Double problem

27.KAPITOLA

Jess

,,Vieš aká so šťastná, že chodíš  s mojím bratom?" usmejem sa na Clare, ktorá si do úst vkladá lyžičku polievky. 

,,Naozaj?" vráti mi úprimný úsmev. 

,,Áno, ja som nikdy netušila, že ty by si mohla byť tá tajomná z Brazílie." Naozaj by ma to nikdy nebolo napadlo. 

,,Nemala si to ako tušiť, ale aj ja som na neho veľmi často myslievala. To musí byť osud, že sme sa opäť dali do kopy," so spokojnou tvárou mi vysvetľuje Clare. 

,,Je to tak. A ešte k tomu si moja najlepšia priateľka. Lepšiu frajerku si môj brácho nájsť nemohol." 

,,Ale aj som si kvôli vám toho dosť prežila," vtipným tónom povie. Zamyslím sa, čo konkrétne mohla myslieť. Asi pochopí z môjho zmäteného výrazu, že úplne nerozumiem a pokračuje : 

,,Napríklad zachraňovanie ťa pri únose." Pri týchto slovách sa zasmejem, ale vo vnútri ma strasie. Tejto téme sa už radšej nevenujeme. Clare je v podstate jediný človek, ktorému som povedala úplne všetko o Danielovi a jeho rodine, minulosti, pretože viem, že u nej to ostane v bezpečí. Rovnako všetko o sebe povedala aj ona mne. Ľúbim ju a som nadovšetko vďačná za to, že ju mám. A ešte k tomu možno budeme raz švagrinky. 

Daniel 

Dnes nás naše drahé polovičky donútili ísť do Louvre, kde budeme cez tri hodiny blúdiť a pozerať sa na obrazy. Samé obrazy, ktoré sú pre nás celkom bezvýznamné. Rád sa pozriem na tú slávnu Monu Lisu, ale to je asi všetko. Nejaký odborníci vraj tvrdia, že prejsť celý Louvre tak, aby ste pri každom obraze strávili pól minúty, by trvalo okolo 96 hodín. Ja a Louis sme naším kráskam dovolili nás tam držať maximálne 3. Neboli nadšené, ale nakoniec súhlasili. 

,,Vidíte tú nádheru?" ukáže Clare na prvý obraz, ktorý sa pred nami objaví. 

,,To myslíš vážne? Veď sú tam dva psi, čo sa očuchávajú," nechápavo povie Louis smerom na Clare. 

,,Chlapi," ironickým tónom sa zapojí Jess. Ja sa nad tým uškrniem a zamumlem si popod nos : 

,,My aspoň vieme, čo je dobré." 

,,No, to určite," zasmeje sa Jess a objíme ma okolo pása. Musela ma počuť. 

,,A na tú Monu Lisu sa nejdeme pozrieť?" opýtam sa s miernym nadšením, ktoré ale nechcem dať navonok. 

,,Môžeme, tá je vraj na druhom poschodí," skonštatuje Clare a zaryje svoj nos do mapky galérie. 

Všetci sa vydáme tým smerom. Vystojíme si asi 20 minútovú radu a pozrieme sa. Ten obraz je presne taký, ako keby som si ho vyhľadal na internete. Nič moc. Baby sú z toho nadšené, ale toto ja asi nikdy nepochopím.  Od obrazu sa presúvame k ďalšiemu a ďalšiemu. Prepadne ma obrovská nuda a na chvíľu si sadnem na lavičku, ktorá  je oproti obrazom. Vedľa mňa si sadne Clare, ktorá ma už očividne tiež dosť chodenia. Rozprávame sa a ani jeden sme si nestihli všimnúť, kde je Jess a Louis. Obzerám sa, ale nikde ich nevidím. Zrazu mi príde od Louisa sms: 

,, Nejakým divným spôsobom sme sa dostali úplne inde a dnu do tejto sekcie nás už nepustia. Stretneme sa o hodinu a pól pred hlavnou bránou."  

