Double problem

6.KAPITOLA

Jess

Trevis? To sa mi len sníva. Pozorne zaostrím na dve osoby v posteli a potvrdím to, čo sa mi doteraz len zdalo. Čo to má znamenať? Nepobozkal dnes poobede mňa? A teraz sa tú váľa v posteli s Clare? Obaja si rýchlo sadnú a zakryjú svoju nahotu perinou. Môj pohľad sa zo smutného, cez podráždený mení na rozzúrený.

,,Jess, ono to nie je tak , ako to vyzerá....," snaží sa vysvetliť Trevis, ale myslím si, že toto už nevysvetlí.

,,Prečo jej klameš? Je to presne tak, ako to vyzerá," zapojí sa Clare. Ako mi to mohla urobiť?

,,Ale ja ti to vysvetlím, Jess," pokračuje Clare a chce ísť za mnou.

,,Tak vám teda pekne ďakujem!" zakričím a celou silou zabuchnem dvere. Rozplačem sa a utekám preč z internátu. Je mi jedno kam,  potrebujem ísť preč. Uplakaná a rozrušená bežím mestom, keď do niekoho narazím. Dvihnem hlavu a náhle sa usmejem :

,,Daniel?"

,,Nie, to som ja, Josh," opraví ma.

,,Aha, prepáč, prepáč," hovorím a chcem odísť preč.

,,Čo sa ti stalo?" nenechá ma a opýta sa.

,,Nič podstatné," nejasne odpovedám.

,,A prečo si potom celá uplakaná?" nedá sa Josh.

,,To nie je tvoja vec," zasyčím.

,,Máš pravdu, nechám radšej podráždenú mačičku na pokoji, mohla by ma ukúsnuť,"  zasmeje sa. Je až neuveriteľné, ako veľmi ma odpudzuje a jeho brat, ktorý vyzerá tak isto, ma priťahuje. Teda aspoň si to myslím. Veľmi by som chcela, aby to bol Daniel a nie Josh. Sama neviem prečo, ale chcela by som byť teraz pri ňom a počúvať jeho hlas, pozerať sa na jeho úsmev. Ach, ten chalan sa mi nejako začína dostávať pod kožu. Bežím ďalej mestom, ale nenašla som žiadny kút, kde by som sa mohla v pokoji vyplakať. Preto som sa už s trochu vyčistenou hlavou rozhodla vrátiť na internát. V hlave si premýšľam presné postupy, čo poviem Clare, aby som sa pri tom nerozplakala a ako jej vynadám. Z môjho premýšľania ma vytrhne hlas, ktorý sa za mnou ozve :

,,Jess? Si to ty? Počkaj...." Ten hlas som spoznala. Je to Daniel. Sama pre seba sa usmejem, ale navonok to neukazujem.

,,Čo tu robíš?" opýtam sa a skloním hlavu do zeme.

,,Brat mi povedal, že ťa stretol uplakanú a ja som to nemohol nechať len tak...," pokračuje s vysvetľovaním.

,,Ty si prišiel kvôli mne?" Rozžiarim sa.

,,Jedine kvôli tebe. Nemal som?"

,,Ale mal," poviem a objímem ho. Veľmi rýchlo a kŕčovito. Bolo to až reflexne, telo šlo akoby samo. Vidím, že ho to trochu zaskočilo, ale po chvíli mi objatie opätuje.

,,Chceš sa porozprávať?" opýta sa a ja spokojne prikývnem. Presne toto moje zranené ego potrebuje.

Daniel

Hľadal som toho parchanta, pretože som si s ním chcel vyjasniť zopár vecí. Na chalanskom intráku som ho  nenašiel a preto som sa rozhodol, že to nechám tak. Jess so mnou dnes aj tak bola, takže som v podstate vyhral. Nemám rád konflikty a podobné veci, ale kvôli Jess by som sa pokojne pobil. Jej oči a tá krása, ktorá z nej vyžaruje. Urobil by som všetko pre to, aby bola moja a nie toho idiota Trevisa. Keď už sa chystám odísť domov, zazvoní mi telefón a v ňom mi môj ,,úžasný" brat oznámi, že stretol Jess, ako sa sama túla mestom a plače. Opýtal som sa kedy, ale povedal, že už pred hodinou. Začal som byť veľmi znepokojený, keď som ju zrazu uvidel. uvidel som jej krásnu siluetu a bežal za ňou. Keď ma zbadala, vyzerala spokojne. Dokonca ma objala, najskôr ma to zaskočilo, ale krajší pocit som necítil. Teda už raz áno, ale to bolo dávno. Potvrdila mi, že sa chce porozprávať a teraz ju veziem na jedno miesto, kde si myslím, že sa jej bude páčiť.