Double problem

29.Kapitola

Daniel

S Jess som všetko prebral, nachystali sme Joshovi jednu izbu, v ktorej doteraz boli len nepotrebné veci a deťom vysvetlili, že sa majú správať slušne. Mám v mojom vnútri veľmi zmiešané pocity. Za prvé, som veľmi šťastný, že už Joshovi nič nehrozí, budem po takej dlhej dobe s ním dlhšie ako 30 minút a teším sa na to. Za druhé, bojím sa toho, že už nebudeme mať s Jess takmer žiadne súkromie. Povedala mi to včera večer v posteli a tento chrobák sa mi poriadne zaryl do hlavy. Rovno sa bojím toho, že ho Diana bude nenávidieť a znepríjemní mu život rovnako, ako ho znepríjemňovala mne. Konečne som sa s ňou ako tak udobril, ale čo ak to Josh zhorší. Čo ak sa budú po čase s Jess hádať ako kedysi a potom bude všetko zlé? Tých možno sa nazbieralo toľko, až mi telom behajú zimomriavky.  Josha privezú policajti, aby mu nasadili na nohu špeciálny náramok v mieste, kde sa bude zdržiavať a presne to nadstavili. Poprosili sme Jessinu mamu, aby zobrala deti k sebe, pretože samozrejme nesmú vidieť, že uja Josha privezie polícia.  Obaja stojíme v  obývačke a netrpezlivo nakukujeme cez sklo okna, či už náhodou neprichádzajú. 

,,Daniel, ja sa naozaj bojím, že to celé dopadne veľmi zle," nervózne zašepká Jess a jemne sa ku mne pritúli. 

,,Nedopadne, bol to dobrý nápad, uvidíš. Budem tu s tebou, budem ťa chrániť a vždy a pri všetkom budem na tvojej strane. Josh si toto bude vážiť naviac v jeho živote, nebude sa správať nevhodne. A ak by náhodou áno, ja to vždy zariadim. Sľubujem." Snažím sa ju upokojiť a vlastne aj sám seba. 

,,Ja viem, ja viem." 

,,Už vidím auto. Pripravená?" opýtam sa. 

,,Áno," prikývne a hlboko sa nadýchne.  

Dvere ideme otvoriť ešte skôr, ako stihne policajný dôstojník zazvoniť na zvonček a uvidím stáť najskôr jeho a hneď za ním Josha, ako ho vedú ďalší dvaja policajti akoby si mysleli, že chce každú sekundu utiecť. 

,,Pán Wilson?" prikývnem, ,,Môžeme ho vziať dnu?" 

,,Samozrejme." Policajti prevedú Josha pomedzi nás a ten sa blažene usmieva. Nadstavia mu náramok na nohu a dohodnú sa základné pravidlá. Nemôže opustiť hranice tohto pozemku po dobu 2 rokov, ktoré si mal ešte odsedieť vo väzení. Podarilo sa mi vybaviť to na celý pozemok a to aj vrátane záhrady, čo sa nepodarí vždy. Do hodiny sú všetci z nášho pozemku preč a my traja ostaneme stáť v strede obývačky a ani jeden nevie, čím začať. Nemám presný názov, ako pomenovať pocity v tejto miestnosti, ale je to veľmi, veľmi divné. 

Jess

,,Josh, tak, vitaj doma. Dočasne doma, ale doma. A toto chcem povedať hneď na začiatku, ale mohol by si si prezliecť tú väzenskú uniformu. Daniel ti dal izby ešte tvoje staré veci a ak by si niečo potreboval, stačí povedať. A prosím, poriadne ju schovaj. Deti sa nesmú dozvedieť o tom, že si prišiel z väzenia. Ak sa budú pýtať, povieš im presne to s tou chorobou, na čom sme sa už dohodli, dobre? Ukážeme ti tvoju izbu a cíť sa tu ako doma. Ak by boli deti možno trochu nepríjemné, hlavne Diana, Lukas bude určite v poriadku, nič si z toho nerob, časom si snáď zvykne." Vypustím na Josha dlhý monológ, v ktorom poviem úplne všetko, čo som mala ma srdci. 

,,Ani mňa nemala najskôr rada a teraz to ešte tiež nie je veľká sláva," doplní ma Daniel. 

,,Ďakujem vám, ako som už povedal asi tisíckrát, veľmi si to vážim. Budem sa správať najslušnejšie ako viem a kedykoľvek budete chcieť upracem, pomôžem, postrážim deti alebo ostanem zavretý v tej mojej novej izbe aj celé týždne, ak my teda dáme aspoň kúsok chleba a vodu," zažartuje na odľahčenie situácie, pretože aj na ňom vidno, že sa cíti ako príživník. Aj keď to nie je celkom pravda, pretože ako vyšiel von z väzenia, všetky jeho peniaze sa mu vrátili a to nie je malá čiastka. Sám povedal, že ak bude treba niečo kúpiť, objednať, zaplatiť, prispeje značnou časťou. S Danielom to síce nepotrebujeme, ale už len pre jeho dobrý pocit by sme to neodmietli. 