Sms ukážem aj Clare a tá sa zasmeje : 

,,Vidno, že sú súrodenci." 

Jess 

Sama nechápem, ako sme sa mohli stratiť. Vždy som si hovorila, že sa to len tak nedá, ale očividne sa to dá. S Louisom sa na tom dosť smejeme. Aspoň mám zasa čas, porozprávať sa so svojím bráškom poriadne, sama. V tejto sekcii, kde sme sa dostali už nie je pre nás nič zaujímavé. Preto si sadneme sa najbližšiu lavičku a rozprávame sa. 

,,Si s Clare šťastný?" opýtam sa ho. 

,,Veľmi, nevieš si predstaviť, ako som dúfal, že ju ešte niekedy stretnem," zamilovane hovorí. 

,,Vieš aká som šťastná, že si s ňou? A ja za to, že ste sa s Danielov spriatelili, aj keď si to tak veľmi nechcel?"

,,Ja viem, bál som sa o teba, lebo som toho o ňom veľa počul a aj naši doma," povie a ja sa zamyslím, odkiaľ mohol o ňom vlastne počuť? 

,,Ty si niečo o Danielovi vedel? A naši? To je ako možné?" vyzvedám. 

,,Nie tak celkom, ale počul som o ňom. Nechytaj ma prosím za slovíčka. Ja viem, že ti to vždy šlo, ale teraz prosím nie. Nejaký moji kamaráti sa v niečo špinavom pohybovali a počul som tam jeho meno alebo toho brata. Iba priezvisko a keď si potom povedala, že s ním chodíš, bál som sa," vysvetľuje, ale neznie vôbec presvedčivo. 

,,Nejako sa mi to nezdá, a môžem ešte otázku?" 

,,Jasné, že môžeš." 

,,Toho chlapa v klube si poznal, však?" zaskočím ho otázkou. 

,,No, vieš....," nadýchne sa, ale nepokračuje. 

,,Však áno, ja to Danielovi nepoviem, sľubujem, ale chcem to vedieť. Týkalo sa to predsa aj mňa, nie?" začnem ho presviedčať. Louis sa na mňa pozrie zvláštnym pohľadom, ale nechce hovoriť. 

,,Nepoznal som ho!" rázne povie a odvráti zrak. 

,,Prečo ti neverím?" 

,,Mala by si," snaží sa znieť presvedčivo. Viem, že mi asi nehovorí pravdu, ale keby to bolo niečo, čo mi môže ublížiť, povedal by mi to. Vždy ma chránil a keď o tom nechce hovoriť, nebudem ho nútiť. Nepoviem ani Danielovi, že niečo asi vie. Nechám to jednoducho na pokoji. 

,,Mali by sme pomaly ísť pred bránu, po ceste si chcem ešte kúpiť tie dokonalé wafle, čo sme videli. Dáme si súrodenecký boj, kto ich zje skôr." Po týchto slovách sa na Mňa Louis usmeje a v jeho očiach vidím vďačnosť za to, že som zmenila tému. Obaja sa postavíme a odchádzame. Prídeme k stánku a obaja si objednáme. Ja som si dala s Nutellou a jahodami, Louis zvolil karamel  s figami. Naša súťaž sa nakoniec nekoná, ale pokojne ich obaja jeme a rozprávame sa. Mám pocit, akoby sme boli opäť deti, ktoré trávili večery tajným rozprávaním pod perinou, pretože im rodičia prikázali spať. Ani sa nenazdáme a pred bránou zbadáme Daniel s Clare. Daniel mi dá bozk na čelo a z kapse vyberie 4 lístky na Eiffelovku. Od radosti až podskočím a hodím sa mu okolo krku. Milujem ho celým srdiečkom. 

 ♥ Taká celkom nudná časť, ale naozaj sa to začne rozbiehať poriadnym smerom. Hneď ako sa vrátia z Paríža♥