Double problem

37.KAPITOLA

Musím tu dať upozornenie pred extrémne sladkými rečami a prehnanou láskou :D

Jess

,,Nikto nechcel, aby si tu prišla. Načo si vlastne tu? Vždy musí byť všetko po tvojom a keď sa nestane to, čo chceš ty, zbláznila by si sa. Nemohla si aspoň v tejto situácii, za ktorú si môžeš len a len ty počkať kým sa ozvem ja? Jasne som povedal, že ma nemáte kontaktovať, ale dokonalá Jessica by nemohla prežiť, ak by nebolo po jej." Danielov tón je plný hnevu a odpornej irónie, ktorou sa ma snaží dostať na citové dno.Rozumiem jeho rozhorčeniu, ale nečakala som, že toto stretnutie bude až také drsné. Rovnako som nečakala, že ma privíta s otvorenou náručou, ale v hĺbke srdca som verila v miernejšiu reakciu a možnosť na vysvetlenie.

,,Daniel, prosím, máš pravdu, vo všetkom máš úplnú pravdu, ale aspoň ma vypočuj. Veľmi prosím," tlmeným hlasom vyslovujem svoju prosbu a hľadím do jeho očí, ktoré sa mi zdajú nejaké iné. Sú plné zlosti, ktorá sa však zdá byť len skrývaným smútkom.

Hľadí na mňa s dlaňami položenými na stole a zaťatými do pästí. Tento čas ticha trvá snáď nekonečnosť a neviem, či odísť, či ostať, či prosiť. Neviem nič.

,,Dávam ti 10 minút," povie napokon a posadí sa pohodlne na svoju stoličku. Ruky si prekríži cez prsia a jednu nohu vyloží na stôl. Akoby chcel svojim postojom tela naznačiť, že je mu všetko jedno a on je tu ten nadradený. Nevnímam to však, pretože som tu prišla so zámerom získať ho späť a nie odradiť ho ešte viac.

,,Daniel, ja som ti to naozaj nechcela tajiť. Vieš čo sa stalo, všetci to vieme a bola som psychicky na dne, ver mi. Nechcela som už nikoho z vás nikdy v živote vidieť. Toto rozhodnutie som vo svojej mysli urobila ešte skôr, ako som zistila, že som tehotná. Keď sa to stalo, bola som na dne, zrútila som sa a nevedela som, či to brať ako znamenie, nešťastie ,skúšku. Po dlhých preplakaných hodinách som sa rozhodla, že to bude skúška, ale nie pre mňa, pre teba. Šla som za tebou so zámerom, že buď budeme spolu alebo navždy odídem. V tom čase môjho psychického kolapsu som poriadne ani nevedela, čo robím. Ty si povedal, že teraz určite nie, spomínaš si?"

,,Ale to ti nedávalo právo tajiť mi, že mám deti. Ja som trpel, celý čas len trpel a ty si si vychovávala naše deti, NAŠE, akoby nemali otca."

,,Ale ty to nechápeš, potom som..."

,,Potom si, potom, potom, tento príbeh všetci dobre poznáme, ja chcem vedieť jedno, čo teraz. To, že si mi tajila deti celé tie roky možno ani nejde nazývať tajením, pretože z časti chápem to, čo si prežila a prečo si odišla, ja sa za toto nehnevám a chápem to. Ani ja by som sa po čase neozval len tak, že ahoj, máme spolu deti. Vieš čo ma však bolí, serie, trápi, privádza do šialenstva?" horlivo sa opýta a zamračí sa na mňa.

,,Nie." Skloním hlavu a vypustím prvú slzu.

,,Že si mi to nepovedala ani po tom, čo sme sa opäť stretli a ešte si si aj vymyslela trápnu historku, prečo si odišla, aby sme boli opäť priatelia, a aby si ty mala čisté svedomie. Dobre, toto by som ešte tiež vedel prekúsnuť, ale to čo nedokážem je jedna vec, ty si mi to tajila ešte vtedy, keď už sme spolu žili, keď si mi každý jeden deň hovorila, ako veľmi ma miluješ, ako veľmi pre teba znamená, dokonca si mi hovorila, aká si šťastná, že deti majú konečne dobrého otca, ale ani raz si mi nepovedala, že to vlastne ja som ich otec. Už len pri týchto spomienkach mi zviera srdce a žalúdok skáče, pretože si mi hovorila tieto veci a zároveň klamala ako nikto iný v živote. A ešte jedna vec, keby neprišiel Josh, pochybujem o tom, že by si mi to vôbec niekedy povedala. Naveky by som si myslel, že sa starám o cudzie deti a pritom by to boli moje biologické. Tak úbohé a smutné." Na konci už hovorí hlasom tak pokojným, až mám z toho v sebe ešte väčší nepokoj. Už pre mňa nemá zmysel zadržiavať plač, spustím záplavy sĺz a neviem nijako zastaviť bolesť v mojom srdci. Ako mu dokázať, že ho milujem najviac na celom svete a celé moje ja je tu len pre neho. Nedokážem si bez Daniela predstaviť život. Jednoducho nedokážem.

