Double problem

19.KAPITOLA

Daniel

Celú noc som nemohol zaspať, pretože som premýšľal nad tým, čo by nám mohol priniesť tento muž. Veľmi ma znérvozňuje aj to, že sa toho stretnutia nemôžem zúčastniť. S investormi som dohodnutý už veľmi dlho a keby som toto stretnutie zrušil, brat by ma zabil a podnik by prišiel o obrovské prachy. Nemôžem to spraviť už len kvôli bratovi. Stretnutie mi začína o 14:00 a momentálne je 12:00. Hodím do seba prvé jedlo tohto dňa a vypijem kávu. Potom nasleduje studená sprcha na prebratie a psychická príprava na to, aby som sa nerozplakal. Oblečiem si oblek, pretože sme dohodnutý v jednej z najluxusnejších reštaurácií v New Yorku a nasadnem do svojho auta. Ubehne necelých 20 minút a už parkujem svoje auto pred reštauráciou. Vojdem dnu presne 14:02, pretože mojim zvykom je to, že nikdy neprídem prvý. Prezriem si miestnosť a zahliadnem investorov v ľavom rohu. Prejdem k nim a so všetkými sa slušne privítam. Usadím sa na voľné miesto za stolom a začnem diskusiu:

,,Som rád, že ste dnes prišli. Pre náš podnik ste najdôležitejšími investormi a my veríme, že aj vy ste spokojný s našou spoluprácou." Najväčší šéf sa usmeje a povie :

,,Daniel, teba poznám už odkedy si mal 2 roky. Poznal som tvojho otca a nikdy som nenašiel nikoho, s koho spoluprácou by som bol spokojnejší. Zmluvy by som rád predĺžil ešte na 4 roky." Pre týchto jeho slovách sa mi takmer zastaví dych. Nikdy zmluvu nepredĺžil na viac, ako na 1 rok. Musí byť naozaj spokojný a to ma veľmi teší, pretože to všetko vediem ja. Keby bol na to Josh sám, neprežil by ani mesiac.

,,Ďakujem," povie a nadvihnem pohár na znak toho, aby sme si pripili. Všetci muži konajú rovnako a zvyšok času sa bavíme už len o osobných záležitostiach. V konečnom dôsledku ich poznám už veľmi dlho a sú pre mňa niečo ako strýkovia. To oni nás vtedy postavili zo dna. Nemôžem však prestať myslieť na Jess a na to, ako sa Louisovi a Clare darí pri tom mužovi. Písal mi SMS, že so sebou vzal aj ju. Vraj, aby toho zistili viac, ale ja si myslím, že má na to aj iné dôvody.

Jess

Ďalší dlhý čas strávený na chladnej zemi. Nemôžem uveriť tomu, že ešte nie som mŕtva. Najradšej by som bola. Týmto peklom ma sprevádzajú myšlienky na Daniela, ktorý je teraz šťastný s tou zmijou a na mňa ani nemyslí. Ako mohol tak rýchlo zabudnúť? To som mu nestála za nič? Mal ma vôbec skutočne rád? Je pravda to, čo sa deje? Nie je to len jeden zlý sen?

,,Tu máš, nažer sa," odporným tónom povie tá hnusná ryšavá zmija zatiaľ čo vstupuje do dverí. Na zem mi položí chleba a pohár s vodou. Cítim sa ako nejaké zviera. Nechcem, ale pud sebazáchovy ma donúti to zjesť.

,,Dobré dievčatko," ironicky povie a pohladí ma po vlasoch. Ona nie je v poriadku. Musí mať nejakú psychickú poruchu. Ešte ani nestihnem dokončiť myšlienku, keď uvidím v jej rukách zbraň. Tak veľmi ma to vydesí, že sa natlačím na stenu a zavriem oči, pretože som si istá, že ma ide zastreliť. Ona sa len zasmeje a priloží mi zbraň ku krku. Začnem sa stále viac tlačiť na stenu a dýchať veľmi rýchlo. Vy ani nechcete, ale ten pocit, že vám každú sekundu môže niekto zobrať váš život vás núti k tomu, aby ste mali strach a neviete to ovládať. Celá sa trasiem, ale v hlave dúfam, že to urobí čo najskôr, aby som sa už netrápila. Začujem výstrel a následný smiech. Necítim však žiadnu bolesť. Z pobytu stráveného tu už ani neviem, čo cítim a čo nie. Odvážim sa otvoriť oči a vidím, že mi nič nie je. Výstrel musel byť niekam mimo. Ona sa smeje ako šialená a opäť ma pohladí po vlasoch :

,,Nebude to také rýchle, drahá." Pri týchto jej slovách mi nabehne všade husia koža. Opäť sa zvalím na zem, ale nezmôžem sa ani na jedno slovo.

