Double problem

26.KAPITOLA

Daniel

Vrátil som sa k stolu s pohľadom upnutým na Louisa. On si to očividne všimol a preto sa snaží čo najviac odbočiť od témy: muž. Zoberie Clare za ruku a ťahá ju na parket. Ona sa vôbec nebráni a po chvíli sa mi strácajú z dohľadu. Obrátim sa na Jess a z ruky jej vezmem pohár s vodkou. 

,,Môžeš prestať piť?" upozorním ju nervóznym tónom. 

,,A čo? Chceš mi to zakázať? Bav sa aj ty," zašepká a začne ma štekliť s neprítomným pohľadom. Na dnes toho vypila už dosť. 

,,Ja ťa tak milujem,  ty môj cukríček," začne sa po mne vešať a bozkávať ma po tvári. Alkohol, ktorý z nej cítim ma odrádza. Odstrčím ju a podráždene poviem : 

,, Prestaň. Vezmem ťa radšej spať, kým ťa začnú otravovať ďalší muži." 

,,A čo Clare? Necháme ju tu," začne sa neprirodzene smiať.

,,Ano." poviem chladne. 

,,A čo ak jej škriatkovia zjedia Louisa?" pokračuje  v nezmyselným rečiach a stále sa smeje. Chytím ju za ruku a začnem ju ťahať preč. Nevnímam okolie, vnímam len to, že ju musím dostať späť na hotel. Pošlem Louisovi sms a už sme preč. Zajtra všetko vyriešim. Musím sa porozprávať s Louisom o jeho zvláštnom správaní. Ten muž, ktorý poznal moje aj Jessine meno mi jednoducho nechce odísť z hlavy. Mohlo by to byť niečo závažné? Hrozí mne alebo Jess niečo? Nepomýlil si ma náhodou opäť s bratom? Ale prečo potom vedel aj to, ako sa volá Jess? 

Jess 

Prebúdzam sa s veľkou bolesťou hlavy. Zodvihnem sa a poobzerám okolo, Daniel už nespí, ale úpenlivo na mňa zazerá. 

,,Dobré ráno?" zmätene poviem a chytím si ubolenú hlavu. 

,,Aj tebe," poviem Daniel s kamenným výrazom tváre a nahnevaným tónom. 

,,Čo sa stalo?" opýtam sa opatrne. 

,,Nič." 

,,Prestaň. Niečo som vyviedla?" pátram ďalej, pretože zo včerajška si toho veľa nepamätám. 

,,Možno." 

,,Možno? Takže áno? Zlatko, prosím ťa, povedz mi to a nebuď ofučaný." 

,,Prečo si toľko pila? Nevedel som, že vôbec piješ,"  zamračený mi povie z očí do očí. Zahanbím sa o zrak upriem do zeme. Čo mu mám povedať? Veď ja sama neviem, prečo som to spravila. 

,,Odpusť. Ja sama neviem, ale už to nikdy neurobím," zašepkám a on sa na mňa zahľadí. 

,,Naozaj?" 

,,Naozaj. A aj som niečo vyviedla?" ešte viac zahanbene sa opýtam. 

,,Okrem toho, že si tancovala ako šialená, ani nie," povie a začne mu trhať kútikmi úst. Ja sa zasmejem a prídem k nemu bližšie. 

,,A páčilo sa ti to?" zašepkám mu do ucha. 

,,Nemôžem povedať, že nie," zašepká aj on a prevalí ma na chrbát. Pobozká ma na čelo a zlezie zo mňa. 

,,Vieš, že ťa milujem?" s úsmevom na perách poviem. 

,,Viem, ale ja teba viac," ubezpečí ma a podá mi pohár vody s liekom na hlavu. Ochotne to vypijem a Daniel si vedľa mňa sadne, akoby mi chcel povedať niečo vážne. 

,,A na toho muža si pamätáš?" začne tichým hlasom. 

,,Muža?" zmätene sa opýtam. 

,,Áno, toho, čo poznal tvoje aj moje meno. A chcel ťa odviesť preč, kým som nezakročil."

,,Akože ďalší únosca?" vystrašene poviem . 

,,Nie, tento ťa chcel akoby zachrániť. Poznal aj Louisa a stále sa ťa pýtal, či si tu dobrovoľne. Potom som pribehol ja, a poslal som ho preč. Ale on vedel aj moje meno. Netuším, čo to bol zač. Ty si vážne nič nepamätáš?" 

,,Trochu áno, ale nepoznala som ho, to viem. Myslíš si, že Louis ho poznal?" začnem vyzvedať. 

,,To neviem, ale keď som potom k nemu šiel, s niekým telefonoval a tváril sa zvláštne. Nechcel sa o tom rozprávať." 

,,Mal by si ísť za ním. Alebo ja?" navrhnem. 

,,Pôjdem ja, ale ty nejako zabav Clare, aby sme mali čisto mužský pokec." 

,,Dobre, pôjdeme na nákupy a ty zisti niečo viac, bojím sa, že by sa mi opäť mohlo niečo stať. Ale ja viem, že ty by si mi neublížil a ten chlap bral ako hrozbu teba, nie?"

,,Veď práve a ja netuším, aký mal na to dôvod. Musím to zistiť." 

Daniel 

Clare a Jess odišli na nákupy a ja mám dosť času na to, porozprávať sa s Louisom. Pozval som ho na kávu a vôbec neodmietal. Už ako sme sa stretli, správa sa úplne normálne ako vždy. Žeby si ani on nič nepamätal? Alebo to len hrá?

,,Inak, ty si poznal včera toho chlapa?" začnem opatrne tému. 

,,Toho, čo sa rozprával s Jess? Nie," jednoznačne odpovie. 

,,A prečo on potom poznal teba?" nenechám to tak. 

,,Ako vieš, že ma poznal? Bol tam hluk. Nemusel hovoriť práve moje meno. Možno si všetko len zle počul,"  s úsmevom na tvári mi vysvetľuje. 

,,Ale to nie, poznal moje. Som si istý," nahlas na zamyslím. 

,,Nemal by si  si z toho robiť také starosti. Bol to len náhodný opitý muž v klube. Nestaraj sa ďalej o to," presviedča ma Louis. 

,,Asi máš pravdu. Prepáč, že som si vôbec myslel, že s tým máš niečo spoločné , bráško."

,,V pohode, ale naozaj nemám," opäť ma ubezpečí a odpije si zo šálky. Naša debata o mužovi je týmto ukončená, ale vo vnútri mám stále tušenie, že za tým bude niečo viac. 

♥♥ Ďakujem vám za každý votes, koment a podporu, ktorou mi robíte radosť. Bez vás vy to nešlo. Opäť sa začíname zamotávať♥♥