Double problem

19. KAPITOLA

Daniel

,,Zlatko, ja som to tak nemyslel, prepáč," ospravedlňujúco a rýchlo poviem, pričom sa Lanu snažím zachytiť, aby neodišla preč z postele. Nepodarí sa to, vytrhne svoju ruku z tej mojej a pozrie sa na mňa tým najodpornejším pohľadom aký som na nej kedy videl. Bez slova, ale veľmi rýchlymi pohybmi, ktoré naznačujú obrovský hnev, zbiera veci zo zeme a oblieka ich na seba. 

,,Lana, prosím.." 

,,O čo prosíš? Môžeš mi to nejako vysvetliť?" 

,,Ja ..."

,,Alebo vieš, čo ? Ani to vedieť nechcem!" skočí mi do reči a oblečie si na seba posledný kúsok oblečenia. 

,,Nechcel som." 

,,Tak ty si nechcel, to je fakt super," ironicky vysloví. 

,,Ukĺzlo mi to, ale ja som naozaj nemyslel na nikoho iného." Viem, že touto vetou jej klamem tak veľmi, že by sa to nedalo ani odmerať, ale nemôžem sa priznať. Nemôžem a nechcem. 

,,Daniel, prestaň aspoň klamať. Nevyslovil by si meno inej ženy a ešte k tomu Jessica, ani sa to nepodobá. Prečo musíš byť takýto?" hrnú sa jej slzy do očí. Snažím sa k nej priblížiť a pohladiť ju po ramene, ale odsunie sa.

,,Aký?" zúfalo sa opýtam. 

,,Stretneš ma, pretiahneš ma. Namotáš ma, tváriš sa, že máš vážny záujem a zrazu sa stane toto? Vieš čo je najhoršie? Nič mi o sebe nechceš povedať, stále z takýchto otázok odbočuješ, mám pocit, že v poslednej dobe sa mi aj vyhýbaš a prečo? Nič nechceš povedať. Netuším vôbec, vôbec nič o tvojej minulosti, ale ani o súčastnosti. Čo viem? Len to, že máš brata vo väzení a ani to neviem prečo..."

,,Lana...," 

,,Mlč! Daniel, ak mi teraz nepovieš, kto je Jessica, odchádzam a už ma nikdy neuvidíš! Teda možno uvidíš, ale už s tebou nikdy neprehovorím." V tejto situácii sa cítim veľmi neisto. Nechcem jej to povedať, ale ak chcem byť s ňou, musím.  Chcem s ňou však byť? Sám neviem.

,,Poviem ti to," vážnym tónom a so sklopenou hlavou poviem do zeme. Lana sa trochu upokojí, ale stále nie je nadšená. Ja by som tak tiež nebol, keby moja priateľka povedala v posteli meno iného. Ja si však neviem pomôcť, tak veľmi po Jess znovu túžim. 

Sadneme si na posteľ a ja začnem hovoriť. Idem úplne od začiatku, od prvého stretnutia cez všetky prekážky až po to, ako ma opustila. Postupne sa dostanem k prítomnosti a aj k ospravedlneniu, ku ktorému došlo. Úmyselne som vynechal časť s tým, ako som sa s Jess vyspal, to nie je vhodné. Lana takmer plače. Môj príbeh ju očividne dojal. Obaja mlčíme hodnú chvíľu a začínam byť veľmi nervózny. Mohla by už niečo povedať.

,,Daniel, odpovedz mi úplne pravdivo. Stále k nej niečo cítiš?" Chcem nad odpoveďou premýšľať, ale nedokážem to. 

,,Áno, cítim," bez váhania odpoviem a ani neviem, či som to oľutoval. 

,,Len toto som potrebovala počuť. Daniel, ty k nej očividne cítiš niečo veľké, pri hovorení o nej si ožil a v očiach si mal malé iskričky, ktoré som tam nikdy nevidela. Skús to  s ňou. Nebudem ti viac stáť v ceste, ale nechcem teraz odísť v zlom. Je to naozaj v dobrom, mali by ste byť spolu a ja ti to prajem. Odídem, ale v dobrom. Ak by si niekedy ešte niečo potreboval, budem tu pre teba." Hovorí to tak isto , akoby to bolo jednoduché. Nevie, že Jess je teraz zadaná a ja do jej života jednoducho nepatrím. Jedno som v tejto chvíli však zacítil. Raz ma moja láska opustila kvôli Joshovi a trpel som. Teraz mám trpieť preto, pretože je v ceste James. Jessica ku mne niečo musí cítiť tiež, inak by to ten večer nedopadlo tak, ako to dopadlo a tieto Lanine slová ma len povzbudili k jednej veci: ,,Idem bojovať za tú, ktorú milujem a chcem, aby bola moja za každú cenu!" 

Jess

,,Odkiaľ niečo také máš?" zaskočene sa opýtam a hrdlo mi tak siahne, že takmer nemôžem hovoriť. Vidím v Jamesovej tvári hnev, ktorý sa chce predrať von. 

