Double problem

13. KAPITOLA

Daniel

,,Takže ak som to dobre pochopil, tak ty si si celé tie roky myslel, že sa som na teba neskutočne nasratý za to, že si odišiel?" so smiechom poviem po Louisovom dlho monológu o tom, ako sa mi ospravedlňuje a odpijem si zo šálky s kávou. Louisovi na tvári nabehne malý úsmev a prikývne. 

,,Ale veď ja som si vždy uvedomoval, že si to urobil preto, lebo si musel. Bola, teda ešte aj je to tvoja sestra a úplne chápem, že to tak malo byť."

,,Takže si nebol ani trochu nahnevaný?" opýta sa. 

,,Ale bol, rýchlo to však opadlo."

,,A na Jess?" vypustí z úst túto hlúpu otázku, ktorá zmení celú našu debatu. 

,,Nechápem, ako sa na toto môžeš vôbec pýtať. Ona mi ublížila tak veľmi ako ešte nikdy nikto v mojom živote. Pár rokov som trpel a nemohol sa z toho dostať. Nikdy som sa nedozvedel celú pravdu a už ani nechcem. Viem, že je to tvoja sestra, ale pre mňa je to odporná bytosť, ktorá ma opustila kvôli inému a... " 

,,Nebolo to celkom tak," preruší ma Louis, ,, opustila ťa kvôli niečomu úplne inému." 

,,A kvôli čomu?" už takmer kričím. 

,,To ti nemôžem povedať ja, ale ona by ti to chcela vysvetliť," poviem a mne to v tej chvíli nejako dôjde. 

,,Aha, tak preto si sa chcel so mnou stretnúť? Aby si ma presvedčil, že ju mám vypočuť?" opovrhujúco poviem a začnem sa dvíhať na odchod. 

,,Nie, počkaj," povie a chytí ma za rukáv, ktorým ma potiahne späť na miesto, ,, To nie je pravda, nechcel som sa s tebou stretnúť len preto. Dozvedel som sa, že si ten riaditeľ a si blízko a chcel som ťa vidieť. Nevideli sme sa dlhé roky a ja som si stále vyčítal, že som sa nerozlúčil ani nič. Predsa len sme toho spolu veľa zažili." Pri týchto jeho posledných slovách sa zasmejem. 

,,Presne, napríklad keď som ťa stretol prvý krát, pamätáš si na to?" rozosmejem sa. V tom momente urobí to isté aj Louis. 

,,Áno a ako som sa snažil hrať na drsného," nahlas sa smeje. 

Takto pokračuje naša debata ešte aspoň hodinu. Mám pocit, akoby ani neodišiel. Stále si rovnako dobre rozumieme, zaspomínali sme na staré časy, ale snažil som sa vyhýbať téme Jess. Je mi ľúto, že to nemôže byť ako predtým, pretože aj po toľkých rokoch je to môj priateľ, ale nenávisť k Jess nedovoľuje to, aby sme boli ďalej priateľmi. Toto stretnutie malo svoj význam, ale nič viac v ňom nehľadám. 

,,Som celkom rád, že si sa ozval. Som brutálne prekvapený, že si ostal s Clare celý ten čas a už máš dokonca tak starého syna. Teda starého ako starého," podpichnem ho. 

,,Áno, je to moja osudová láska, ale môžem ešte jednu otázku?" 

,,Samozrejme." 

,,Čo je s Joshom? Sedí v base alebo...?" nesmelo sa opýta, pretože asi tuší, že to nie je pre mňa ľahká téma. 

,,Áno, je vo väzení. Akurát pozajtra sa za ním chystám, ale ešte si tam odsedí dosť dlhú dobu. Osem rokov je nič za to, čo spravil." 

,,To ma mrzí.  A so vzťahmi si na tom ako?" vyzvedá ďalej. 

,,Mizerne, ale teraz sa jeden pekne rozbieha a možno sa už aj rozbehol." 

,,Tak to ti dosť prajem. A rodinu by si nechcel mať?" svojimi otázkami zachádza  už dosť ďaleko, ale stále milo odpovedám. 

,,Chcel, vždy som chcel mať rodinu. Už som ani neveril, že si nájdem priateľku, tak možno časom budem mať aj vlastné dieťa." 

,,Určite," povzbudí ma.