Double problem

3.KAPITOLA

Jess

Zobudí ma príjemná vôňa, ktorá udiera do mojich nosných dierok. Postavím sa, ale Jamesa už nevidím. V posteli nie je. Snáď odišiel skôr, ako by ho mohli vidieť deti. Vysvetľovať im prečo tu spal, by bolo náročné pre všetkých. Prehodím cez seba župan a zídem dolu schodmi do kuchyne. Uvidím Jamesa za sporákom, ako niečo pečie, podľa vône predpokladám, že palacinky. Všimne si ma a s úsmevom mi zamáva, prevráti palacinku, priblíži sa a pobozká ma na čelo. Som z toho celá zmätená.  Neviem, čo povedať a keď už aj viem, ozve sa hlasný dupot po schodoch. 

,,Čo tu tak krásne vonia?" Pribehne malý Lukas s úsmevom na tvári. Keď zbadá Jamesa, jeho úsmev sa ešte zväčší. 

,,Ujo Jameees..," kričí a beží priamo k nemu. Vyskočí na neho a James si ho vezme do objatia. Je to krásny pohľad. Ani sa nenazdám a do kuchyne vojde Diana. Rovnako sa k Jamesovi rozbehne a nadšením. James oboch vyobjíma a následne sa pozrie na mňa a môj nervózny pohľad. Nič si z toho však nerobí. 

,,Dáte si špeciálne palacinky ešte pred odchodom do školy?" navrhne a obaja začnú výskať od radosti. James im naloží a nešetrí s čokoládovou nátierkou. Usadí ich a následne príde ku mne a pošepká mi: 

,,Prepáč, vidím že si nahnevaná, ale myslel som si..." 

,,To je v pohode," skočím mu do reči a nasilu sa usmejem. 

,,A ty si tu aj spal, ujo?" opýta sa s plnou pusou Lucas. 

,,Jasné, že nespal, kde by spal? Gauč je nepokrčený," hneď ho uistí Diana. 

,,Nespal som tu, to som vás len ráno prišiel prekvapiť," vysvetlí im a ja v duchu ďakujem. 

,,Urobil si dobre. Mama nám veľmi sladké nedovolí a ovsené kašičky už mi lezú hore krkom," povie Lukas, ale keď svoj pohľad nasmeruje na mňa, okamžite prestane. 

,,Lukas!" upozorním ho. 

,,Nevedel som, že mamička je taká prísna," štuchne do mňa a ja sa usmejem. 

,,Ani si nevieš predstaviť. Môžeš chodiť častejšie," zasmeje sa Diana a prehltne posledný kúsok palacinky. 

,,A prečo nemôžeš byť náš ocko?" opýta sa Lukas a mňa zaleje studený pot. Vidím, že ani Jamesovi to nie je jedno. 

,,Ono, ono je to zložité, zlatíčka," jemne zašepká James a oboch pohladí po hlave. 

,,Bol by si skvelý ocko," zašepká Diana. V tejto situácii sa cítim veľmi zvláštne. Je to moja vina, že ho nemajú? Prečo jednoducho nehodím všetko za hlavu a nedám Jamesovi aspoň šancu? Je to moja vina, že vyrastajú bez otca? 

,,Mali by ste ísť do školy, za chvíľu je tu autobus," navrhnem zastretým hlasom. Deti vybehnú a oboch nás vybozkávajú. Oblečú si bundy a vybehnú von. Hneď ako za nimi zatvorím dvere, otočím sa na Jamesa a on spozná hnev v mojich očiach. 

,,Prečo si to urobil? Vieš, ako hrozne som sa pred nimi cítila? Mal si odísť už včera!" kričím a neviem to zastaviť. 

,,Prepáč, Jess, prepáč, ja som si myslel, myslel som, že by to teraz mohlo byť inak, keď si ma nechala prespať. Že to chceš, že mi konečne dáš šancu, že by som sa mohol pridať k vám, konečne po tých rokoch. Veď tie deti poznám ako nikto iný, milujem ich aj teba, prečo tomu nedáme konečne šancu?" Pristúpi ku mne a hrnú sa mu slzy do očí. 

