Double problem

16.KAPITOLA

Jess

,,Kto ti volal zlatko?" opýta sa James a pristúpi ku mne zozadu. 

,,Iba zákazník, chcel tortu," ubezpečím ho a otočím sa smerom tak, aby som mu videla priamo do očí. 

,,Takto neskoro?" 

,,Možno je veľmi zaneprázdnený a inak nemá čas." Usmejem sa a pritisne svoje pery k tým jeho. James sa vôbec nebráni a objíme ma. Svojimi rukami mi začne jemne prechádzať po chrbte hore a dolu. Prebehnú mnou zimomriavky a pritisnem sa čo najbližšie k jeho telu. 

,,Myslíš na to  na čo ja?" zavzdychá a pobozká ma na krk. 

,,Áno," zašepkám a rýchlo stiahnem jeho tričko. Deti už spia a ja netúžim po ničom viac, ako po Jamesovi.  Teraz, keď už nemám žiadnu ťažobu na duši je všetko krajšie.  James ma dvihne na ruky a veľmi pomaly odnesie priamo do spálne. Hodí ma na posteľ a jeho jemné bozky sa zmenia na vášnivé a dravé.  Neprejde dlho a všetky kúsky nášho oblečenia ležia rozhádzané okolo postele. 

Daniel 

Dnes je pre mňa veľmi zvláštny deň, pretože prvýkrát robím ako riaditeľ niečo iné, než len papierovačky. Sedím v autobuse spolu s trénerom, jedným učiteľom a členmi plaveckého tímu. Cítim sa nesvoj, pretože pred súťažou mám niečo povedať o týchto našich plavcoch, ale nie je to jednoduché. Tréner mi pomohol, no moja tréma je stále silnejšia. 

Vystúpime z autobusu a kráčam za chlapcami a dievčatami spolu s trénerom. Zrazu som uvidel niečo veľmi vtipné. Malý chlapec, ktorý len tak stojí v úzadí a takmer s otvorenou pusou sleduje malé dievčatko, ktoré sa baví s ostatnými. Pristúpim k nemu a ironicky tónom poviem:

,,Je to kočka, čo?"

,,To teda je," odvetí zasnívane a ani si neuvedomí, že to povedal nahlas. Náhle sa strhne a vystrašene, možno aj mierne zahanbene, sa na mňa pozrie.

,,Dobrý deň, pán riaditeľ," pozdraví sa.

,,Dobrý deň, Lukas." Vedel som, že je to syn Jess, nedalo sa na neho zabudnúť. Je jedno z najmilších detí na tejto škole, aké som doteraz spoznal.

,,Ako ste vedeli, že sa mi páči?" opýta sa a mierne sa smeje.

,,Nešlo to prehliadnuť. Mame si to už hovoril?" nenechám ho a podpichujem ďalej.

,,Čo ste ako, ona by tomu nerozumela." Nedá sa nepousmiať, keď tieto slová počujete z úst malého chlapca.

,,Presne tak, úplne s tebou súhlasím," potvrdím mu, aby mal radosť.

,,Ako môžete byť taký milý?" opýta sa a ja neviem, čo mu odpovedať.

,,Ako to myslíš?" opýtam sa napokon.

,,Že sa so mnou bavíte ako s kamarátom. Riaditeľ predtým bol iný. Jednoducho niečo viac a pri vás sa nebojím niečo povedať." Jeho slová ma potešia, nemôžem to poprieť. Pousmejem sa a som rád, že to vníma takto. Nenapadlo by mi, že ma bude vnímať takto dobre. Nemôžem si pomôcť, ale aj ja s ním chcem rozprávať, je to veľmi rozumný a milý chlapec.

,,Ďakujem ti, ale to preto, že aj ty si skvelý chlapec. A ako sa má mama?" opýtam sa náhle a ani si neuvedomím, že on nevie, že sa poznáme.

,,Vy sa poznáte?" automaticky položí túto otázku.

,,Áno, sme starí kamaráti," odpoviem mu a usmejem sa.

,,To je super, nikdy to nespomínala. Má sa fajn, ale niekedy má dosť nervy, pretože sa ja a Diana hádame. Uvedomujem si, že to preháňame, ale viete ako, ženy," opäť povie vtipnú poznámku, ktorú ani netuším odkiaľ vyhrabal.