Double problem

28.Kapitola

Jess

,,Ja nemôžem uveriť tomu, že by ste boli toto schopní spraviť kvôli mne. A ešte ty, Jessica. Po tom všetkom? Kde môžeš v sebe brať toľko dobro?" opýta sa Josh a celý sa trasie. Vidno na ňom, že neverí, ale zároveň ho to tak veľmi potešilo, že takmer nemôže dýchať.

,,Niekde v mojom vnútri cítim, že je to správne." Darujem mu milý úsmev a dole pod stolom Danielovi silno stlačím ruku.

,,A všetko by som chcel začal riešiť s právnikom zajtra. Týmto ti nemôžem zaručiť, že to vyjde a dostanem ťa odtiaľto, ale urobím všetko pre to, aby sa tak stalo, ale potom budeš musieť na súde hovoriť o všetkom, čo sa tu dialo, je ti to jasné? Nechcel si to povedať ani mne, preto sa pýtam." Pozorujem zamyslené pohľady, ktorými sa Daniel a Josh pozerajú jeden na druhého a ich pohľady sú do najmenšieho detailu rovnaké. Je tu niečo silné, zvláštne nevysvetliteľné puto, ktoré ich dvoch viaže.

,,Budem spolupracovať, so všetkým. Urobil by som všetko pre to, aby tieto bitky prestali," hovorí zastretým hlasom, pretože sa snaží zadržať slzy, ktoré sa pomaly, ale isto tlačia z jeho očí.

,,Návšteva sa skončila, okamžite vypadni späť do cely a vy, vážená pani a pán, môžete odísť," zakričí dozorca a Josh sa postaví a odíde tak rýchlo, akoby bol paralyzovaný. Ešte nám raz zamáva a ústami naznačí slovo ďakujem. Ja však tento nával emócii nezvládnem a nahnevane sa postavím, buchnem päsťou po stole a poviem :

,,Toto si nemôžete dovoliť, rozprávať sa takto s väzňom. Mali by ste sa správať slušne, vám ten človek nič nespravil a taký ako vy prídu čoskoro o prácu, o to sa postarám!" Skôr než si uvedomím, čo som teraz urobila, zaregistrujem pohľad dozorcu, ktorý nevie, či sa smiať alebo plakať a Danielov nechápavý, ale zároveň veľmi hrdý pohľad.

,,Myslíš si, že teba sa bojím,dievčatko?" pristúpi bližšie a cez stôl sa ku mne nakloní, ,,Ja som tu pánom."

,,Držte si odstup od mojej priateľky a skúste sa nad sebou zamyslieť," rázne vysloví Daniel smerom k dozorcovi a ten sa opäť uškrnie pomedzi husté fúzy, ktoré pokrývajú jeho tvár. Neviem, čo Daniela nahnevalo z tejto situácie najviac, ale postavil sa, zamračil na dozorcu, priam ma zdrapil za ruku a šli sme preč. Ani sa nenazdám a sedím opäť na sedadle spolujazdca a pozorujem navretú žilu na Danielovom čele,  ktorá napovedá jeho rozčúleniu.

Daniel
Som tak veľmi nahnevaný,že keby som mohol, tak niečo rozbijem a rozkopem na drobné kúsky. Hnusný a primitívny idiot. Táto návšteva vo mne ešte viac podporila dravú chuť do toho, aby som Josha dostal von.

,,Zlatko, si v pohode?" ozve sa vedľa mňa jemný hlások, ktorý preruší môj tranz.

,,Som vytočený. Zajtra hneď podáme návrh a do dvoch týždňov musí byť súd."

,,Ja sa o tom ešte musím porozprávať s deťmi a nesmieme im povedať, že Josh prišiel z väzenia, musíme vymyslieť niečo iné! A v prvom rade ich musíme pripraviť na to, že bude s nami bývať niekto navyše. Dúfam, že to pochopia," s neistotou v hlase skonštatuje Jessica a sklopí svoj zrak do zeme.

,,Pochopia to a povieme im, že je chorý a preto dva roky nemôže preč. Sú to osem ročné deti, uveria všetkému." Na jej tvári sa objaví súhlasný výraz. Chytím ju za ruku a zašepkám:

,,Ďakujem za všetko, tak veľmi ťa milujem."

,,Aj ja teba."

O dva týždne neskôr
Jess
,,Aký cudzí ujo?" znova sa opýta Diana šokovaná z tejto správy.

,,Môj brat,dvojička. Mal nehodu a po nej nemôže dva roky odísť z domu a my sme mu s mamičkou navrhli,aby býval tu." Daniel sa pozrie na mňa, aby sa ubezpečil,že to povedal správne.

,,A je dobrý? Teraz som si zvykla na Daniela a mám si na ďalšieho?" povzdychne si Diana a prevráti očami. Lukas do nej buchne a povie si svoje :

,,Jasné, že je dobrý, je to Otcov brat." Vždy keď počujem Lakasa ako hovorí Danielovi otec, som z toho šťastná a nešťastná zároveň. A ešte pri tých slovách, že je určite dobrý sa mi taktiež vracajú nepríjemné spomienky. Verím tomu, že je už v pohode a že sa bude správať dobre, ale niekde hlboko vo mne sú zakorenené pochybnosti. 

,,Jasné, že je super a milý a bude s ním sranda," ubezpečuje deti Daniel.

,,A ešte ani nie je isté ,že príde, ocko to s ním ide dnes prebrať a potom sa uvidí," doplním ho ja. Nemôžem deťom povedať, že dnes je veľký súd, na ktorom sa rozhodne o Joshovom osude a ak náhodou prehráme súd, jeho život vo vnútri sa ešte zhorší.

,,Dúfam, že príde, chcel by som ho spoznať," usmeje sa Lukas.

,,Aj ja dúfam," hlboko si povzdychne Daniel a pohladí obe deti vlasoch.

Daniel
O malú chvíľu odchádzam na súdny proces. Na sebe mám oblek, stále vybavujem telefónaty s právnikom a precvičujem si dojemné a zároveň pravdivé slová, ktoré budem na súde ako svedok hovoriť. Som pod veľkým tlakom lebo viem,že ak toto prehráme je koniec.  Napravím si poslednýkrát kravatu a zhlboka sa nadýchnem.

,,Neboj, to vyhráte," počujem za sebou povzbudivé slová a s falošným úsmevom sa otočím.

,,To dúfam," zašepkám Jess a silno ju objímem, dlho nepúšťam, presne toto teraz potrebujem. Podporu pre moje obrovské pochybnosti.

,,Celý čas budem na teba myslieť. Večer ťa budem čakať."

,,Ďakujem." Poslednýkrát ju pobozkám a opustím dom.

Jess
,,Tak?" dvihnem Danielovi telefónat a neviem sa dočkať jeho odpovede.

,,Vyhrali sme, nerobím si srandu. Tým idiotom sme to pekne natreli a hneď zajtra k nám Josha privezú. Som tak šťastný láska, že si to ani nedokážeš predstaviť," nadšený priam kričí do telefónu.

,,Aj ja som šťastná, gratulujem. Bude to super," poviem, ale niekde vnútri mám zvláštny pocit, ktorý akoby dúfal, že ten súd nevyhrajú a Josh k nám nepríde. Ja chcem, aby bol Daniel šťastný, no hlboko vo mne drieme strach, ktorý sa nestihol za tie roky vypariť. Budem však dúfat, že všetko bude dobré.

❤️Čo asi prinesie Josh do tejto na oko pekneh rodinky? ❤️