,,Ty vieš prečo, už sme sa o tom miliónkrát bavili," smutne hovorím. James ma chytí okolo ramien a hlboko sa mi zahľadí do očí: 

,,Naozaj to musí byť stále spojené s ním? Stále sa vyhováraš na to, že by si mala zlý pocit, pretože by to vyzeralo tak, že si ho opustila kvôli mne. Ale ty ho už nikdy nestretneš, on už určite zabudol a obaja dobre vieme, že si ho neopustila kvôli mne!" 

,,James, prosím, upokoj sa." 

,,Nie, nechcem sa upokojiť. Prečo to stále komplikuješ? Osem rokov som okrem teba nikoho nemal. Ja ťa milujem a neviem s tým prestať. Vieš ako trpím, keď viem, že ty ma nechceš? Mňa nebaví byť len sexuálnou hračkou vždy, keď ty dostaneš chuť. Nedokážem však nikdy povedať nie, pretože tie okamžiky s tebou sú tie najkrajšie. Vtedy ťa môžem mať blízko, prečo toto konečne neukončíme a nebudeme spolu naozaj? Mňa nebaví všetkým klamať, že sme len kamaráti." 

,,Ale my sme len kamaráti, James," uplakaná poviem. 

,,S výhodami?" sklopí hlavu a vzdychne si. 

,,Prepáč, ale ja by som to nemohla vydržať, ten tlak, ak by sa to náhodou niekedy dozvedel, myslel by si, že to bolo kvôli tebe a ja nechcem byť v niekoho očiach monštrum." 

,,To si v jeho očiach určite aj teraz. A poviem ti jedno, nikto by ťa nemiloval viac ako ja. Mala by si zabudnúť, aj on určite zabudol. Máš žiť život bez ťažoby minulosti. Život so mnou..." ešte raz sa ku mne priblíži a pozrie sa mi priamo do očí. Tento moment je tak hlboký. Nedokážem však urobiť nič, bola by to najlepšia možno, ale je to to, čo ja naozaj chcem? 

,,Mal by si ísť," dostanem napokon zo seba. James nahnevane odstúpi, vezme si bundu a bez slova odíde preč. Zabuchne dvere a ten zvuk pri ich zatváraní ma prebodne a náhle sa rozplačem. 

Daniel

Zobudím sa na podozrivé zvuky, otvorím jemne oči a zahliadnem poskakujúcu ženskú siluetu. Oblieka si oblečenie a vyzerá veľmi zmätene. Nie som zvyknutý na to, že dievčatá odo mňa chcú utekať. To ja ich musím vyháňať. 

,,Kam sa chystáš?" nechápavo ju oslovím. Zľakne sa a pozrie sa priamo na mňa. 

,,Prepáč, toto sa nemalo stať nikdy stať. Ja nie som taká. Musela som si trochu viac vypiť a nechcela som to dopustiť. Nie som dievča, ktoré skáče len tak do postele. Veľmi sa hanbím. Naozaj musím ísť..." rýchlo hovorí a ani to nestíham nasávať. Pri iných by mi nevadilo, že chcú odísť, ale oni nikdy nechcú. Táto je niečím iná. Vybehne von z izby a chce odísť. Vyskočím z postele ako srnec a rozbehnem sa za ňou. Chytím ju za ruku a potiahnem späť. 

,,Nechoď, prosím," s pohľadom do jej očí vyslovím. 

,,Prepáč, ja musím." Vytrhne sa a utečie von z dverí. 

,,Lana, počkaj!" snažím sa ju krikom ešte zastaviť, ale zabuchnú sa mi dvere priamo pred nosom. Akoby mi to niečo pripomínalo. Od zlosti do nich kopnem. Musím ju ešte nájsť, jednoducho musím. Bolo na nej niečo výnimočné. 

♥♥♥