Double problem

27.Kapitola

Jess
,,Ako si to urobil, že sa vrátili takí šťastní a dokonca aj Diana?" opýtam sa hneď Daniela, ktorému ani neodpoviem na jeho otázku. Na rozhovore to nedopadlo najlepšie. Nikto nebol úplne za, ale úplne proti bola len mama. Preto som sa rzhodls, že to pre Daniela spravím. Verím tomu, čo o Joshovi hovorí, že je v poriadku a stále mám v sebe ten divný pocit viny, ktorý mi priam rozkazuje, aby som to dovolila.

,,Len som si k nim hľadal cestu a špeciálne k Diane," povzdychne si, ,,A dokonca ma teraz objala." Pri tomto fakte mi až vybehnú slzy do očí. Nič si neprajem viac, len aby si našli k sebe cestu.

,,Som taká šťastná." Rozbehnem sa k nemu a objímem ho.

,,Mali by sme ich uložiť do postele a potom sa porozprávame my dvaja. Pretože deti sú už úple mŕtve od únavy. Teda, aspoň boli."

,,Pôjdeme im dať dobrú noc spolu?To sme ešte nikdy neurobili." Keď toto Daniel navrhne, nemôžem robiť nič iné, ako súhlasiť.

Prídeme najskôr do Lukasovej izby. Ten už čaká v posteli a jeho oči sú úplne maličké, pretože sa mu chce spať. Postavíme sa k jeho posteli a Daniel ma drží okolo ramena.

,,Dobrú noc, zlatko," poprajem mu a pobozkám ho na čelo.

,,Dobrú noc, chlape." Urobí to isté Daniel.

,,Dobrú, ľúbim vás." Stihne nám ešte povedať Lukas predtým, ako upadne do hlbokého spánku. Daniel ho teda poriadne unavil.

Pomaly prejdeme do Dianinej izby a viem, že z tohto má Daniel mierny strach. Povzbudím ho stlačením tuky a vojdeme dnu. Rovnako sa postavíme k jej posteli, poprajeme jej dobrú noc a dáme pusu na čelo. Stane sa však jedna zvláštna vec, keď jej ide dať pusu na čelo Daniel, Diana ho objíme. V tej chvílu mám však pocit, že to ja som ešte zmätenejšia ako Daniel.

,,Možno to nie je až také zlé, že ste spolu," povie Diana a aj keď to nie je srdcervúce vyznanie, tak ma to poteší neopísateľnou silou.

,,To som rád." Pohladí ju Daniel po vlasoch. Vždy som vedela, že potrebuje otca, mužskú ruku, ale nenapadlo by ma, že to bude tej jej biologický. Je tak ťažké žiť s týmto tajomstvom, ale povedať mu to nemôžem, čo ak by na znenávidel.

,,Ale neznamená to, že ťa teraz zbožňujem," dodá ešte Diana a všetci sa na tom zasmejeme. Potom opustíme jej izbu a prejdeme do spálne. Obaja sa prezlečieme ľahneme si vedľa seba. Daniel ma chytí za ruku a ešte sa nestihne ani opýtať a ja zo seba dostanem:

,,Súhlasím s tým, chcem, aby si sa pokúsil ten súd vyhrať."

,,Naozaj?" vykríkne od radosti a začne mi bozkávať rameno.

,,Naozaj, premyslela som to a chcem to preňho urobiť. Veď tu budeš s nami a keby sa čokoľvek udialo, voláme políciu alebo vybehnem z domu, to by sa Joshovi okamžite z náramku nahlásilo na políciu a prišli by."

,,Zlatko, ešte sme ani nevyhrali súd a ty už premýšľaš dopredu. Zajtra, keď deti pôjdu do školy môžeme zájsť do väzenia za Joshom. On o ničom netuší. Jemu som ten návrh ešte ani nepovedal, takže dúfam, že bude za. A hlavne to bude iné, keď tam budeš so mnou. Hlavne sa toho neboj, viem, že to bude pre teba asi zvláštne, ale budem s tebou."

