31. KAPITOLA

1.2K 85 2
                                    

Daniel 

Týždeň prešiel a vôbec nič sa nedeje. S Jess a Louisom sme sa snažili nájsť akékoľvek spojitosti, ktoré by nám pomohli nájsť to dieťa a varovať ho, ale nič. Vždy, keď sa na niečo ohľadom toho opýtam Josha, nereaguje. Nechcem mi povedať nič, pretože vie, že som odmietol pomstu. Mám vážne strach, že ak ho nájde prvý, zabije ho skôr ako sa ja dokážem spamätať. 

,,Zlatko, prestaň aspoň teraz myslieť na niekoho, koho ani nepoznáš," upozorní ma Jess, pretože vie, že na to myslím. 

,,Ja chcem, veľmi. Ale poznáš ma, nenávidím nespravodlivosť," smutne poviem a sklopím hlavu. 

,,Aspoň teraz, prosím, kvôli mne. Ja som sa konečne pozbierala zo smútku a teraz vyzeráš ty, ako keby si mal depky," poznamená s miernym úsmevom na tvári. 

,,Máš pravdu, mal by som sa spamätať. Asi si pôjdem dať studenú sprchu." 

Jess sa na mňa usmeje a dá mi bozk na líce. Ľahne si na moju posteľ na znak toho, že ma počká. Odídem do kúpeľne a vyzlečiem sa. Vleziem do sprchy a pustím na seba prúd chladnejšej vody. Premýšľam nad všetkým a sám seba začínam presviedčať o tom, že by som sa nemal do toho až tak starať. Z prúdu mojich myšlienok ma vytrhne zvuk zatvárajúcich sa dverí. Zľaknem sa, ale nevenujem tomu pozornosť. Jess možno bola hladná a šla si po niečo do kuchyne. Zrazu zbadám obrys postavy cez sprchový kút a vydesený ho otvorím. Predo mnou stojí Jess, ktorá sa lišiacky usmieva a už na sebe nemá žiaden kus oblečenia. Tvárim sa zmätene, ale ona nič nehovorí, vojde ku mne do sprchy a zatvorí sprchový kút. Začne ma vášnivo bozkávať a prúd vody pretočí zo studeného na takmer horúci. Ja sa vôbec nebránim a bozky jej opätujem. 

,,Tak veľmi ťa milujem," zašepká.

,,Aj ja teba," vyslovím a začnem jej bozkávať krk. 

,,Presne toto mi tak veľmi chýbalo," zavzdychá mi do ucha. 

Jess 

Myslím si, že presne takúto sprchu Daniel potreboval. Na jeho tvári je konečne úsmev a rozprávame sa aj o iným veciach, ako  tajné dieťa. Ležíme spolu na posteli a ja sa opieram o jeho rameno. 

,,Vieš o tom, že si to najúžasnejšie dievča na zemi?" usmeje sa na mňa a pohladí ma po vlasoch. 

,,Naozaj?" pozriem naňho a jemne  ho pohladím po tvári.  Daniel sa uškrnie a povie : 

,,A ešte aj najkrajšie, najroztomilejšie, najviac sexy...." Sám seba preruší a začne ma bozkávať. Bozky mu opätujem a užívam si každé jedno spojenie s ním. Ani neviem, či si tak úžasného chalana zaslúžim. Položí ma chrbtom na posteľ a on sa ocitne nado mnou. Začne mi prechádzať perami od krku až po výstrih. Už mi takmer vyzlečie tričko, keď sa otvoria dvere a začujem len : 

,,ehm, ehm ...." Obaja sa s Danielom otočí na dvere a v nich stojí Josh. Pozerá sa na nás tým svojím typickým ironickým pohľadom. 

,,Čo chceš?" podráždene sa opýta Daniel, pretože očividne nie je nadšený, že nás vyrušil. Neviem ako by to dopadlo, keby prišiel o niečo neskôr. Asi sa radšej budeme zamykať. 

,,Nechcel som vás takto vidieť, ale musel som prísť. Nedvíhaš mi telefón a dole máš návštevu." 

,,Koho?" opýta sa Daniel. 

,,Toho divného blonďáka , s ktorým tráviš toľko času. Veď brata tejto tu," ukáže na mňa prstom. 

,,Volám sa Jessica," ironicky poviem. 

,,Áno, ja viem," prevráti očami Josh. 

,,Pošli ho teda za nami," vyzve ho Daniel. 

,,Ako chceš." Potom Josh opustí Danielovu izbu. Pozrieme sa na seba a obaja sa začneme strašne smiať. Ani jedného by nikdy nenapadlo, že nás práve v takejto situácii uvidí Josh. 

,,Chudák, bude mať z toho traumu ešte roky," smeje sa Daniel. 

Zrazu sa ozve klopanie na dvere a dnu vojde Louis. Tvári sa znepokojene, má obrovské kruhy pod očami a otiera si jednu ruku o druhú. 

,,Čo sa stalo?" opýtam sa prvá. 

Daniel 

,,Povedal som všetko Clare," povie Louis najrýchlejšie, ako dokáže. Zrazu v sebe pocítim zvláštny hnev, pretože presne toto som nechcel, aby urobil. 

,,Akože prečo?" zamračím sa na neho. 

,,Prepáč, ale ona bola zúfala, plakala, že sa všetci správame podozrivo a bála sa, že to nejako súvisí s ňou. Musel som, nemohol som ju takto nechať. Povedal som jej všetko, ale veď vieš, že u nej je to v bezpečí a pomôže nám. Rovnako, ako nám pomohla, keď sme zachraňovali Jess pred Laylou," snaží sa mi vysvetliť.  Stále sa ne neho mračím, keď sa do toho opäť zapojí Jess : 

,,Má pravdu, aj mňa už sa vypytovala na to, čo sa deje. Ona nie je sprostá a patrí predsa k nám, nie?" Táto jej otázka ma nejako obmäkčí. Má pravdu, patrí vlastne k nám. 

,,Asi máte pravdu. Vlastne sa nehnevám, že si to povedal. Skôr či neskôr by sme to spravili." Obaja sa na mňa usmejú a som rád, že sme sa nepohádali. Už teraz mám stresu dosť. Nechám ich v izbe a idem dole do kuchyne po džús, keď začujem zvláštny telefonát medzi Joshom a neznámou osobou. Telefonuje v kuchyni a tak radšej ostanem stáť za stenou a tajne odpočúvam .............

♥Konečne som sa donútila niečo napísať. Chcela by som len upozorniť tých, ktorí si myslia, že tušia kto to bude a podobne. Neberte to prosím ako nejakú ťažkú detektívku, kde budú veľké zápletky. Ja tento príbeh píšem ako totálnu oddychovku, pri ktorej netreba veľa premýšľať a patrí k pohodlnej, oddychovej literatúre. Nechcem totiž nikoho sklamať. Ďakujem vám za pochopenie a za všetko. Za čítanie, votes, komenty. Ste úžasní♥ 

Double problemWhere stories live. Discover now