Double problem

33.KAPITOLA

Jess 

Jeho nápad mi prišiel z počiatku zvláštny a nejak som nerozumela tomu, ako môžeme pomôcť my. 

,,Zlatko, a čo s tým máme my? Netuším, ako by sme ti pomohli." Daniel sa na mňa lišiacky usmeje :

,,Budete strážiť. Celý čas budete tu. Keby sa niečo stalo alebo by sa nejako dostal von,  voláte mi. Som si vedomý toho, že potom to asi praskne, ale to nevadí. Mňa nezabije. Maximálne bude naštvaný a to nevadí až tak," ubezpečí nás a pokračuje s vysvetľovaním plánu. 

,,A naozaj si si tým istý? Čo ak len prerušíš nejaké jeho stretnutie ohľadom vášho baru alebo podobne?" zapojí sa Louis zvláštnym tónom. 

,,To nevadí, ale budeme si istý," zašepká Daniel. 

,,Louis, on má pravdu, treba to aspoň skúsiť," pridám sa už aj ja. 

,,Tak, ako myslíte," uzná nakoniec. 

,, Ja vám zajtra zavolám a vy prídete. Buďte radšej pripravení už okolo 12:00. Nechcem potom riskovať, že niečo budete mať a nepôjde to. Musí sa nám to vydariť." 

Daniel všetko povysvetľuje a následne sa s Louisom poberieme preč. On ma odprevadí na internát a rozlúčime sa.

,,Naozaj ťa ľúbim, sestrička," povie pri odchode a pobozká ma na čelo. Mám ho tak rada, lepší brat naozaj nie je. 

,,Aj ja teba, braček," opätujem mu to. 

,,Vždy ťa ochránim, pred všetkým," zašepká o objíma ma. Následne ma pustí a ja mu ešte raz zamávam cestou k dverám internátu. 

Daniel 

Už od rána som veľmi nervózny. Celú noc som myslel na to, čo všetko sa môže pokaziť a môj plán nepôjde uskutočniť. Aj teraz sa tak cítim. Nemôžem nič zjesť, stále nenápadne pozorujem Josha, či je ešte vôbec doma a celkovo som nejaký nervózny. Momentálne je 13:00 a Josh stále nič nerobí. Váľa sa na gauči a hrá videohry. Svojím pohľadom sa ho priam snažím donútiť k tomu, aby do tej sprchy šiel. Neprejde ani 10 minút a moje prosby akoby boli vyslyšané. Josh sa postaví a povie : 

,,Idem si hodiť sprchu." Ja prikývnem a tvárim sa, akoby ma to nezaujímalo. Josh vyjde hore schodmi a zabúchne dvere do svojej izby. To viem, že ešte nie je čas. Šiel si len nachystať veci, ktoré si oblečie po sprche. Prejde ďalších 5 minút a dvere na izbe sa  znovu otvoria. Potom sa otvoria dvere v kúpeľni a zabúchnu sa. Moja nervozita je ešte vyššia. Začujem tiecť vodu a uvedomím si, že je čas. Veľmi pomaly a opatrne kráčam hore schodmi. Cítim sa ako tajný agent, ktoré mu sa chce od stresu vracať. Čo mu poviem, ako ma náhodou v tej kúpeľni prichytí? Že som si ho chcel pozrieť? Alebo sa mi chcelo na záchod? On by ma asi zabil. Už sa ocitnem pred dverami kúpeľne. Nadýchnem sa zhlboka a veľmi opatrne otvorím. Vojdem dnu jednou nohou a následne aj druhou. Zdá sa, že Josh si nič nevšimol. Sprchuje sa ďalej. Veľmi opatrne vyberiem kľúč z dverí a chcem odísť, keď si všimnem jeho mobil na pračke. Musím ho zobrať. Ešte opatrnejšie sa premiestnim k práčke, ktorá je hneď vedľa sprchového kútu. Zvládnem to a rýchlo vycupitám von. Opatrne zamknem a vydýchnem si. Vyšlo mi to, naozaj mi to vyšlo a on nič ani len netuší. Chce sa mi až smiať, keď si pomyslím, čo bude robiť. Rýchlo zavolám Jess a Louisovi a utekám do bratovej izby, vybrať si nejaké jeho typické veci. Otvorím skriňu a hneď na mňa vypadne jeho obľúbené sako a tričko. Vezmem to a oblečiem sa. Rovnako si dám aj jeho boty a hodinky, musí to vyzerať presvedčivo. Na telefóne vypnem zvonenie a bežím dole otvoriť dvere. Keď ma Jess a Louis uvidia, začnú sa smiať, pretože vraj vyzerám úplne ako Josh. Síce tak vyzerám stále, ale tie veci to ešte viac utvrdili. Dohodneme sa, že keď Josh začne kričať a podobne, nikto sa nebude ozývať, akoby sme neboli doma. Netrvá to dlho a z kúpeľne sa ozve:

,,Daniee? Danieel? Danieeeeel? Kde si do riti? Poď sem okamžite! Haloooo?" Toto sa ozýva dobré dve minúty a hneď za tým počuť kopanie do dverí. Výkrik od bolesti a my len zadržujeme smiech. Verím, že sa von tak rýchlo nedostane. Môj čas ísť sa už blíži. Pobozkám Jess, oblečiem si vratovu bundu a vyjdem von. Nasadnem do auta a smerujem priamo k hotelu. Dúfam, že všetko vyjde tak, ako má.

♥♥♥