Double problem

11.KAPITOLA

Jess

Vážne veľmi dúfam, že sa Lukasovi na plaveckom tréningu páčilo. Nechcela som ho nútiť, ale nevideli sme iné riešenie.  Potrebujem, aby sa začlenil. 

,,Dobrý deň, prišla som vyzdvihnúť Lukasa Rolls, už ste skončili?" opýtam sa milo trénera a vo vnútri dúfam, že mi povie aj niečo o jeho výkone. 

,,Nerád vám to hovorím, ale musíte ísť poňho do riaditeľne," chladne povie a ukáže smerom ku vchodu do školy. 

,,Prečo do riaditeľne? Stalo sa niečo?" vystrašene sa opýtam.

,,Pobil sa," vysvetlí mi. 

,,Pobil? Ale môj Lukas vôbec nie je ten typ. A je v poriadku?" zaplavím trénera hromadou otázok. 

,, V riaditeľni vám všetko vysvetlia, ja už na to nemám čas. Môžete si poňho ísť,"  opäť ma tréner odbije. Je celkom nepríjemný a v podstate som sa nič nedozvedela. 

Nahnevaná kráčam do riaditeľne a vôbec neviem či ma viac rozrušilo to, že sa môj Lukas pobil alebo to, že práve teraz je v riaditeľni s Danielom a s Danielom sa musím stretnúť aj ja. Nemala som to už nikdy v pláne. Zhlboka sa nadýchnem a zaklopem na dvere riaditeľne. 

,,Ďalej," ozve sa spoza dverí. Bojím sa otvoriť, pretože vôbec neviem ako sa mám tváriť alebo ako ho mám pozdraviť. Napokon sa odhodlám a vojdem. Pohľad mi okamžite padne na Daniela, ktorý ukazuje Lukasovi niečo drevené a obaja sa smejú. 

,,Dobrý deň," nesmelo pozdravím. Daniel sa pozrie mojim smerom a úsmev z tváre mu zmizne. 

,,Dobrý deň," odmera odzdraví. 

,,Mami, mami, vieš aký je pán riaditeľ super?" Rozbehne sa ku mne Lukas a objíme ma. Neteší ma, že práve toto počujem, ale nič nehovorím, len sa usmejem. 

,,Ty si sa pobil?" milý pohľad zmením na prísny a jemne ho buchnem po chrbáte. 

,,Nie, ja ..."

,,On sa nepobil, skôr ho napadol silnejší chlapec, ale vyriešil som to. Ten chlapec dostal primeraný trest a Lukas si bude musieť dávať väčší pozor, však kamoš," vysvetlí mi Daniel a príde bližšie k Lukasovi, aby si s ním tľapol. On mu s radosťou tľapnutie opätuje. 

,,Zlatko, mohol by si ísť už do auta? Ja sa ešte potrebujem pána riaditeľa niečo opýtať." Lukas prikývne a  rozbehne sa spolu s mojimi kľúčmi preč. 

,,Máš vážne skvelého syna," povie hneď ako Lukas zabuchne dvere. 

,,Ja viem," chladne odpoviem, pretože neviem, ako sa v tejto situácii chovať. 

,,Prečo si hneď nepríjemná, povedal som to ako kompliment." 

,,Dobre, ale prestaň sa zaujímať o moje dieťa!" 

,,Ja sa o tvoje dieťa nezaujímam. To oni mi ho sem priniesli, aby som to vyriešil." 

,,Aha, a prečo ste sa potom spolu smiali a ideš mi tu hovoriť, aké mám super dieťa!" nervózne precedím pomedzi zuby. 

,, Prestaň. Nabudúce už nebudem hovoriť nič. Prečo vlastne na mňa vyskakuješ? Môžeš byť rada, že som to vyriešil tak, ako som to vyriešil. Pokojne som mohol potrestať aj jeho. Ja sa nechcem hádať. A hlavne nie s niekým, kto má taký charakter ako ty!" odporne povie Daniel a odvráti sa do druhej strany. Napätie v tejto kancelárii by sa dalo krájať a moje vnútro sťahuje pocit viny a strachu zároveň.  

,,Ako ja?" nahnevane sa opýtam. 

,,No, ja nie som ten typ, ktorý by len tak bez jediného slova opustí človeka, ktorému tvrdil, že ho miluje kvôli inému." Týmto to prehnal. Asi to zo seba potreboval dostať von, ale prehnal to.