Double problem

30.KAPITOLA

Daniel

Keď povedal tieto slová, zamrzol som. Táto kapitola nášho života sa mala uzavrieť tým, že ľudia môjho otca zabili Flamberta. Je to vôbec možné, že by mal niekde dieťa? Prečo by o tom nikto nevedel? Môže to byť nevinný človek, ktorý ani nevie, kto bol jeho otec. Lenže môj brat je najviac pomstychtivý človek na svete a ja viem, že ak by to bola pravda, urobí všetko pre to, aby to dieťa zabil.

,,Ako si to zistil?" opýtam sa nesmelo. Josh sa zákerne usmeje a povie :

,,Neviem, či to chceš vedieť." Zamyslím sa, ale nakoniec prikývnem.

,,Jeden človek z Flambertových radov, ktoré existujú doteraz ho zradil. Teda ich. Prišiel k nám a povedal o tom, že si myslí, že jeho dieťa žije a má byť podobne staré ako my. Neváhal som a poslal našich ľudí ktorí chytili ich šéfa. Chceli to z neho dostať po dobrom, ale nakoniec ho museli trochu pomučiť a začal hovoriť. Povedal, že žije tu v New Yorku, chodí do školy tam, kam ty, ale či je do dievča alebo chalan nepovedal. Už z neho nedostali nič pretože..."

,,Pretože?" skočím mu zhrozene do reči.

,,Pretože ho už pustili," dopovie, ale neznie vôbec presvedčivo.

,,Naozaj? Prosím, povedz mi, že si nikoho nedal zavraždiť Josh," s výčitkou v hlase poviem. On sa zvláštne usmeje, ale ubezpečí ma, že nie. Ale prečo by ho potom nemučili, až kým by nepovedal všetko? Temná stránka Josha sa začína ukazovať stále viac a viac. Vlastne som vďačný za to, že som to nezdedil po otcovi ja. Musím však na neho dávať pozor.

,,Ale, čo chceš teraz robiť? Chceš to dieťa hľadať? Určite bude mať iné meno," vyzvedám.

,,Neboj sa, už som sa spojil s veľa ľuďmi pri pôrodných záznamoch a aj s nemocnicami, plus pár mafiánsky es. Neboj bráško, neprejdú ani dva týždne a bude sa vedieť, kto to je." Pri jeho slovách ma opäť zamrazí.

,,A čo chceš akože potom robiť? Veď ono za to nemôžem, aký bol jeho otec. Ani ja k nemu nebudem cítiť žiadnu náklonnosť, ale nemôžeme ho nenávidieť len preto, že je niečie dieťa," snažím sa mu vysvetliť.

,,Mne je to jedno, Daniel. Ten muž zabil nášho otca a takéto veci sa prenášajú aj na deti. Ja chcem pomstu a pomstu budem mať. Ty ak nechceš, nemusíš sa do toho starať. Ja ešte sám neviem, či chcem jeho smrť alebo nie. Rozhodnem sa. Ale ty nebuď slaboch a zradca. V jeho krvi prúdi krv vraha nášho otca."

,,Nemôžeš to brať takto, to bolo medzi našimi otcami, nie medzi nami a ním alebo ňou."

,,Prestaň hovoriť blbosti, buď si s nami alebo proti nám. Nerieš to radšej, ak sa do toho nechceš zapojiť, zapojím sa len ja. Určite ti poviem, kto to je, ale ty to necháš tak. A ak sa náhodou vytratí z mesta, nebudeš to riešiť. Je ti to jasné?" výhražne povie mojím smerom a ja prikývnem. Nie je to prikývnutie, ktoré symbolizuje súhlas. Je to prikývnutie, ktoré symbolizuje to, že zatiaľ sa zdržím, ale nenechám ho zabíjať a nechcem ani to, aby sa môj bráško dostal do väzenia. Predsa len, je to moje dvojča a aj keď sa teraz od seba vzďaľujeme, nikto mi nie je tak blízko ako on.

Postavím sa a odídem. Josh mi ešte zamáva a zapozerá sa do svojho počítača.

Jess

S Louisom sedíme na káve a rozprávame sa. Naozaj sa správa zvláštne, ako hovorila Clare a Daniel. Stále sa pozerá na telefón, poklepkáva prstami po stole, nasilu sa smeje a nie je to už ten istý Louis. Má na to nejaký dôvod?

,,Louis, popravde, je ti niečo?" opýtam sa, ale skôr ako stihne odpovedať, do kaviarne vtrhne Daniel. Sadne si k stolu a hľadí priamo na nás. Nič nehovorí, len hľadí. Chcem sa ho opýtať, čo sa deje, ale Louis ma predbehne.

,,Čo ti je, bráško?"

,,Musím vám niečo vážne povedať, ale necháte si to len pre seba, jasné? Zatiaľ nechcem, aby o tom vedela ani Clare." S Louisom sa na seba pozrieme a prikývneme. Nakloníme sa k nemu a Daniel začne :

,,Josh zistil niečo veľmi závažné. Flambertove dieťa žije. Žije a je niekto tu v New Yorku. Josh mučil nejakého chlapa, aby mu to povedal. Teda Joshovi ľudia ho mučili. A on chce pomstu, chce jeho smrť, ale ja to tak nechcem. To dieťa za to predsa nemôže. Nemôže za to, čo bolo medzi našimi otcami," trasie sa mu hlas. Louis nahlas preglgne a opýta sa :

,,A je si tým istý?"

,,Áno, je," ubezpečí ho Daniel a teraz sa pripojím aj ja :

,,A čo s tým chceš robiť?"

,,Musíme to dieťa nájsť skôr ako Louis. Upozorniť ho a zachrániť mu tak život. Ja Josha poznám, je toho naozaj schopný. On doteraz nedokáže predýchať smrť otca a myslím si, že toto by bolo preňho také dokončenie všetkého. Cítil by sa, že otca pomstil a môže ísť ďalej. Prosím však mi pomôžete," zahľadí sa prosebne na nás a my s Louisom sa opäť na seba pozrieme. V jeho očiach vidím strach, ale aj niečo iné, niečo, čo som nikdy nevidela. Usmeje sa a ja pochopím, že chce pomôcť. Obaja sa tento krát pozrieme na Daniel a prikývneme.

,,Pomôžeme ti, nemôžeme ho nechať urobiť blbosti," ubezpečím Daniela a ten ma objíme. Louis sa len pozerá do steny a nič nehovorí.

,,Si v poriadku ,bráško?" opýta sa Daniel a Louis sa preberie. Nasilu sa usmeje a povie :

,,Som s tebou, musíme ho nájsť."

Všetci traja si podáme ruky a pozrieme sa na seba. Musíme Danielovi pomôcť. Ja sama nechcem, aby z tohto celého boli problémy. A ešte plus maličkosť, vždy by som urobila všetko pre to, aby som robila napriek Joshovi. Neznášam ho rovnako, ako on neznáša mňa.

♥Ďalšia časť na svete a snáď sa vám páčila. Ďakujem vám veľmi za všetky votes a komentíky. Ste úžasní♥