,,To je vážne skoro, ale zvládnem ti. Aspoň ho po takej dlhej dobe uvidím. Nieže by som po tom nejako túžila," zasmejem sa a Daniel sa pridá. V určitom monente, keď sa pri smiechu pozrieme jeden drúhemu do očí, smiech prejde a začneme sa vášnivo bozkávať. Tak veľmi ho milujem. Naše pyžamá sú na zemi do pár minút a ja si život bez tejto mojej novej-starej a jedinej lásky už ani neviem predstaviť.

Daniel
Cesta do väzenia s Jess je zvlášna, nikdy som tu s nikým nebol. Vidím na nej nervozitu a tak sa ju snažím čo najviac povzbudzovať a držať dobrú náladu. Keď už prechádzame bezpečnostnými kontrolami vidím, že sa celá trasie s slzy má na kraji. Celý čas už tu neviem byť s iným pocitom ako s tým, že práve vidím ľudí, ktorí bijú môjho brata a najradšej by som zbil ja ich.

,,Nech sa pàči, sadnite si a privediene pána Josha, aké zvláštne, že tu nie ste sám, za celé tie roky okrem vás ten úbožiak nemal inú návštevu," zasmeje sa dozorca a moje dlane sa sťahujú do pästí.

,,Vážte slová, pane," upozorním ho a snažím sa ostať pokojný. Keď odíde po Josha, Jess sa ku mne hneď nakloní a zašepká mi:

,,Ja sa tak veľmi bojím, čo mu màm povedať, keď príde?"

,,Nspríklad,ahoj," zašepkám jej a pobozkám ju do vlasov, ,,Hlavne sa neboj. Som tu s tebou."

Po malej chvíli dnu vstúpi Josh, ktorý po zahliadnutí Jess celý zbledne a ostane prekvapene stáť. Tiež toto určite nečakal. Mňa najviac mrzí to, že jeho tvár vyzerá ešte horšie ako minulú návštevu k tomu všetkému aj kríva.

,,Ahojte, špeciálne ty, Jessica," pozdraví nás a stále prekvapený si sadá oproti nám.

,,Ahoj, Josh. Rada ťa vidím."

,,Čav, bráško." Nakloním sa a objímem ho. Z jeho objatia cítim veľkú silu akoby hovoril, že toto je jediný čas, kedy sa cíti bezpečne.

,,Prečo si tu po takej chvíli? Vždy chodíš maximálne raz za dva týždne a ešte aj s Jessicou? Nechcem byť nezdvorilý a preto ma nechajte povedať pár slov. Jessica, veľmi si vážim, že si tu po tom všetkom, čo som ti urobil. Ver mi, že som zo všetkého vonku a nič v živote neľutujem viac. Odpusť mi to. Čas nevrátim, ale prosím ťa o odpustenie. Rovnalo vám chcem povedať, že som najšťastnejší z toho, že ste opäť spolu a prajem vám to. Vážim si vôbec to, že si z bratom prišla, ale rád by som vedel aj to, prečo." Ukonči Josh svoj dojímavý, dlhý monológ.

,,Ja už som ti dávno odpustila a sme tu preto, aby sme ti navrhli jednu vec, s ktorou dúfam budeš súhlasiť a aspoň za pokus to stojí." Ozve sa prvá Jess a tu prestane akoby mi naznačovala, že toto mám povedať ja.

,,Chceme ťa odtiaľto dostať do domáceho väzenia k nám domov, ale konkrétne do domu k Jess. Povedal som jej, čo sa ti tu deje a už len pohľad na teba je bolestivý. Nemôžeme ťa tu nechať tým sviniam."

Josh sa pozrie najskôr na mňa, potom na Daniela a do očí sa mu nahrnú slzy, ktoré sa pokúša skryť.

,,Ja....

❤️Dúfam, že sa vám časť páčila a konečne sa to hýbe vpred. Nejaké teórie ako to bude pokračovať?(veľmi by ma zsujímali)😀 Ďakujem vám za každú podporu a naozaj sa budem snažiť vydávať častejšie❤️