Double problem

16.KAPITOLA

Daniel 

,,Počúvam," nedôverčivo si ho premeriam od hlavy až po päty. Vôbec sa na Jess nepodobá, ako mám vedieť, že je naozaj jej brat? Nijako mi to nedokázal, len to proste povedal. 

,,Mohli by sme ísť niekam inam?" opýta sa potichu. 

,,Samozrejme, neďaleko je jedna útulná kaviareň. Môžeme tam," navrhnem chladne a bez pohľadu na neho začnem kráčať preč. On sa spamätá a a rýchlym krokom ma dobehne. Celý čas, ako kráčame sme ticho. Ani jeden nič nehovorí, ale vo vzduchu cítiť hrdosť dvoch chlapov, ktorým záleží na tom istom. Vojdeme do kaviarne a ja vyberiem stôl úplne vzadu. Louis si prisadne ku mne a začne : 

,,Chcem ti len povedať, že viem o tebe všetko. Nepýtaj sa prečo a ani ako, ale viem. Je mi teraz jedno, že miluješ moju sestru, ale stále si z rodiny Willsonovcov a od vás človek nikdy nevie, čo čakať. Ak si jej naozaj nejako ublížil alebo ten tvoj brat a teraz sa tvárite, že zmizla, ja na to prídem. Takže so mnou si nezahrávaj. Je ti to jasné?" Takmer s otvorenými ústami na neho pozerám a nerozumiem, odkiaľ toho toľko vie. Tiež sa pohybuje v tomto biznise, v ktorom ja a môj brat už dávno nie? Teda, Josh polovične. 

,,Prepáč, ale ja som slušný človek a tvoju sestru úprimne milujem. Netuším kde je, ale všetci si myslíme, že je to únos. Nič nechcem viac, ako zistiť, kto jej to urobil. Rozumieš? Ty ma nemusíš mať rád, nemusíš ma akceptovať, ale ja pre Jess urobím všetko. A teraz, keď si tu, musíme spolupracovať, musíme ju nájsť," už dosť zúfalo hovorím. 

,,Kto všetci?" opýta sa. 

,,Čo?" 

,,Povedal si, že všetci si myslíme. Tak kto všetci?" zopakuje otázku. 

,, Môj brat, ktorý obvolal všetkých známych. Potom Clare, to je jedna z najlepších priateliek Jess, jej spolubývajúca, s ktorou sme prehľadali celé mesto a ona stále pokračuje. A nakoniec Layla, čo je moja bývala priateľka, ale už sme len kamaráti, dá sa povedať," vysvetľujem mu. V tom mi príde sms od Layly, vraj niečo zistila. Odpíšem jej kde sme a vysvetlím Louisovi, že príde. Neprotestuje, ale aj na ňom je vidno, ako veľmi sa trápi. Ešte chvíľu sa rozprávame, keď uvidím za oknom podniku ryšavú hlavu. Layla prichádza. Vojde dnu a opatrne sa poobzerá okolo. Všimne si ma a usmeje sa. Príde bližšie a svoj pohľad upriami na Louisa. Ten sa nasilu usmeje a podá jej ruku.  Všetci sa usadíme a debata môže začať. 

,,Na čo si prišla?" začnem zhurta. Louis zbystrí svoju pozornosť a Layla sa nadýchne: 

,,Pátrala som skôr po technických veciach a zamerala som mobil. Teda nie ja, ale moji známi. Našiel sa signál na východnej strane mesta. Dám ti aj konkrétnu ulicu, ale teraz si na názov nespomeniem. Treba tam zájsť a obzrieť aspoň okolie."

,,To znie ako dobrý nápad," uznám a pozriem sa na Louisa, aby som zistil, či to vidí rovnako. Prikývne. 

,,Dnes večer ti to dám, teraz mám ešte nejaké povinnosti.Zatiaľ ahojte, chlapci," rozlúči sa s mani Layla a dá mi letmý bozk na líce. To isté zopakuje aj u Louisa a odíde preč. 

,,Nechceš ostať u mňa? Nemusíš platiť ubytovanie," snažím sa byť priateľský, ale jeho pohľad zabijaka ma odpudzuje. 

,,Nie, ďakujem. Nájdem si nejaký hotel," chladne odpovie. 

,,Ako len chceš, ale prosím, zajtra ráno sa stretnime a pôjdeme tam. Zavolám aj Clare, má na to právo. Nebude ti to prekážať?" 