,,Tak si to tu ešte uži, kým môžeš. Ja idem za svojim Danielom." Povie a zabuchne dvere. To nemôže byť pravda. Nemala som si s nám nikdy začínať. Toto všetko je kvôli nemu.

Daniel

Práve je 19:00 a ja sedím v obývačke, pričom očakávam príchod Louisa. Napísal mi, že už je na ceste, ale sú obrovské kolóny. Na to, čo mi povie myslím neustále. Prišiel na niečo nové? Vchodové dvere sa otvoria, ale z diaľky uvidím ryšavé vlasy. To nie je Louis.

,,Ahoj," pozdraví ma Layla a milo sa usmeje.

,,Ahoj," odzdravím ju. Ona príde bližšie a sadne si vedľa mňa.

,,Aký si mal deň?" opýta sa.

,,Celkom fajn," odpoviem chladne. Nebudem jej vešať na nos, že som bol na stretnutí, kde som celý čas myslel na Jess a ani to, že teraz čakám na Louisa s novými informáciami, ktoré by mohli, ale nemusia všetko zmeniť.

,,To som rada. A s Jess nič nové?"

,,Nie, vôbec."

,,Inak pamätáš si na ten maturitný ples, kam si ma zobral?" zmení tému.

,,Samozrejme," spomeniem si na krásny zážitok z týchto čias.

,,Nevedel si vôbec tancovať a postúpal si mi po lodičkách, už nikdy som ich nemohla nosiť," zasmeje sa a ja s ňou. Sú to krásne spomienky.

,,Tancovať neviem doteraz," podotknem a ona sa rozosmeje ešte viac. Na mojej tvári sa vykúzli úsmev.

,,Tomu neverím," uškrnie sa.

,,Neveríš? Tak poď!" so smiechom ju vyzvem k tancu. Po dlhej dobe sa takto smejem. Viem, že ona to robí preto, lebo ma chce aspoň na chvíľu pobaviť a ďakujem jej za to. Tancujeme po obývačke presne ako vtedy na plese. Opäť jej stúpam na nohy a ona sa smeje. Na malú chvíľu zastaneme a zostaneme sa pozerať jeden druhému do očí. Layla sa zrazu ku mne priblíži a pobozká ma. Tak veľmi ma to zaskočí, až ju odsotím preč. Nechcem toto. Ja k nej už nič necítim. To, že sme opäť priatelia neznamená, že som jej všetko odpustil. Ako si toto mohla dovoliť a hlavne keď vie, že stále milujem Jess?

,,Prečo si to spravila?" vyčítavo a podráždene poviem.

,,Odpusť mi, ja som sa nechala uniesť. Asi k tebe stále niečo cítim," zosmutnie a mne príde ľúto, ale nenechám sa obmäkčiť.

,,Prepáč, ale ja to tak naozaj necítim. Stále ľúbim Jess a na toto môžeme zabudnúť, dobre?"

,,Dobre," prikývne a smutne odíde do izby. Sadnem si opäť na gauč a o malú chvíľu vbehne dnu Louis. Pozriem sa na neho s nádejou, že mi hneď všetko povie, ale on mi naznačí, že mám byť ticho a ísť hore do svojej izby. Urobím tak, aj keď nerozumiem prečo. Louis ide za mnou a obzerá sa, či niekto nejde za nami. Vojdeme do mojej izby a zavrieme dvere.

,,Ten chlap povedal, že niečo videl a úplne to mení situáciu," začnem veľmi potichu šepkať.

,,A čo?" poviem ja normálnych hlasom. Okamžite mi zapchá ústa a pokračuje šeptom :

,,Videl nejakú ryšavú ženu, ako sa k nej približovala potom nič."

,,Ty myslíš, že by to mohla byť Layla? To je výlučené," zhrozene poviem.

,,A si si tým istý......?"

♥ Po dlhej dobe sa mi opäť podarilo niečo napísať. Prepáčte, že musíte toľko čakať, ale aj tak vám ďakujem za podporu.♥