Double problem

18.KAPITOLA

Jess

Odkiaľ to môže vedieť? Hlavou mi behá táto hrôzostrašná otázka, na ktorú niet odpoveď. So zvláštnym pocitom odpovedám na správu a máme sa stretnúť o 20 minút. Odkiaľ to môže Louis vedieť.

,,Mama? Dáš mi kúsok toho cesta? Alebo aspoň dojesť zvyšky v miske?"  prosím malý Louis, ktorý sa mi motá popod nohy. S úsmevom mu podám misku a on namočí palec do cesta, vyberie ho a oblíže.  Diana, ktorá stojí len o kúsok ďalej, ironicky krúti hlavou. 

,,Bude ti zle, surové cesto je nezdravé." Niekedy z jej poznatkov odpadávam. Má tak málo rokov a často sa chce hrať na najmúdrejšiu osobu na svete. Kde sa to v nej len berie. Zasmejem sa popod nos a Lukas jej vyplazí jazyk. 

,,A čo. Chutí mi to. Chcete inak niečo vedieť?" opýta sa s iskričkami v očiach. 

,,No daj," vyzve ho Diana. 

,,Mám rovnaké znamienko na bruchu ako náš riaditeľ," hrdo povie a dvihne hlavu s úsmevom na mňa. Mnou len prebehnú zimomriavky a radšej ani nechcem vedieť, ako na to prišiel. Alebo chcem? 

,,A čo, to si teraz akože borec?" opovrhujúco ho odbije Diana a nahlas sa zasmeje. 

,,Prestaň," napomeniem ju a opäť sa obrátim na Lukasa, ,, A na to si ako prišiel?" 

,,Stretol som ho po tréningu na lavičke a on je veľmi milý a začali sme sa rozprávať. Dostal som sa k svojmu znamienku a on, že má podobné. A bolo. Naozaj je to najlepší riaditeľ akého sme kedy mali," rozplýva sa a ja prehĺtam každú ďalšiu slinu ťažšie a ťažšie. Nie je dobré, aby sa spolu takto rozprávali. 

,,Mne až tak super nepríde, je mi nesympatický," zahlási Diana. Neviem či preto, pretože jej je naozaj nesympatický alebo len preto, aby odporovala bratovi ako to má vo zvyku. 

,,Prečo?" nedá mi neopýtať sa. 

,,Neviem, chodí tak zvláštne, príde mi typ namysleného pajáca..." 

,,No to vôbec nie," skočí jej do reči Lukas. 

,,Ale áno, taký horenos." 

,,Prestaň, je fakt super, ani ho nepoznáš a ideš tu urážať." 

,,A ty ho snáď poznáš? Hmmm." 

,,Prestaňte!" okríknem ich, ,, Hádam sa nepohádate kvôli riaditeľovi vašej školy." 

Obaja sa na mňa ospravedlňujúco pozrú a rovnako aj na seba. Síce sa hádajú takmer stále, ale vždy ich to prejde a o päť minút je dobre. 

Prešla necelá hodina a ja kráčam k Louisovi domov. Tam sa chcel stretnúť. Môj žalúdok je na vode a bojím sa rozhovoru s ním, čo myslel tým ,,všetko" ? Zaklopem na dvere a čakám, kým mi niekto otvorí. Netrvá to dlho a dvere sa začnú pomaly otvárať, za nimi stojí Louis s nečitateľným a chladným pohľadom, ktorá naznačuje, aby som šla dnu.  Vojdem a nestihnem prejsť ani poriadne do vnútra , keď Louis rýchlo zatvorí dvere a za ruku na potiahne dnu. 

,,Čo si do riti myslíš, že robíš?" prísne zašušká a ja presne viem, o čo sa jedná, tvárim sa však, že nie. 

,,O čom to hovoríš?" 

,,Spať s Danielom ti príde úplne v pohode?" povie odporným nahnevaným hlasom. 

,,Odkiaľ to vieš?" zmätene sa ho opýtam, aj keď viem, že by som to skôr mala vysvetľovať. 

,,Odkiaľ to viem? Odkiaľ to viem? No predsa od Daniela, ktorý sa mi zveril, ale prosil ma, aby som ti to nepovedal. Ja som musel, zbláznila si sa? Máš Jamesa, Danielove deti, o ktorých nič nevie, v podstate mu stále dokola klameš a ešte aj urobíš toto? Nerozumiem ti Jessica, ani trochu. Mala by si sa uvedomiť. Čo povieš Jamesovi? Na koho strane mám stáť ja? James ťa miluje, Daniel mi vyplakával, že k tebe stále niečo cíti, aj keď to chce potlačiť a ty sa právaš takto? Ide mi z toho vybuchnúť hlava." Sklopí svoj zrak do zeme a po chvíli sa prísne zahľadí priamo na mňa. 

