Double problem

47.KAPITOLA

Jess

,,Ja neviem," trasúcim a zastreným hlasom zaplačem. Josh sa uškrnie a chytí ma popod bradu. Povýšenecky dvihne moju hlavu a núti ma, aby som sa ne neho pozerala. 

,,Takže nevieš? Ja ti to rád poviem," zašepká tesne pred mojou tvárou. Trasiem sa stále viac  a zatvorím oči. Zacítim chlad na mojom krku a trhnem sa. Otvorím oči, keď uvidím pri mojom krku zbraň. Srdce sa mi rozbuší dvojnásobnou rýchlosťou a začnem plytko dýchať.

,,Pšššt, pokoj, pššt," šialene hovorí a hladká ma po hlave. Ako môže byť až taký psychopat? 

,,Prosím, prosím, nerob to. Ja som ti nič nespravila. Prosím Josh, zľutuj sa," plačem a prosím ako malé dieťa. Josh sa naďalej smeje.

,,Zľutovanie? To ja nepoznám, ale je tu niečo, čo ti poviem. Je to jeden návrh, ktorý ti môže zachrániť život," povie a moja pozornosť zbystrie. Stále mi však stekajú slzy, pretože návrh od neho nebude určite dobrý. 

,,A čo by to malo byť?" roztrasene sa opýtam s dozadu zaklonenou hlavou, pretože mi stále drží zbraň pri krku. 

,,Pamätáš si, čo sa stalo pri našom prvom stretnutí?"opýta sa on. Zakývam hlavou na znak toho, že neviem. 

,,Keď nás Daniel zoznámil v tej kuchyni, vedel som, že to nebude dobré. Vedel som, že už nebude len so mnou. Ty mi možno neveríš, ale ja som od neho závislý. Je pre mňa všetko. Milujem ho, ako len brat môže milovať brata. A ty, ty stojíš v ceste. Nemyslel som si, že mi bude tak vadiť, keď bude mať brat dievča. A čo ak sa potom odsťahuje? Ako to bude so mnou? On jediný ma drží na vodou, bez neho by som bol na dne. Ale, chcem prejsť k veci. Zapáčila si sa mi na prvý pohľad, predsa len, nie si škaredá a s bratom sme mali vždy podobný vkus. Chcem ťa zabiť, áno chcem, ale možno si to ešte rozmyslím. Pamätáš si, čo som ti povedal ako prvé? Či nechceš pracovať v našom bare a nemôžem si ťa otestovať. To stále platí a toto od teba chcem. Chcem sa s tebou pohrať, chcem ťa otestovať  a ak sa budeš aj snažiť, možno si to s tou smrťou rozmyslím," šialene hovorí a ja nestíham vnímať všetky slová. Len predstava na niečo také vo mne vyvoláva pocit úzkosti a chuť vracať. 

,,Tak? Premysli si to, drahá," zašepká a prejde mi svojimi perami po krku. Až vykríknem od znechutenia. Josh mi okamžite strelí facku. Ja sa vytrhnem z jeho zovretia a začnem kričať a plakať. Josh ma chytí zo zadu a zakryje mi ústa svojou rukou. Mykám sebou, snažím sa z jeho zovretia dostať, ale nejde to. V tom opäť zacítim chlad na svojom krku. 

,,Drž hubu, lebo ťa odstrelím rovno teraz," prísne povie a ja sebou prestanem mykať. Stále mi drží ústa a omnoho viac pritlačí. Vydávam od bolesti a strachu zvláštne zvuky. 

,,Keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po mojom." Silno ma hodí na posteľ a vyzlečie svoje tričko. Zbraň ma stále nachystanú a ruky mi drží nad hlavou. Nechcem ani len pomyslieť na to, čo sa bude diať o chvíľu. Slzy mi stekajú po lícach a nedokážem už ani kričať. Strach a nátlak mi vo všetkom zabraňujú. Teraz príde to strašné a potom ešte horšie. Možno by som bolo lepšie, keby ma na mieste odstrelil, ako keby mi mal spraviť to, na čo a chystá. Josh začne sťahovať aj moje tričko a ja opäť začnem kričať, plakať, prosiť... nič nezaberá. Občas schytám facku, ale on pokračuje v tom, čo začal. 

Daniel 

,,Kurva, pridaj, okamžite!" kričím na Jamesa, ktorý riadi auto. Nervozita v aute je neopísateľná. Všetci majú strach a všetci dúfajú, že nie je neskoro. 

,,Nekrič, do riti , a radšej mi povedz, kde mám odbočiť," pýta sa James, keď prídeme na lesnú cestu. 

,,Doľava, poviem a ukážem prstom na cestu. 

,,Ja mám taký strach, bojím sa, že je neskoro," vzlyká Louis. 

,,Nie, musíme veriť," prísne ho okríknem, ale ani sa ne neho nepozriem, pretože sa sám bojím. Hľadím von z okna a dobre viem, že sa blížime k chate každou sekundou. Strach je obrovský. Pevne verím, že ešte nie je neskoro a môžem ju zachrániť. 

Prídeme tam, zastavíme a vystúpime z auta. Jedno tam stojí, nepoznám ho, ale viem, že tu s ním musel prísť Josh. Všetci sa na seba pozrieme a dohodneme sa na pár veciach, ktoré budeme robiť, ak sa niečo bude diať. Následne podídeme k dverám, ale sú zamknuté. 

,,Uhnite," povie James a celou silou do nich kopne. Okamžite vypadnú z pantov. Ani som netušil, že má takú silu. Všetci traja hneď vbehneme dnu a obzeráme sa. Opatrne, nahnevane, tajomne.

,,Nieeee, prosím, nie," ozve sa krik, ktorý vychádza z hora. Okamžite sa rozbehneme hore schodmi. Ešte sa nestihnem poriadne ani nadýchnuť, keď zazriem vykopnuté dvere a cez ne Jess, ktorá je polonahá a kričí. Na nej môj brat a vedľa nich zbraň. 

,,Okamžite z nej zlez!" zrevem celým hrdlom a rozbehnem sa k nim. Keď nás Josh zazrie, chytí Jess okolo krku a pritisne jej zbraň k hlave. 

,,Už ani krok, lebo jej vystrelím mozog z hlavy."

♥Tak čo? Dá sa to čítať? Ďakujem vám za všetky ohlasy♥