Double problem

30.KAPITOLA

Jess

Teraz neviem, či som sa zbláznila alebo sa to naozaj deje. Stojím vo dverách obývačky s Danielom ruka v ruke a zrak upieram na Josha, ktorý drží na kolenách Dianu, obaja sa smejú a rozpráva jej nejakú rozprávku. Prečo som taká prekvapená? Pretože ona by sa takto nesprávala k nejakému chlapovi, ktorého pozná jeden deň. Vždy všetkých odmieta a čo také musel urobiť Josh, aby sa pri ňom tak smiala? Zacítim silné Danielovo zovretie a v tom momente pozdravím :

,,Ahojte, sme doma, ako to šlo?" opýtam sa aj keď sme boli preč necelú hodinu.

,,Výborne, ujo Josh hovorí tak dokonalé príbehy, že skoro prekonal aj teba," vykríkne Diana a objíme Josha. Potom sa rozbehne k nám a silno objíme mňa, nakoniec aj Daniela, ale predtým sa musela na chvíľu zamyslieť.

,,Som rád, že si rozumiete," povie Daniel a silno preglgne.

,,Aj ja," usmieva sa Josh od ucha k uchu.

,,A kde je Lukas?" opýtam sa.

,,Šiel len na záchod."

,,Už som tu, to ste s tým príbehom skončili? Ja chcem vedieť ako Fraberdln skončil. Zjedol ho ten drak alebo zjedol on jeho?" Pribehne nadšený a ešte nemá poriadne ani nasadené nohavice.

,,Premohol ho a vzal si Priscilu," vysvetlí mu hrdo Diana.

,,Presne tak a potom čo?... Žili šťastne až kým nepomreli" dolní ich ešte Josh.

,,Asi by ste sa mali ísť pomaly obliekať do pyžama, umyť zuby a spať." Prísne sa pozrie Daniel ich smerom. Jeho tón sa mi veľmi nepáči a preto na neho hodím svoj nechápavý pohľad.

,,Veď už ideme a ujo Josh," obzrie sa Diana na Josha, ,,Prídeš mi dať aj ty dobrú noc?"

,,Samozrejme, rád."

Potom sa obaja rozbehnú do kúpeľne a Josh tiež pomaly odíde do svojej izby, akoby chcel ukázať, že naozaj nie je na obtiaž a pokojne môžeme byť aj sami.

,,Čo znamenal ten divný tón?" hneď sa Daniela šeptom opýtam. On ma chytí za ruku a posadí na gauč. Pozrie sa na mňa a ťažko povzdychne:

,,Ako to urobil?"

,,Čo ako urobil?" Presne viem o čom hovorí, ale chcem sa tváriť, že sa mu to len zdá.

,,Ako sa hneď zblížil s Dianou a poprosila ho, aby jej prišiel dať dobrú noc. To je moc. Ono sa ma to dotklo a ani neviem prečo. Možno preto, že ja som zlyhal a nezískal si ju. V čom je lepší ako ja?"

,,Zlatko, prestaň takto hovoriť, možno jej len je sympatický, to sa stáva. Veď aj teba má rada, ty to vieš."

,,Práveže neviem," opäť si povzdychne.

Daniel

Dotklo sa ma to a nebudem nikomu tvrdiť, že nie. Nakráča si sem a hneď ho musia deti milovať. Jednoducho mi nejde do hlavy prečo. Veď aj ja som bol k nim milý. Môže to byť aj preto, že on nespáva s ich mamou? Ale veď to oni ani nevedia. Vážne som zúfalý.

Zaklopem na dvere novej Joshovej izby a čakám na odpoveď.

,,Ďalej," ozve sa hlas. Otvorím a pomaly vstúpim dnu. Josh už leží v posteli a číta si nejakú knihu, ktorú našiel na poličke.

,,Ako sa zatiaľ cítiš?" milo sa ho opýtam.

,,Braček, vieš aký je to dokonalý pocit ležať po ôsmich rokoch na posteli, ktorá nie je celá zo železa a netlačí ťa každý jej milimeter?" Potom sa slastne natiahne a hodí na mňa vďačný pohľad.

,,Neviem, ale som rád. Inak Josh, ako to, že ste si s Dianou tak sadli?" Nechcel som túto tému začínať, ale nedokázal som to sám sebe zakázať.

,,Ty si hovori, že je nepríjemná, ale vôbec nebola. Chvíľu sme sa rozprávali a potom zahrali jedno kolo tej divnej hry so žltým kolesom čo má a jednoducho sme si dosť sadli. Je to milé dievčatko a dosť mi odľahlo." Hovorí to, ako keby to bola normálna vec. Možno aj je, ale ja to tak nevidím.