,,Videli vás moji známi v tom hoteli, dokonca tam bol aj Louis, videl som aj fotku. Ako si mi mohla toto zatajiť hlavne, čo ste s tým idiotom riešili?" kričí a mne po celom tele behajú zimomriavky, toto sa nemalo nikdy stať. Stále nedokážem povedať ani slovo a James v návale hnevu celou silou buchne po stole: 

,,Tak hovor!" Celá sa zatrasiem a nakoniec zo seba dostanem tichým hlasom: 

,,Ospravedlňovala som sa mu za všetko, čo som mu spôsobila, aby som už nemala výčitky. Naozaj v tom nič viac nie je James." Klamem, klamem mu, ale nemôže sa dozvedieť o chybe, ktorá sa stala v Danielovom byte, akoby sa tento skrat nestal. 

,,Aha, takže ty si sa pánovi ospravedlňovala. A Louis bol doprovod, to si nemohla vziať mňa? A ešte si mi to aj tajila? Ako ti mám veriť, že sa s ním nestretávaš aj naďalej?" 

,,A načo? Ja s ním nemám už  nič spoločné, vôbec nič," koktám a hrnú sa mi slzy do  očí. 

,,Nič, iba deti!" odporným tónom poznamená a vo mne táto trápna poznámka  vytvorí hurikán emócii. Postavím sa a už aj ja nahnevane poviem : 

,,Prestaň. Deti s tým nemajú nič, dobre vieš, že sa to Daniel nemôže nikdy dozvedieť. Dobre vieš, že práve preto som ho opustila a vieš to najlepšie iba ty. S Danielom nemám spoločné nič a už ani nikdy mať nebudem. Prečo to nemôžeš pochopiť? Si naozaj až taký natvrdlý, že ti to nedochádza? Prečo by som bola s tebou, keby som chcela Daniela? Bolo to len pre môj vnútorný pokoj, ale to ty  nechceš pochopiť. Si len žiarlivý somár, ktorý nedokáže prekúsnuť, že som sa stretla so starým známym. A ešte k tomu si to musíš kompenzovať nočným popíjaním alkoholu a  chodením po kluboch. Videla ťa jena moja dobrá klientka, ktorá ma pozná a vie aj o tebe, ako si sa tam minule obtieral o nejakú dvadsiatku. Nemáš už náhodou vek na to, aby si prestal byť nadržaným deckom?" Tú časť o klube som si samozrejme vymyslela, ale cítim, že to je pravda, mala som už dlhšie ten pocit, preto som niečo také povedala.  Nestihnem sa však poriadne ani nadýchnuť a moje líce zacíti silný tlak a následnú bolesť spôsobenú Jamesovou dlaňou. Naozaj mi dal facku? Okamžite sa rozplačem a nemôžem uveriť, že sa to reálne stalo. 

,,Ja si môžem robiť čo len chcem a ty ma láskavo nesleduj! Si moja a to je všetko, nebudeš sa stretávať s inými, keď ja poviem, že nebudeš. Nebudeš ma napomínať a ani sa sťažovať. Môžeš akurát tak držať hubu s poslúchať. Ty si moja životná istota, ktorú som chcel vždy získať. Stalo sa a akoby to opadlo, už sa mi nezdáš tak úžasná, ale stále ťa chcem a si moja. Nikomu o tomto nepovieš, lebo ak áno, odskáču si to aj deti, chápeš?" s pohľadom bez náznaku citov hovorí a vzbudzuje vo mne obrovský strach. Ako som si mohla nevšimnúť, že je takýto? Celé tie roky som s ním trávila len malé časti dní a občas pekné noci, ale nemal čas prejaviť sa. Teraz to prichádza? Preto sa ma Louis pýtal, či je všetko v pohode? On to tuší? Tuší aký je, len si nie je istý? Nesmiem o tom nikomu povedať, musím ochrániť deti, tých sa nesmie dotknúť. Stále to môže byť len večerný skrat, pretože má niečo vypité, veľa mužov je agresívnych, keď si vypijú. Ráno si to možno ani nebude pamätať.  Skúsim tento moment vymazať z hlavy. 

,,Áno, rozumiem," trasľavo odpoviem. 

,,To som rád." Pristúpi ku mne a pohladí ma po vlasoch. ,,Teraz choď pekne hore do postele a počkaj ma tam. Zapamätaj si, že oddnes sa v našom dome ani raz nespomenie meno Daniel a hlavne sa zariaď tak, aby si si myslela, že ani neexistuje, pretože tak to chcem, jasné?" Prikývnem a veľmi opatrne vykročím v pred, pretože mám z Jamesa zlý pocit. Na schodoch už zrýchlim temto a rýchlo si ľahnem do postele. Naozaj sa toto stalo? Nemôže to byť reálne, James predsa takýto nie je , alebo? Celá sa trasiem a držím si horúce líce. Mám strach, pretože od dneška netuším, čo čakať vo vlastnom dome. 

♥Konečne som sa dala do písania novej časti. Mňa to veľmi mrzí, že vydávam tak nepravidelne. Ja už mám v hlave celý príbeh až do konca, ale nemôžem sa donútiť k písaniu. Ďakujem vám však, že aj napriek tomu ho čítate. Ste úžasní ♥