Možno nechcela nič viac ako pravú lásku, verných priateľov a bezstarostné chvíle. Osud však zamiešal karty jej pokojného života a privial k nej muža, ktorý sa zdal byť ako z rozprávky. Muža, ktorý má však zlé dvojča, ktorý skrýva mnoho tajomsti...
Je okolo 17:00 a spolu s Jamesom kráčame do budovy školy. Mám zmiešané pocity. Na jednej strane so šťastná, že sa konečne ukážem s nejakým mužom, ale mám obavy z toho, čo si budú šuškať. Všetko je zvláštne. Silno chytím Jamesa za ruku a on sa na mňa usmeje.
,,Neboj sa, všetko bude super," pošušká mi a ruku silno stisne. Moje telo zacíti nával tepla, ale neviem identifikovať, či je to dobrý pocit alebo ani nie. Otvoríme dvere na škole a zahliadnem obrovské množstvo rodičov, ktorí sa snažia od učiteľov zistiť informácie o svojich dietkach. Zapíšeme sa na registrácii a oboznámia nás s tým, že máme ešte hodinu a pól na debaty s učiteľmi a potom máme ísť do tried našich detí a čakať s triednymi učiteľmi na nového riaditeľa, ktorý sa príde predstaviť. S Jamesom prikývneme a postúpime ďalej.
,,Čo je to za idiota riaditeľa, že sa nepredstaví všetkým naraz, ale musíme čakať v triedach?" nervózne poviem Jamesovi.
,,Je to zvláštne, ale možno chce, aby ho všetci vnímali. Pri veľkých skupinách to býva ťažké." V tomto má James asi pravdu. Ako prvú učiteľu zastavím triednu mojich detí.
,,Dobrý deň, slečna Rolls a pán..."
,,Lynis," prestaví sa James a podá učiteľke ruku.
,,Rada vás spoznávam a vy ste?"
,,Partner," vysvetlím ja.
,,Tak to vám gratulujem. Chcela som s vami dokonca hovoriť slečna Rolls o Lukasovi," vážne povie a ukáže na stoličky, čím naznačuje, že to bude na dlhšie. Sadneme si a chytíme sa s Jamesom za ruku.
,,Vyviedol niečo?" hneď sa opýtam.
,,Nie, to nie. Chcem vám len povedať, že je iný. Iný ako ostatní chlapci a potom sa dostáva medzi deti ako terč šikany."
,,Ako iný?" prísne sa opýta James.
,,Je veľmi tichý a utiahnutý.Bojím sa, že ak to takto pôjde ďalej, skončí bez kamarátov a podobne." Pri týchto slovách mi stiahne žalúdok. Toto nechce žiadna matka počuť o svojom synovi.
,,A čo navrhujete ako riešenie?" ozve sa prvý James.
,,Mal by začať s nejakou mimoškolskou aktivitou, to by ho mohlo priviesť viac medzi rovesníkov aj vo voľnom čase. Nechcem vám do toho veľmi hovoriť, ale myslím si, že by to bolo prospešné," navrhne učiteľka.
,,Možno máte pravdu, určite sa s ním porozprávame," skonštatujem a pomaly sa dvíham na odchod.
,,A čo Diana?" opýta sa ešte James.
,,Tej sa darí veľmi dobre. Je komunikatívna, múdra, priateľská, občas je trochu drzá, ale neprekračuje to medze. Chodí na divadelný krúžok a pomedzi to aj hrá tenis. Môžete byť na ňu hrdí," vysvetlí učiteľka a ja sa usmejem. Keby tu neboj James, odišla by som sklamaná a na Dianu sa ani neopýtala. Následne obaja odídeme späť na chodbu.
,,Zlato, už sa blíži to stretnutie v triedach, ale ja ešte musím hovoriť s matikárkou o Dianinych známkach. Ona vlastne chcela so mnou hovoriť. Nešiel by si za ňou ty? Ja pôjdem už do tej triedy, ak by tam náhodou prišiel ten riaditeľ. Ty prídeš v priebehu." James sa len usmeje nad tým, ako rýchlo a so stresom v hlase som to povedala.
,,Samozrejme, že pôjdem." Pobozká ma na čelo a ja si vydýchnem. Následne sa stratí v dave a ja odídem do triedy svojich dvojičiek. Usadím sa do lavice medzi ostatných rodičov a čakáme na príchod riaditeľa. Občas triedna učiteľka niečo poznamená, ale veľmi ju neregistrujem. Myšlienkami som úplne inde. Myslím na nový vzťah s Jamesom, na Lukasove problémy a na všetky zmeny v mojom živote. Už prešla dlhá chvíľa a James tu stále nie je. Ani nepostrehnem, keď sa otvoria dvere a nový riaditeľ vojde dnu. Z mojich myšlienkových pochodov ma vytrhne hlas :
,,Dobrý deň, volám sa Danie Willson a som novým riaditeľom ....."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Daniel
Všetky triedy som už prešiel, ale do tejto poslednej idem aspoň so zdvihnutým sebavedomím. Všade ma prijali veľmi dobre. Som z toho povzbudený. Otvorím dvere a hrdo nakráčam dnu.
,,Dobrý deň, volám sa Daniel Willson a som novým riaditeľom tejto školy. Rád by som zachoval staré zvyky a veľmi nemenil chod školy. Počas prvých mesiacov budem snažiť dostať do tohto fungovania a ak by sa konala nejaká zmena, budem vám o tom samozrejme informovať takže by som.." V tej chvíli sa zastavím a nedokážem sa pohnúť. Je to naozaj ona? Vidím pred sebou sedieť Jess. Tú Jess, ktorá ma pred 8 rokmi opustila a teraz vyzerá len o trochu inak. Nemôžem tomu uveriť, nie sú to len halucinácie. Okamžite si uvedomím, že som zastavil a akoby nič pokračujem v monológu.
,,Takže by som bol rád, ak by ste ma prijali a rešpektovali. S akýmkoľvek problémom sa na mňa môžete spoľahnúť."
Po dokončení môjho monológu odídem na chodbu. Zhlboka sa nadýchnem a prechádza mnou zvláštna zima. Nie som si istý, či som ju naozaj videl. Čo ak som si to len nahovoril alebo to bola iná žena, ktorá sa na ňu dosť podobala? A ak to aj bola ona, chcem ju osloviť alebo nie? Nezaslúžim si predsa odpovede na otázky, ktoré ma trápia celé roky?
Po dlhom premýšľaní sa rozhodnem, že ju musím skúsiť osloviť. Čakám, kým rodičia pomaly vychádzajú von a naberám odvahu na to, aby som ju oslovil menom. Ak to nebude ona, nič sa nestane. Niekde vo vnútri však tužím potom, aby to ona nebola a by som nemusel trápiť sám seba.
♥ Drahí moji milí. Ďakujem vám za krásnu nálož komentárov, ktoré má veľmi povzbudili pri minulej časti a tak prinášam novú celkom skoro. Verím, že sa vám páči a ste spokojní. Musím to ešte napínať, kým sa naši dvaja po X rokoch stretnú, nie? ♥