,,Mal by som ti ísť ukázať tu izbu a celkovo dom a Jess chcela zatiaľ niečo uvariť, aby sme si dali uvítaciu večeru aj s deťmi," vysvetlí mu Daniel a začne ho hneď ťahať hore do izby. Ja bez váhania zájdem do kuchyne a vytiahnem mäso pripravené na varenie. Stále je to divné. Jednoducho akoby ste mali v dome návštevu, ktorá zostane dva roky a ešte k tomu ju nemôžete vyhodiť. Pre mňa to aspoň v týchto začiatkoch bude zvláštne v tom, že nebudem robiť také bežné veci, ako keď sme boli sami. Neviem sa toho pocitu zbaviť. A veľmi,ale naozaj veľmi sa bojím reakcie detí, nech to im vyhovuje a necítia sa zle. 

Daniel

,,Tak? Čo hovoríš?" 

,,Je to naozaj pekné a útulné, ja sa určite nebudem sťažovať, pretože lepšie ako cela je všetko." Pri tejto poznámke sa zasmejem a ani neviem prečo Josha objímem. Trochu ho to zaskočí, ale objatie mi po chvíli opätuje. 

,,Som taký rád, že si vonku, že si pri mne a že sme opäť spolu. Ani vo sne som nedúfal, že sa to môže stať." 

,,Bráško, aj ja som rád, viac než rád. Za tie dva roky by ma tam asi fakt zabili a zhodili to na chudáka iného väzňa.  Človek by si nepomyslel, že sa toto vôbec môže stať. Ja vám budem do smrti vďačný za toto. A naozaj sa budem snažiť o to, aby ste o mne skoro ani vedeli a ak už áno, aby som nebol na obtiaž." 

,,Veď to bude naozaj v pohode, všetci sme z toho zmätení, ale zvykneme si rýchlo. Len naozaj buď opatrný na Dianu, ona vie byť nepríjemná a strpčovať život. Mňa rada nemala a robila veci tak, aby si Jess myslela, že za to môžem ja. Na to si daj pozor. Lukas to je malý anjelik, s tým bude všetko fajn." Ešte mu dovysvetľujem pred tým, ako pôjdeme na večeru a bude mať tú česť zoznámiť sa s nimi. 

Jess

Všetci stojíme v obývačke. Ja a deti na jednej strane a oproti nám Daniel s Joshom. Diana aj Lukas si ich podrobne prezerajú a asi v hlave skúmajú, ktorý je ktorý. 

,,Tak, deti, toto je môj brat, Josh," predstaví ho Daniel s úsmevom na perách. 

,,Vy vyzeráte úplne rovnako, to je hrozne divné," zasmeje sa Lukas. 

,,Je to tak, ale neboj, časom nás hravo rozoznáte," ozve sa Josh milým hlasom. 

,,Ešte aj hlasy máte skoro rovnaké," zasmeje sa tentokrát Diana. 

,,Mladá dáma je všímavá, to sa mi páči," ďalej sa snaží byť milý Josh. 

,,Deti a keďže tu bude Josh s nami bývať, všetci budeme veľmi milí a dobrí, však?" Obaja mi prikývnu a presunieme sa k stolu. Každému naberiem večeru a je to ako večera s návštevou, stále mi nejako nedochádza, že je to až na dva roky. 

,,A ty tu musíš zostať kvôli tej chorobe, čo spomínala mama?" opýta sa Diana. 

,,Presne tak, je to nutné na dva roky, ale potom si nájdem vlastný byt a nechám vás tu zase ako predtým." 

,,Dúfam, že sa tu budeš cítiť dobre, pretože návštevy sa tu väčšinou cítia, tak dúfam, že aj ty," hovorí Lukas. 

,,Už teraz sa tu cítim dokonale. Milé deti, mama, ktorá dokonalé varí a môj bráško, s ktorým som strávil celý život, kde môže byť lepšie?" Všetci sa usmejeme, aj keď nenápadne. Som rada, že aspoň táto večera prebehla hladko, vyzerá to, že deti sú s tým v poriadku. 

Daniel

Museli sme s Jess po večeri na chvíľu odbehnúť k Louisovi domov, pretože potreboval riešiť problém s vodou. Je to len kúsok a preto sme nechali deti doma s Joshom. Jess z toho mala zvláštny pocit, ale ubezpečil som ju, že všetko bude v poriadku. Vybavili sme to s ním veľmi rýchlo a rovno mu aj v rýchlosti povedali, že to u nás s Joshom prebieha hladko a utekali späť domov, pretože Jess bola nervózna. 

Keď prídeme k domu, pomaly otvoríme dvere a vyzujeme si topánky. Nákráčame do obývačky a ostaneme stáť ak obarení, to ako vážne? Nemôžem uveriť vlastným očiam a zacítim aj miernu bolesť v srdci, ktorú nedokážem ovplyvniť.

♥Ďakujem veľmi za vaše prečítania a votes a komenty. Iba to mi dodáva silu ďalej písať, pretože ja teraz naozaj nemávam náladu a musím sa k tomu priam dokopávať, ale aspoň toto ma povzbudzuje a čo by som pre vás nespravila. Ďakujem vám celým ♥♥