Double problem

40.KAPITOLA

Daniel

,,Zvyšok si dohodneme potom. Dávam ti deň na to, aby si sa rozhodol, či to berieš. Zavolám presne o tejto hodine. Maj sa." Po týchto slovách osoba na druhej strane zloží telefón ešte skôr, ako stihne niečo povedať. Kto to môže byť? Stále viac mi  po rozume behá James, ktorý by aj mohol mať v tomto prsty, nemôžem si však byť istý. 

Nervózny sa poberiem späť do spálne za Jess, ktorú nájdem stále sedieť na posteli a bdieť. Prídem k nej a bez slov si ju priviniem k hrudi. Viem totiž, že slová by situáciu ešte zhoršili. 

Jess

Za celú noc som spala možno dve hodiny, nedá sa to. Nejde to rozdýchať, nejde prestať plakať, povie mi niekto, čo vôbec môžem robiť v tejto situácii? Ráno som chcela opäť volať na políciu, ale Daniel ma zastavil,  že vraj je ešte skoro. Znervózňuje  a zároveň rozptyľuje ma všetko na okolo. 

,,Neboj sa, určite sa nájdu," povzbudí ma Josh a objíme ma, dá sa povedať, že bratsky. 

,,Ďakujem, ale nemusíš sa snažiť. Aj tak to nepomôže." 

,,Daniel a ty prečo nič nerobíš?" opýta sa Josh Daniel a ten zodvihne hlavu od misky s raňajkami. 

,,A čo mám robiť? Snažím sa, ale to nemôže ani jesť?" podráždene mu odpovie. 

,,Deje sa niečo, zlatko?" opýtam sa ho hlúpo aj keď dobre viem, čo sa deje. Prečo som sa ho vôbec pýtala ako hlúpa. Zdá sa mi totiž, že ho trápi ešte viac vecí, pretože je duchom neustále neprítomný. 

,,Zmizli nám deti? To sa deje?" nepríjemne odpovie aj mne. 

,,Mal by si byť teraz podpora a nie to ešte zhoršovať," pustí sa doňho Louis. 

,,Drž hubu," okríkne ho. 

,,Prestaňte!" skríknem ja. Daniel sa dvihne od stola a oblečie si sako, vezme kľúče od auta a ide smerom k dverám. 

,,Ty ideš do práce?" neveriacky sa opýtam. 

,,Áno, musím. Nemôžem len tak ostať doma. Budem sa snažiť nájsť ich aj odtiaľ. Josh, buď tu pre Jess." Po týchto slovách odíde a už ani nečaká na našu odpoveď. 

,,Muselo ho to neskutočne zraniť, ešte tu dokonca aj nechal mobil, ten berie aj na záchod," vysvetlí mi Josh. 

,,Áno, ale aj mňa a  nie som na ostatných nepríjemná. Bojím sa o neho. Snaží sa hrať chladného, ale ja viem, že v noci plakal. Bolí ho to rovnako ako mňa a vieš čo je najhoršie? Bojím sa, že už sa nenájdu, ale na toto nechcem ani pomyslieť, lebo viem, že sa nájdu, musia. Zničilo by mi to život a nie len mne, ale nám všetkým. Tak veľmi sa bojím, Josh. Neviem, čo robiť ďalej," hovorím mu a ten ma hneď po mojom monológu silno objíme. 

,,Neboj sa, nájdu sa, ja to viem." Neviem, či to hovorí len preto, aby utešil alebo v tom naozaj verí. Jedno však viem, v tejto chvíli to bolo najlepšie, čo mohol urobiť. 

Daniel

Mrzí ma, že sa k nim správam tak zle, ale ja viem, že osud našich detí je v mojich rukách a nezvládam ten obrovský tlak. Veľmi rýchlo mierim k Dylanovi do bytu, pretože som celú noc premýšľal a nenechám sa len tak zastrašiť. Nenechám toho odporného človeka, ktorý dokáže uniesť malé deti a vyhrážať sa s nimi vyhrať. Zrodil sa mi  v hlave dokonalý plán, na ktorého zrealizovanie budem potrebovať viac ľudí. Prvým z nich je Dylan a nemyslím si, že únosca ma sleduje na každom kroku. To by nezvládol každý. Pre istotu som si kúpil úplne nové oblečenie, keby bolo niečo na ňom, mobil nechal doma, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ma odpočúva cez neho a po tomto mojom kroku sa uvidí, či je to naozaj nejaký profík alebo len amatér, ktorý chce niečo dosiahnuť. Idem Dylanovi všetko povedať a ten to zasa povie Jess. Dúfam, že to celé vyjde a nebudem ľutovať, že som sa do niečoho púšťal a neposlúchol. Cítim však v kostiach, že robím dobre. 