,,Nie, v poriadku," opäť odpovie chladne. 

,,dobre, som rád," tiež poviem chladne a následne sa rozlúčime. Nasadnem do auta a celkom podráždený z tohto stretnutia, ktoré aj tak nič neprinieslo mierim domov. Vystúpim a vojdem dnu. Na gauči sedí Layla. 

,,Kde je Josh? Potrebujem s ním hovoriť." Pozrie sa na mňa a milo sa usmeje. 

,,To vážne neviem. Povedal len, že má nejakú dôležitú prácu v meste," odpovie mi s úsmevom. 

,,Ďakujem. A máš tu ulicu prosím?" 

,,Mám," povie a naznačí mi, aby som šiel bližšie. Sadnem si vedľa nej a čakám, čo bude hovoriť. 

,, Naozaj mi je to veľmi ľúto," začne a mňa opäť zabolí srdce. 

,,Ja viem, ale snáď sa nájde," poviem s malou nádejou v hlase. 

,,Uvidíš, nájde," usmeje sa na mňa a objíme ma. Presne toto teraz potrebujem. Aspoň nejakú osobu, ktorá ma podporuje. Síce by som si nepomyslel, že to bude Layla, ale teraz som rád, že je tu. Keďže môj brat očividne nemá čas. 

Jess

Na tomto mieste sa ma snažia stále viac a viac psychicky zdeptať. Netuším, či je deň alebo noc, nemám ani tušenie ako dlho tu som a koľko ma tu chcú ešte trápiť. V hlave mi chodia myšlienky toho typu, že v tom môže mať prsty aj Daniel. Pokojne Josh. Možno niekto, koho ani nepoznám. Pripadám si ako totálny cvok. Stále sa trasiem a najradšej by som bola, keby bol koniec. Keby mi to celé uľahčili a zabili na. Bolo by to lepšie, ako toto mučenie. Nejem nič iné, len suchý chleba, ktorý mi tu háďžu raz za čas. Svetlo som nevidela tak dlho, že ak ho ešte niekedy uvidím, asi oslepnem. Niekedy dostávam hlúpe rozkazy, len aby som sa zosmiešnila a ak to nespravím, dostanem silný prúd studenej vody z kohútika, ktorý je nado mnou. Cítim sa ako bábka, s ktorou sa budú hrať dovtedy, kým to už nezvládnem. 

Dvere sa náhle po dlhej dobe znovu otvoria. Osoba v čiernom, s kuklou na tvári opäť vojde dnu. Ja ležím na zemi a pozerám sa na ňu ako na zjavenie. 

,,Pustite ma, prosím. Alebo ma zabite," začnem plakať a kričať zároveň.

,,Sklapni," skríkne po mne osoba upraveným hlasom a ja sa rozplačem ešte viac.

,,Prečo práve ja?" 

,,Ticho a pozeraj," prikáže mi. Opäť vytiahne malý tablet a niečo na ňom nájde. Otočí ho smerom ku mne a jeho svetlo ma oslepí. Po chvíli si moje oči zvyknú a uvidím fotku. Opäť je na nej Daniel a Layla, ktorá ho bozkáva na líce. Vedľa nich sedí Louis. Naozaj je to Louis? 

,,Vidíš dobre. Nikto sa o teba nezaujíma. Už aj zabudli, že si preč. Louis sa spoznal s Danielom a vzťah s Laylou mu praje. Teba už nikto nerieši. Vidíš? Na tvárach majú úsmev." Má pravdu? Naozaj je to úsmev? Naozaj. Prečo sa toto stalo mne? Už mi nezostáva nič iné, len odtrpieť to tu až do smrti. Nikdy nepochopím, prečo sa toto stalo práve mne. Osoba sa zákerne zasmeje a odíde preč. Počujem už len zamykanie dverí. Opäť sa schúlim na chladnú zem a začnem sa utápať v myšlienkach.

Daniel

Je ráno a stojím s Louisom pred internátom a čakáme Clare Opäť sa so mnou takmer odmieta rozprávať. Stojíme bez slova. Po chvíli z dverí vyjde Clare a mieri priamo k nám. Všímam si Louisa a jeho tvár. Niečo sa na nej objavilo a myslím si, že to bol úsmev. 

,,To je ona? Naozaj?" opýta sa ma s úžasom. 

,,Áno, to je Clare," odpoviem nechápavo. 

♥ AHojte, verím, že príbeh sa vám páči a Ďakujem za každú podporu ♥