Jess
,,Tak, aký máš na to celé názor?" opýta sa Louis cestou k môjmu domu a preradí páku na aute.
,,Mám z toho dobrý pocit, som veľmi rada, že sme sa stretli," s nadšením odpoviem a v bruchu pocítim zvláštne motýliky.
,,Zdalo sa to iba mne alebo ste sa na seba pozerali ako starý zamilovaný pár?" podpichne ma zo srandy a mnou prebehne zvláštny mráz.
,,Jasné, že nie, čo ti to napadá?" používam svoj obranný mechanizmus na zneškodnenie tejto narážky.
,,Ja sám neviem, pripomenulo mi to staré časy," zasmeje sa a odbočí za roh.
,,Nie je to vtipné, Louis." Zamyslím sa na chvíľu a potom dodám :
,,Nesmieš sa pred Jamesom prekecnúť, nikdy. Ste v práci spolu stále."
,,Neboj sa, to sa nestane. Chcel som sa s tebou iba o niečom porozprávať, niečo o ňom. Neviem, či je to pravda, ale musím ti to povedať."
,,Počúvam," poviem a zmením svoj pohľad na úplne sústredený.
,,Vraj mal kedysi dievča, ktoré sa s ním po dlhej rozišlo preto, pretože ju bil a v podstate vraj aj vydieral. Neviem to na isto, sú to len klebety, ale keby sa náhodou niekedy niečo také stalo, povieš mi to. Nie si tu sama a ja by som nedovolil, aby sa niečo stalo. Som s Jamesom stále a nikdy nebol agresívny, ale vyvolalo to vo mne zvláštne pocity. Musel som ti to povedať," vážnym tónom zo seba dostane.
,,Nie, nič také sa nestalo a určite by som ti to povedala," ubezpečím ho a vo vnútri necítim žiadne znepokojenie. Náš vzťah je predsa krásny a vytúžený.
Onedlho prídeme pred náš dom, kde sa rozlúčim s Louisom a vojdem dnu. James sa hrá s deťmi a milo sa na mňa usmeje, ukáže na miesto vedľa seba a ja sa pridám do tejto krásnej rodinnej aktivity. Konečne to môžem nazvať takto. Mám zvláštny pocit z toho, že mu musím klamať, kde som bola, ale vďaka tomuto stretnutiu zo mňa všetko opadlo.
Daniel
Prešiel už istý čas a ja opäť mierim do väzenia za svojim skvelým bračekom. Opäť si sadám za ten mne dobre známy stôl a čakám na mne dobre známu, ale v poslednej dobe neznámu osobu v podobe môjho brata. Vstúpi, s putami na rukách, tentokrát má pod okom obrovský fialový monokel a sadá si oproti mne.
,,Ahoj, Daniel. Som tak rád, že si prišiel. Dlho si tu nebol a ani si mi nevolal. Čakal som na to." Začne s výčitkou a moje srdce sa zachveje. Vyzerá, že ho to naozaj zobralo. Chýbam mu?
,,Prepáč, Josh. Mal som toho veľmi veľa a je veľa toho, čo ti chcem povedať, ale jedno mi povedz aj ty, prečo máš ten monokel?" prísne zašepkám a zahľadím sa na uboleného brata. Okrem monokla som si všimol pár modrín na rukách a škrabanec na krku.
,, Pobil som sa s jedným väzňom. Idiot, kradol mi jedlo a nezvládol som ten tlak," vysvetľuje a celý sa chveje.
,,Stáva sa to častejšie? Mám sa sťažovať? Si vychudnutý, každou návštevou viac a viac. Väzenie ťa má poučiť, ale nemá byť miestom, kde budeš trpieť a hlavne keď svoje činy ľutuješ a to ty áno, či?"
,,Samozrejme, že áno," zašepká tak presvedčivo, až mi celým telom prebehnú zimomriavky. Do očí sa mi nahrnú slzy a vidím jeho pokoru.
,,Chýbaš mi Josh, stále mi chýbaš. Si preč tak dlho, ale tom celom živote strávenom s tebou mi v ňom jednoducho niečo chýba." Vidím jeho mierny úsmev a som rád, že ho to potešilo.
YOU ARE READING
Double problem
RomanceMožno nechcela nič viac ako pravú lásku, verných priateľov a bezstarostné chvíle. Osud však zamiešal karty jej pokojného života a privial k nej muža, ktorý sa zdal byť ako z rozprávky. Muža, ktorý má však zlé dvojča, ktorý skrýva mnoho tajomsti...