,,Daniel, ja nemám konkrétne vysvetlenie

Daniel

na toto všetko, ver mi. Chcela som ti to povedať, ale nedovoľoval mi to strach. Trhalo mi srdce, keď som ti musela klamať. Rozprávala som sa o tom snáď so všetkými a nevedela prísť na spôsob, ako ti to povedať, aby som o teba neprišla, pretože mi na ničom nezáleží viac ako na tebe. Nemal si sa to dozvedieť takto, ale možno je dobré, že sa to stalo a všetko to urýchlilo. Raz by som ti to určite povedala, mala som to vždy v pláne, ale čo by si robil ty na mojom mieste? Bála som sa len toho, že ma znenávidíš." Jessice sa kotúľa po tvári jedna slzy za druhou a ja sa snažím ostať chladným. Neviem, či jej chcem odpustiť, ale na druhú stranu má vo veľa veciach pravdu. V mojom vnútri bojuje srdce proti rozumu a rozum proti srdcu. Nevie, čo robiť. Tak veľmi sa hnevám a cítim odpor a zároveň tak veľmi túžim po nádhernom rodinnom živote a rodine, ktorá je naozaj moja.

,,Nevrátim sa Jessica, už nikdy, nemôžem žiť s niekým, kto mi takto klamal. Asi by som ti to vyčítal do konca života," poviem zrazu a ani sám neviem, či som sa už konečne rozhodol.

,,Daniel, nie, prosím. Daj nám ešte šancu. Milujem ťa celým svojim srdcom. Neviem si predstaviť život bez teba, nedokážem žiť bez teba. Bol si moja prvá láska v živote a chcem, aby si bol aj tá posledná. Život bez teba už nebude životom. Potrebujem ťa ja, potrebujú ťa deti. Naša láska nemôže vyhasnúť týmto. Pokojne mi toto všetko vyčítaj aj každý deň našej existencie, ale vráť sa k nám, prosím. Uvedomujem si svoje chyby a ľutujem ich najviac na svete.Milujem ťa nadovšetko. Ty si mi dal pocítiť, čo je v živote tá pravá láska, láska, ktorá sa nedá nijako vysvetliť, ale jednoducho horí niekde hlboko v nás. Neviem si bez teba predstaviť život," už plače tak, že sa takmer nedokáže nadýchnuť pomedzi všetky slzy. Jej slová sa ma veľmi dotýkajú, ale nechcem zmeniť názor, už som sa rozhodol. Mohli sme mať dokonalý život, ale celé to pokazila ona.

,,Jessica, prepáč, ale nie, odíď prosím," stále sa snažím byť chladným. Jej uplakaná tvár je priam zúfala, po mojich slovách na nej vidím, že je na pokraji zrútenia. Je už v kritickej fáze plaču, kedy sa nemôže nadýchnuť a len zúfalo dostáva všetko zo seba von.

,,Daniel nie, prosím nie, ja ťa milujem, neviem bez teba žiť. Nemôžeš nás opustiť."

,,Odíď a už ma prosím nikdy nekontaktuj, ak budem chcieť, urobím to ja." Jessica sa pokúsi upokojiť a poslednýkrát sa na mňa pozrie. Aj keď to nedávam najavo, moje srdce to bolí úplne rovnako. Ja viem, že ju milujem a práve preto tak bojujem nad láskou a egom. Som však rozhodnutý a už len čakám, kedy odíde z kancelárie, aby som mohol aj ja prejaviť aspoň nejaký smútok aj keď len sám pre seba. Už teraz sa mi chce plakať, nemôžem sa však ponížiť.

,,Daniel, prosím..." poslednýkrát zašepká, ale ja ukážem prstom na dvere.

,,Nikdy ťa neprestanem milovať," veľmi pomaly ešte vysloví a otočí sa chrbátom ku mne. Urobí prvé kroky ku dverám a každý ďalší krok je pre mňa ako rana do duše. Sledujem jej odchod, s ktorým odchádza aj šťastie môjho života. Odchádza moja istota, moja rodina, moja láska, ktorá si ma však nezaslúži. Je to naozaj to, čo chcem? Nedokážem na všetko naozaj zabudnúť. Čo bude aj s deťmi? Milujem ich všetkých. Akoby zrazu srdce chytilo druhý dych a začalo biť rozum celou silou, otočilo ho na chrbát a strieľalo mu jednu facku za druhou.

Ani neviem ako sa to celé stalo, prečo sa stalo, ale stalo sa to. Od stola som sa postavil rýchlosťou blesku a rozbehol sa za Jess ešte skôr, ako stihla otvoriť dvere. Priam som ju zdrapil za vrchnú časť ruky a potiahol späť k sebe. Ostali sme stáť jeden oproti druhému. Stále som zvieral jej ruku a medzitým jej hľadel do krásnych očí. Jej pohľad hovoril o tom, že nevie, čo si teraz myslieť, nevie, čo sa práve deje, nevie, čo chcem urobiť. Mala pootvorené ústa a s napätím čakala ma to, čo príde.

,,Milujem ťa." Len tieto jediné slová som dokázal dostať zo seba pred tým, ako som spustil jemné slzy, ktoré doteraz neviem, čo presne mali symbolizovať. Potom som sa jemne priblížil k jej perám a začal ju bozkávať, bozkávať a bozkávať. Privinul som ju k sebe a objal tak silno, akoby som ju už nikdy v živote nechcel pustiť. Netuším ako sa to celé stalo, ale v návale emócii sa všetka tá jemná romantika zmenila na obrovskú vášeň a túžbu po tom druhom. Naše bozky sa postupne stupňovali a moja košeľa bola už takmer vyzlečená. Silno som Jess pritisol o stenu blízko dverí a jednou rukou rýchlo zamkol. Potom som ju zdrapil, pritiahol k svojmu stolu a hodil ju naňho. Naše vášnive bozky neutíchali, naše oblečenie sa postupne strácalo a naša láska bola opäť obnovená obrovskou vášňou na kancelárskom stole.

♥♥♥ Happy end♥♥♥