a bolesť. Lásku a bolesť a deti a Jess. Josh a dom a život a odpustenie. Akoby sa moje vnútro len točilo do kruhu a hľadalo riešenie na niečo, čo chce riešiť rozum,ale  zasahuje do toho srdce. 

Zrazu mi zazvoní telefón a na obrazovke sa ukáže cudzie číslo. Zodvihnem to, pretože som rád, že to konečne nie je Jess alebo Josh. 

,,Áno?" zodvihnem. 

,,Daniel? To som ja, Clare, môžeš to prosím nezložiť?" Ostanem na chvíľu ticho a uvažujem, či položiť alebo nie. S Clare som nikdy veľmi nekomunikoval a preto ma zaráža, že je to práve ona. Zvedavosť je však silnejšia ako ja a tak odpoviem: 

,,Čo chceš?" 

♥♥♥