,,Naozaj ti povedal, že ku mne niečo cíti?" opýtam sa potichu. 

,,Toto ťa teraz zaujíma? Nerieš to, medzi vami je predsa koniec! Máš Jamesa! Alebo ako to mám chápať? Ty k nemu stále niečo cítiš?" 

,,Ja neviem Louis, neviem. Som zmätená ako nikdy. Asi aj k Jamesovi niečo cítim, ale nikdy to nedosiahlo také pocity, ako keď som s Danielom. Nechcela som s ním nič mať, nešla som tam s tým úmyslom. Nešlo to však zastaviť. Bola tam neopísateľná chémia, ktorá nás k sebe ťahala." 

,,Alebo len hlúpe chvíľkové pocity z minulosti, ktoré skúšali ísť von," zamrmle si podráždene. 

,,Louis! Nikdy si to nemal vedieť. Koho sa chceš vlastne teraz zastávať alebo čo chceš riešiť? Stalo sa, James sa to nesmie dozvedieť. Ja to chcem hodiť za hlavu. Nechystám sa s Danielom znova stretnúť." 

,,Naozaj? Ja budem mlčať, to si piš, ale ver mi, že chcem pre teba len to najlepšie. Hlavne nie, aby si trpela." 

Ešte sa dlhú dobu rozprávame a ja sa mu zverujem so všetkým. S tým, čo cítim, s tým, že sa mi zdá byť James nejaký zvláštny, o jeho popíjaní, o Danielovi a Lukasovi. Dostanem zo seba jednoducho všetko a Louis ma s radosťou počúva a vždy sa snaží poradiť. Nie je nič lepšie, ako mať takého úžasného brata. Aj keď je vlastne nevlastný. 

Daniel 

Musel som mu to povedať. Teraz to ľutujem ako nikdy, ale musel som. Dylanov názor mi prišiel neobjektívny, pretože to vidí len z tej jednej zlej stránky, potreboval som názor aj z druhej. Všetko je tak ťažké, keď stále myslím na Jess a snažím sa to v sebe potláčať. Dnes som večer k sebe pozval Lanu, aby som na nič také už nemyslel. 

Zazvoní zvonček a ja idem otvoriť. Za dverami nájdem stáť krásnu Lanu s jej širokým úsmevom a zvodným pohľadom. Vtiahnem ju dnu a bez jediného slova ju začnem bozkávať v nádeji, že sa objavia neopísateľne city. Nedeje sa nič. Vôbec necítim to, čo som cítil s Jess. Ako je to vôbec možné? Kým sa neobjavila Jess zase v mojom pokojnom živote, bolo všetko fajn. Teraz mi len tak motá hlavu a aj tak od všetkého uteká, nemá to význam. Pokračujem však v bozkávaní Lany a jemne ju hladkám po chrbte. Nezáleží na tom, že tie city nie sú dokonalé, ale teraz to nemôžem ukončiť. 

Lana ma chytí za košeľu a ťahá do mojej spálne. Zhodí ma na posteľ a pomaly na mňa vyjde. Začne mi sťahovať košeľu a pomedzi to ma bozkávať. Neváham ani ja a jej sa ocitne na zemi tiež.  Vášnivo sa bozkávame a postupne z nás opadáva každá časť oblečenia. Jemne ju bozkávam po krku a ona saje kožu na tom mojom. 

,,Ja ťa milujem, Daniel," zavzdychá.  

,,Aj ja teba, Jess, teda Lana," poviem, ale okamžite sa celá táto chvíľka pokazí a Lana zo mňa zíde rýchlosťou svetla. 

,,Kto je akože Jess?" naštvane a hystericky takmer zakričí.  Naozaj som to povedal? Som ja vôbec normálny? 

Jess

,,Veľmi ťa ľúbim," zašepkám Diane do ucha a pobozkám ju na čelo. 

,,AJ ja teba." 

,,Dobrú noc."

,,Dobrú." Potom už len zhasnem svetlo v jej izbe a zídem dole schodmi, kde na gauči čakám na Jamesa, ktorý sa má vrátiť z práce. Neprejde dlho a vchodové dvere sa otvoria. Do obývačky nakráča James, z ktorého výrazu viem vycítiť, že sa niečo stalo. Je nahnevaný a nervózny. 

,,Čo sa stalo ,zlatko?"

,,Viem, že si bola s Danielom, chceš mi to nejako vysvetliť?" Pri týchto jeho slovách ostanem takmer ako obarená. 

♥ Ahojte, zasa po tak dlhej dobe a je mi to veľmi ľúto, pretože sa snažím vydávať čo najčastejšie, snažím. Aj ta vám ďakujem za každý jeden votes, komentár a veľmi, ale naozaj veľmi si ich vážim. Majte so mnou trpezlivosť. Verím, že vás príbeh baví a chcete vedieť, ako to dopadne.♥