,,Čo tu teraz robíš?" opýta sa zmätený Dylan, hneď po tom, ako mi otvorí dvere. 

,,Musím s tebou nutne hovoriť." 

,,A prečo si nezavolal?" 

,,Všetko ti vysvetlím, len ma pusti dnu." Dylan tak urobí a sadneme si spolu do obývačky. Nepríde mi to bezpečné a preto mu poviem : 

,,Mohol by si úplne vypnúť mobil a odniesť ho do spálne?" šepkám a on sa na mňa pozerá, akoby mi preskočilo. Našťastie sa nevypytuje a urobí tak. Vráti sa späť ku mne a opýta sa : 

,,Prečo stále otáčaš hlavu  akoby nás niekto sledoval?" 

,,Veď práve," zašepkám a ukážem na dvere od kúpeľne. Dylanovi to nejako nedochádza a tak ho chytím za ruku a ťahám do kúpeľne. Musí si naozaj myslieť, že mi preskočilo, ale zase ja musím byť veľmi opatrný. Sadneme si vedľa pračky na zem a ešte raz sa Dylana opýtam, či nemá zo sebou mobil ani nič také. Potvrdí, že nie a krúti pri tom hlavou. 

,,Tak mi už konečne povieš, čo robíš?" 

,,Pššt, tichšie," napomeniem ho a prikrčím sa. 

,,Tak mi to už povieš?" zašepká. 

Potom mu poviem úplne všetko, od začiatku až do konca. Každý detail, každý rozhovor, všetko. Nakoniec poviem podmienky únoscu a ešte aj svoj plán, ktorý zahŕňa to, že Dylan sa bude tváriť, že nič nevie. Vezme Jess niekam ďalej, tiež vypnú svoje telefóny a povie jej do detailov všetko, čo únosca chce. Jess to zasa tajne, ale naozaj tajne povie Joshovi a Louisovi, pretože predpokladám, že sledovaný som len ja. Predo mnou sa budeme všetci tváriť, že o ničom nevieme a komunikovať o tejto veci len veľmi nenápadne. Keď sa únosca ozve, poviem, že všetko toto splním, že opustím Jess a poviem,  že to všetko má na svedomí Josh. Následne, keď po deti pôjdem, únosca ich musí doniesť a my všetci, okrem Josha, budeme poblízku a ten bude doma na telefóne, keby bolo treba volať políciu. Musíme ho dostať a ja verím, že sa to podarí. Mám z toho strach, ale snaha musí byť. Už si nenechám len tak zničiť život. 

,,Idem do toho, nemôžem uveriť, že sa ti toto naozaj deje. Počúval som tie tvoje historky o únosoch a podobne, ale nevedel som si to predstaviť a teraz mám byť toho súčasťou. Hlavné je, že teraz vieme, že deti sú zatiaľ v poriadku a určite to upokojí aj Jess. Ešte dnes jej zavolám, aby prišla." 

,,Som rád, Dylan. Nevieš si predstaviť, ako sa bojím. Dúfam, že na toto nepríde, ale myslím, že nie. Nebude to profesionálny únosca. Už sa nepohybujem v žiadnych kruhoch." 

,,Vyjde to, musí. Nechcem, aby si zasa prišiel o rodinu a trápil sa. Nemôžu ťa vydierať. Idem Jessice hneď teraz napísať sms a ty choď do práce, akoby sa nedialo nič.Musíme toho idiota prekvapiť." 

Jess

,,Musíme sa naliehavo stretnúť o 13:00 u mňa."  Takáto zvláštna sms mi prišla od Dylana dnes dopoludnia. Ukázala som ju Joshovi a ten si myslí, že môže ísť o deti a mala by som ísť. Danielovi zavolať nemôžem, pretože má telefón doma, ale nakoniec sa rozhodnem, že za Dylanom pôjdem. Je to Danielov najlepší kamarát a môžem mu veriť, nevolal by ma len tak. 

Z domu odídem pred jednou a pomaly mierim k Dylanovi domov. Zaklopem na jeho dvere a hneď po otvorení ma vtiahne dnu, silno ma chytí za ruku a ťahá do spálne.Nechápem, prečo toto všetko robí bez jediného slova, ale teraz som tak na dne, že ho nasledujem a neprejavujem žiadny náznak odporu. 

♥♥♥