,,Asi ťa deti majú radi."

,,To neviem, sám vieš, že v našom striptíz bare a na tých párty kde som chodil som teda veľa detí nestretol." Všímam si jeho blažený úsmev pri týchto spomienkach.

,,To viem," rozosmejem sa.

,,A čo ti chýbalo vo väzení zo všetkého naviac?"

,,Popravde?" usmeje sa popod fúzy, ktoré skoro ani nemá.

,,Jasné."

,,Prvý rok určite sex. Vieš aký som bol ja a zrazu som musel byť bez toho. Šlo ma roztrhnúť, ale potom to už boli iné veci ako celková sloboda alebo aj dobré jedlo, kvalitný spánok."

Nechcem to povedať, ale jednoducho si túto poznámku odpustiť nemôžem:

,,A vieš ako sa hovorí o väzení a o tých veciach so spadnutým mydlom a tak, stalo sa ti to niekedy?" Pozrie sa na mňa ako keby som ho práve preklial a následne sa brutálne rozosmeje.

,,Šibe ti? Ani raz som sa s ničím takým nestretol a keby aj, určite sa nenechám. Fuj. Ani tá obrovská túžba by ma nedonútila siahnuť na chlapa."

,,Veď jasné, o tom nepochybujem," ubezpečím ho.

Jess

O tri mesiace neskôr.

Bála som sa. Áno. Nedôverovala som mu? Áno. Stále to tak cítim? Nie. Tieto mesiace sú úžasné. Všetci sme si na seba dokonale zvykli. Ja a Josh, Daniel a Josh, Deti a Josh a dokonca už aj Daniel a Diana. Josh je stále taký vzorný ako keby to ani nebol chlap. Nikdy som po ňom nenašla nič špinavé, nič nikde hodené a pomôže v každej situácii, kedy to potrebujeme. Nechcem to hovoriť, ale je to niečo ako mať osobnú opatrovateľku pre deti a občas aj upratovaciu službu. Niekedy prídeme z práce, pretože pred mesiacom som si konečne kúpila vlastnú malú pekáreň, ktorú sa teraz starám a objednávok je viac než dosť, a vždy je upratané, povysávané a občas aj navarí z toho, čo máme doma. Myslím si, že je to aj tým, že sa nudí a nemá čo robiť. Je to však len bonus. Daniel je teraz tiež rád, že má Josh s každým dobrý vzťah a mám pocit, ako keby to už ani nebol on, ten starý Josh, ktorý ma chcel zabiť. Často len tak sedíme vedľa seba a dokážeme sa úprimne porozprávať a zasmiať. Pákrát sa Josh stretol už aj s Louisom a Clare a tiež všetko klapalo. Iba mama je stále veľmi proti a keď tu raz prišla už z donútenia, pretože som ju prosila, bola nepríjemná až tak veľmi, že už nechcem, aby sem chodila. Radšej len my k nej. Práve teraz skladám prádlo, kým Daniel šiel s deťmi nakúpiť zopár vecí.

,,Jessica?" ozve sa za mnou a ja sa otočím na Josha.

,,Áno?"

,,Však sú to Danielove deti," povie a moje telo ostane paralyzované, všetko prádlo, ktoré držím v rukách mi spadne a pohľad z Josha nemôžem odtrhnúť. Ten len stojí s vážnou tvárou a prebodáva ma pohľadom, v ktorom je výčitka.

,,Ako si na niečo také prišiel?" dostanem nakoniec zo seba v snahe zapierať.

,,Dvojičky, sedí dátum narodenia na osem aj niečo mesiaca po tom, ako si odišla, to Lukasove znamienko, ktoré je úplne rovnaké ako to Danielove, Dianina povaha sa tak veľmi podobá mojej, až je to neuveriteľné, ešte aj jej písmo vyzerá rovnako ako moje a takéto veci sa môžu zdediť aj po starých rodičoch, keďže ja to mám po otcovi a pozri na túto fotografiu," vytiahne z vrecka starú, ešte čiernobielu fotku," nezdá sa ti ten chlapec povedomý? Vyzerá presne ako Lukas a vieš kto to je? Daniel alebo ja, nie som si istý. Nechápem, prečo to Danielovi ešte nedošlo alebo možno to len nechce vidieť, ale mne to neušlo. Čo mi k tomu povieš?"

,,Ani za nič to nesmieš povedať Danielovi, nesmieš. Rozumieš?" Priznám sa, aj keď som mala v pláne zapierať, myslím si, že to nemá význam.

♥ Jeeej, aspoň niečo zaujímavé sa stalo. Čo si myslíte o Joshovi?♥