Double problem

32.KAPITOLA

DANIEL 

,,Nemal si volať už včera?" podráždene Josh takmer zakričí do telefónu.  Ja radšej zájdem ešte ďalej za stenu, aby ma náhodou neuvidel. Prikrčím sa, ako keby som mal tajnú misiu a odpočúvam ďalej. 

,,To myslíš vážne? Mali by sme sa stretnúť hneď zajtra, načo čakať," pokračuje Josh. S kým tak môže hovoriť? Má to niečo s tým dieťaťom? Myslím si, že áno, ale nikdy nič nie je isté. 

,,Navrhol by som hotel Four seasons, okolo 16:00, môže byť?" položí otázku. Druhá strana mu pravdepodobne prikývne, pretože to už ďalej neriešia a Josh zloží telefón. Veľmi pomaly sa opäť vrátim do polovice schodov a potom s dupotom zídem dole, aby to vyzeralo, že som teraz prišiel. Vojdem do kuchyne a vyberiem z chladničky džús. 

,,Daniel ja som skoro umrel, keď som do tej izby vošiel. Už to nikdy nedostanem z hlavy," podpichne ma Josh a ja sa uškrniem. 

,,Ale to nebola naša chyba. Ty si vošiel bez zaklopania," vysvetlím mu do smiechom. 

,,Lebo som nebol nikdy zvyknutý, že by som do tvojej izby musel klopať." Má pravdu, pretože od malička sme si behali kde sme chceli. Ubezpečím to, že to nevadí a nech si dá nabudúce pozor. Vezmem ešte tri poháre na tácku a idem späť do izby. 

Vyjdem hore schodmi a pomaly jednou rukou otvorím dvere. Jess a Louis sa na mňa otočia: 

,,Prečo si tam bol tak dlho?" opýta sa s úsmevom Jess. 

,,Sme si mysleli, že si sa niekde potkol a teraz tam ležíš polomŕtvy. Keby si tam bol o päť minút dlhšie, už ideme po teba," zasmeje sa Louis. 

,,Nie, ale vypočul som si jeden veľmi zaujímavý telefonát medzi Joshom a netuším kým," vysvetlím im s tajomným pohľadom. 

,,A? Zistil si z neho niečo?" hneď vyzvedá Jess. 

,,Nie tak úplne, ale bolo to dosť tajomné. A možno to súviselo aj s dieťaťom."

,,A ako by nám to mohlo pomôcť v pátraní?" zvláštnym hlasom zašepká Louis. 

,,Nie som si vôbec istý, či to s ním súvisí, ale mohlo by. Telefonoval s niekým, a zajtra sa majú o 16:00 stretnúť v jednom hoteli v centre," ďalej vysvetľujem. 

,,Ale ako to pomôže nám? Keby sme tam šli tak to bude veeeeľmi nenápadné," ironicky povie Jess. 

,,Mňa niečo napadlo," zašepkám. 

,,Niečo je čo?" hneď zareaguje Louis. 

,,Šiel by som tam namiesto Josha. Na to nemajú šancu prísť. Som predsa úplne rovnaký ak on."

,,A ako to chceš urobiť?  On tam predsa pôjde tiež," skonštatuje Jess. 

,,Ja viem, ale napadlo ma, že ho nejakým spôsobom uväzním doma. Zvládol by som to, ak by ste mi pomohli. Josh sa vždy okolo 14:00 sprchuje, poznám jeho rituály. Všade v dome máme namontované tak silné dvere, ktoré sa jednoducho nedajú vykopnúť. To tu dal ešte otec, kvôli bezpečnosti pred nepriateľmi. Aj okná sú zabezpečené nepriestrelnými sklami..."

,,To ako fakt?" preruším ma Jess. 

,,Naozaj, ale to nie je podstatné, späť k plánu. Zobral by som mu ešte pred sprchou nejakým spôsobom mobil. Josh sa nezamyká, pretože vie, že ja mu tam liesť nebudem. Následne ho zamknem, mobil vezmem a pôjdem ja. Nebude s tým môcť nič urobiť. Čo poviete? Nepomohli by ste mi?