Double problem

49.KAPITOLA

Daniel

Po objatí Jamesa sa Jess hodí na mňa. Objímem ju a silno stisnem, akoby som ju už nikdy nechcel pustiť. Odsunie sa a so slzami v očiach na mňa hľadí. Chcem ju pobozkať, ale odvráti sa. Toto sa ešte nikdy nestalo. Úplne mi stisne srdce a neviem ,ako reagovať. Snažím sa však pochopiť jej citové rozpoloženie. Sledujem, ako sa vrhá okolo krku aj Louisovi. Nasledujú dlhé chvíle, kedy všetci sedíme na posteli a Jess nám hovorí všetko, čo sa stalo. Ja jednoducho nemôžem uveriť všetkým tým veciam, ktoré povedal môj brat. Môj drahý Josh. Bol vždy takýto alebo ho niečo zmenilo? Tak sa bojím, čo s ním teraz bude, ale mal by som byť rád, že sme mu zabránili ešte v horších veciach, mohol by dostať doživotie.

Všetci nastúpime do auta. Ja za volant, vedľa mňa Louis a Jess spolu s Jamesom sedia vzadu. Neviem si pomôcť, ale vidím na Jamesovi, že sa mu Jess páči. Zúrim z toho, ale môže to byť len môj pocit. Neviem sa jednoducho preniesť cez to, že sa odvrátila môjmu bozku. Prečo? Kedy sa o tom s ňou budem môcť porozprávať? V aute panuje zvláštne ticho, ktoré sa nik neodváži prerušiť. Zastavím pred internátom a Jess vystúpi. Pozrie sa na nás a tuší, že každý jeden by sa s ňou chcel porozprávať. Ona sa len nasilu usmeje a dodá:

,,Prosím, nechajte ma teraz všetci aspoň 3 dni osamote. Nechcem s nikým hovoriť a nechcem nič riešiť, prosím." Zmätene sa na ňu pozrieme, ale neprotestujeme. Po tom, čo si teraz prežila to nie je vhodné. Splním jej všetko, čo si bude moja princezná želať. Smutný ju nechám odísť a zaveziem Louisa na byt. Ostaneme s Jamesom v aute sami. Nikto nič nehovorí. Akoby všetok ten odpor, ktorý som k nemu cítil predtým prišiel späť. Nakoniec sa to však rozhodnem prerušiť ja.

,,Chceš zviesť domov?" opýtam sa, ale ani sa na neho nepozriem.

,,Vlastne, chcem sa s tebou o niečom porozprávať," načne tému a moja pozornosť zbystrie.

,,Počúvam," poviem a otočím sa k nemu dozadu. Nahlas preglgne a začne :

,,Je pre mňa naozaj ťažké o tom hovoriť, ale poviem ti to. Asi milujem Jess." V tej chvíli mi telom prebehne mráz, ktorý sa za pár sekúnd zmení na oheň vyvolávajúci hnev.

,,Čo si povedal? To si zo mňa robíš srandu?" neveriacky a s odporom sa ho opýtam.

,,Nie, hovorím smrteľne vážne a chcem ti povedať, že si zaslúži lepšieho ako si ty." Môj hnev sa stupňuje. Ako to môže povedať?

,,Čo tým myslíš?" vykríknem a už na pomaly začína dvíhať zo sedačky hnev.

,,Keby som tam nebol ja, ani ju nezachrániš. Správal si sa ako idiot, ktorý nechcel ublížiť bratovi. Tam sa ukázalo, že ju nemiluješ naozaj. Keby si miloval, ide ti len a len o ňu. Si slaboch a ja som sa medzi vás nechcel miešať, aj keď som k nej niečo cítil, ale keď som videl toto, budem o ňu bojovať, budem. A ty mi v tom nemôžeš...," v tej chvíli mu strelím tak silno cez hubu, až sa obráti do druhej strany.

,,Okamžite vypadni!" vykríknem a ukážem smerom na dvere auta.

,,Pokojne, ale pamätaj, ja sa budem snažiť," týmito slovami ukončí nás dialóg a vystúpi z auta. Ja som tak nasratý, že prekračujem rýchlosť na každej ulici. Čo si o sebe ten magor myslí? To je moja Jess! Snažím sa to zo seba dostať, ale vŕta mi v hlave jedna hrôzostrašná myšlienka, čo ak sa aj on páči Jess? Môžno len trochu, ale môže to pokojne prerásť do niečoho väčšieho. Mám sa cítiť ohrozený?

Zaparkujem a vojdem do domu. Celou silou zabuchnem dvere a nahlas vykríknem. Potreboval som to dostať zo seba von.

Jess