Double problem

21.KAPITOLA

Jess

Prešiel týždeň a všetko sa zdá byť v najlepšom poriadku. James je milý a dobrý ako vždy, už si ani nespomeniem na to, čo sa stalo. Lukasovi sa zadarilo na súťaži v plávaní a obsadil druhé miesto. Som na neho veľmi hrdá a James rovnako. Musím však podotknúť ešte jednu vec, rozrušilo ma Danielove pozvanie na večeru k nemu dnes večer. Má to byť priateľské stretnutie, pri ktorom sa chce porozprávať. Povedala som áno a sama neviem prečo, ťahá ma to tam. Ako mi Louis povedal o tom, že Daniel asi stále niečo cíti, neviem ne to prestať myslieť. Cítim snáď niečo aj ja? A ak áno, nemala by som to pre dobro všetkých len potláčať. Chcem, ale nejde to. Pri Jamesovi vôbec nič necítim. Teda, niečo áno, ale nikdy to nebola a myslím si, že ani nebude láska. K Danielovi nechcem cítiť nič, ale neviem prikázať môjmu vnútornému ja, aby odmietlo prísť na tu večeru. Samozrejme, že si dám pozor, aby sa tam už nič nestalo. 

,,Láska, kedy sa asi vrátiš domov? To je len klient, čo chcel tortu do vedľajšieho mesta, že?" zaujíma sa James. 

,,Áno, to je presne on. Tak do dvoch hodín by som mohla byť späť, ale nič nazaručujem," usmejem sa a jemne ho pobozkám na líce. 

,,Mám ťa čakať?" 

,,Nemusíš, trafím do postele," ironicky poviem. 

,,Ako myslíš, láska." Potom už len vezmem krabicu, v ktorej v skutočnosti nie je žiadna torta a  naložím ju do auta. Mám obrovské výčitky svedomia, ale ja jednoducho potrebujem zistiť o čom sa chce Daniel rozprávať. 

Daniel

Večera pripravená, ja pripravený a aj celkom nervózny. Konečne som sa odhodlal a pozval Jess k sebe na večeru. Povedal som jej, že sa chcem o niečom porozprávať, ale musím ešte vymyslieť o čom. Mal som tak obrovskú potrebu ju vidieť, až je to neuveriteľné. Mal som celkom aj obavy, že povie nie, ale súhlasila. To je pre mňa známka toho, že jej nie som ľahostajný. Keby som bol, ostala by doma s Jamesom a nikam za mnou by nešla. 

Nestihnem ešte ani vymyslieť o čom sa budeme zhovárať a zvonček vydá svoj zvuk, ktorý naznačuje, že je Jess tu. Hlboko sa nadýchnem, ešte raz v zrkadle skontrolujem svoje vlasy a hrdo idem otvoriť. 

,,Ahoj, som rád, že si prišla." Privítam ju a nekontrolovateľne prebehnem pohľadom po jej tele. Má na sebe krásne, jednoduché čierne šaty, ktoré dokonale ukazujú jej postavu. Neviem sa jednoducho ovládať. 

,,Ahoj," odzdraví ma a pozvem ju dnu. Vojde, odloží si kabát a zavediem ju priamo k stolu, kde už je nachystaná večera.  

,,To si varil sám?" opýta sa s milým úsmevom. 

,,Samozrejme," automaticky poviem, ale v skutočnosti som to nevaril. Bolo to len klamstvo, aby som vyzeral lepšie, išlo to tak samo. 

,,Wau, tak to je sila. Nepamätám si, že by si varieval." 

,,Za tie roky som sa toho naučil veľa," poviem a uvedomím si, že to mohlo znieť sobecky. 

,,Napríklad?" 

,,Napríklad žiť je brata." Fakt som povedal takú blbosť?

,,Och, ako sa inak má? Chodievaš za ním?" zaplaví ma otázkami o Joshovi. Dúfam, že jej to nie je nepríjemne o ňom hovoriť. 

,,Chodievam, ale nie je to veľmi dobré. Mám podozrenie, že ho spoluväzni bijú a nechce mi to povedať. Naposledy bol celý zbitý. Keď tam pôjdem nabudúce, chcem sa s ním poriadne porozprávať a verím, že mi to povie." 

,,To mi je ľúto," zašepká. 

,,Nemusí." 

,,Snáď to bude dobré," upokojí ma a položí mi ruku na rameno. Dokonca aj toto gesto so mnou niečo robí a začnem automaticky k Jess približovať hlavu. Ona sa odtiahne a nechápavo sa na mňa pozrie.