Double problem

46. KAPITOLA

Jess

Som veľmi nešťastná z toho, ako Daniel všetko berie. Odmieta sa o mojej mame rozprávať, uteká z miestnosti už len pri zmienke jej mena, tvári sa, že sa o ničom nikdy nedozvedel. Takto to  ide už pár dní a moje nervy to pomaly nezvládajú. Môžem sa snažiť ako len chcem, jeho ignorovanie tejto témy pretrváva cez všetko. Odmieta sa dokonca rozprávať aj s Joshom, ktorý sa o svoju biologickú matku začal zaujímať.  

Danielovi ide len o jedno, aby sme boli ako pred tým všetkým, čo sa stalo. Viem to, ale nesúhlasím s tým. Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Minulý týždeň bol za ním Louis, povedal mu bráško a Daniel mu skoro jednu strelil. 

Už ma to však po všetkých pokusoch prestáva baviť a asi sa tiež budem tváriť, že je po všetkom a nebudeme to jednoducho riešiť. Nebude snáď až také ťažké byť s Danielom ako doteraz a zároveň sa stretávať s mamou a mať s ňou vzťah ako doteraz. Daniel mi povedal, že mu to nevadí, ale on sa s mamou stretávať nebude. 

,,Jessica, Daniel už šiel do práce?" opýta sa Louis, ktorý si práve natiera maslo na chlieb. 

,,Už dávno,  aj deti už šli, väčšinou sa v posledných dňoch len zobudí a odíde hneď..."

,,A potom sa vráti neskoro večer a ide rovno spať," skočí mi do rečí Josh, ktorý má úplnú pravdu. Vydám zo seba hlboký povzdych na znak súhlasu. 

,, A so mnou sa už ani nerozpráva, odkedy som spomenul, že by som sa chcel s ňou porozprávať." 

,,Ja viem, ale jeho to prejde, uvidíš. Zavolala som mamu dnes na 16:00, ale má z toho obrovský strach, nechceš byť na ňu hnusný, však?" 

,,Nemám to v pláne, ak nebude ani ona. Chcem sa s ňou len porozprávať, pretože ja nechcem žiť v nenávisti, chápeš."  

,,Úplne rozumiem. A ver mi, že ona chce to isté, byť so všetkými za dobré."  

,,Josh, je tu niečo, čo chcem povedať Danielovi už asi týždeň, ale ešte sa nenaskytla príležitosť. "

,,A mne to chceš povedať?" Vyzerá trochu znepokojene, ale nemá byť prečo, aj keď? 

,,Čakám bábätko," rýchlo poviem a čakám na reakciu. Josh sa usmieva od ucha k uchu a objíme ma tak silno, až ma nadvihne do vzduchu. 

,,To je úžasná správa, prečo si mu to ešte nepovedala? Hlavne mu nehovor, že to viem skôr ako on. Som z toho mimo, vy budete mať ďalšie bábo?" 

,,Vyzerá to tak, bola som už u gynekológa a je to potvrdené. Dúfam, že sa poteší rovnako, pretože ja som mu to už chcela povedať, ale on mi nedáva možnosť. Stále je nahnevaný alebo odmeraný." 

,,Neboj sa, bude to dobré." 

Daniel

Nič nie je jednoduché. Ja si nechcem kaziť vzťahy okolo seba, ale nemôžem to s mamou riešiť. Jednoducho nemôžem. Nie je v mojich silách jej odpustiť. A nechcem to, nikdy to chcieť nebudem.  Viem, že to Jessica nechápem, Louis to nechápe, nikto okolo mňa to nechápem, Josh sa s ňou chce vraj spojiť, čo beriem ako zradu, ale aj tak si budem stáť za svojim. Jej sladkým rečičkám o tom, ako nás chcela naspäť jednoducho nemôžem prísť na chuť. 

Uvedomujem si, že by som sa mal trošku krotiť, pretože prídem aj o to, čo mám. Ubližovať Jess nie je to, čo chcem.  A preto sa teraz vraciam domov s odhodlaním ospravedlniť sa Jessice aj Joshovi za to, ako som sa posledné dni choval, ale zároveň im dať posledné slovo k tomu, že sa s mamou naozaj nechcem stretnúť a nechcem zlepšovať svoj vzťah s ňou. Rovnako im poviem aj to, že nemám problém, ak si s ňou oni budú udržiavať dobré vzťahy.