Jeho srdce ✔

Kapitola 10

Adam

Tá žena bola odhodlaná zomrieť. Vyzerala zúfalo a stratene. Ako keby jej bolo ľúto toho, že sme ju nezrazili. Niekto jej musel veľmi ublížiť, keď už nemá chuť do života. Človek musí byť na pokraji svojich síl, aby sa skutočne odvážil spáchať samovraždu. Poznám tú bezmocnosť a prianie si zomrieť. Ešte predtým, ako som sa svojím zlyhávaním srdca zmieril, preklínal som celý svet za to, že som sa musel s touto poruchou narodiť. Pripadal som si ako polovičný, vadný, chybný, neúplný. Štvalo ma, že všade naokolo behajú šťastní a zdraví ľudia a ja na to nemám nárok. Bola mi táto choroba udelená bez toho, že by som niečo urobil, považoval som to za boží trest. Chcel som túto pliagu predbehnúť, ja som chcel byť na koni a sám sebe svojím pánom. Nechcel som, aby ma skolila choroba, ja sám som chcel určiť čas a deň, kedy zomriem. Takže som sa o to začal pokúšať.

Myslel som na to dennodenne, vždy pred spaním som si povedal, že na druhý deň sa už skutočne zabijem. Hlavou mi blúdili jedine pesimistické myšlienky, bol som samovraždou posadnutý. Dalo by sa to považovať aj za akúsi formu zvrátenosti. Bol som stratený a jednoducho som už ďalej nevidel žiadne iné východisko zo svojej situácie. Bolo mi predurčené zomrieť, mohlo sa to stať každú minútu, ja som sa nemienil len tak prizerať, ako ma z tohto sveta vezme moja vrodená vada. Pred rodičmi som sa snažil správať rovnako, aby na mne nezbadali žiadnu zmenu v správaní, čo bol nadľudský výkon, keďže ma mali pod drobnohľadom temer neustále.

Vedel som, že by ich moja samovražda bolela, ale človek v depresii nemyslí na to, ako jeho skutky môžu ovplyvniť ľudí naokolo. Ja som bol zavretý doma, monitorovali ma, nemohol som sa ísť sám ani prejsť, pretože kedykoľvek by som mohol odpadnúť a nemal by mi kto podať prvú pomoc. Keď ostatné deti žúrovali, opíjali sa a užívali si svoju bezstarostnú mladosť, ja som musel trčať doma s otcom a mamou a každú hodinu si merať krvný tlak a pulz. Rozčuľovalo ma to. Závidel som im. Prepadla ma žiarlivosť. Nerozumel som, prečo aj ja nemám dovolené byť bezstarostným. Bol som tínedžer, ovládali ma hormóny, v tej chvíli mi naozaj záležalo na babách a chľaste najviac. Považoval som tieto veci za tragédiu, aj keď som vedel, že rodičia ma nechcú nikam púšťať len kvôli môjmu vlastnému dobru, vtedy som sa hneval aj na nich.

Nemohol som dopustiť, aby nado mnou vyhrala moja choroba. Pretože po celý čas bola moja choroba to, čo ma charakterizovalo. Keď sa povedalo meno Adam Deák, hneď sa hovorilo to je ten chlapec s chorým srdcom. A tom som neznášal. Prečo som nemohol byť len Adam Deák? Prečo sa pri mojom mene vždy museli pristaviť a doložiť tam ten prístavok? Áno, bol som chorý, ale moja choroba ma nedefinovala. Neformovala charakter, boli tu okrem toho aj iné veci, ktoré by sa o mne dali vedieť. Ale pre mňa to už bola typická črta. Niekedy ma dokonca ani nevolali menom, aj učitelia v škole sa o mne zhovárali len ako o tom chorom chlapcovi. Ľudia, ktorí sú zdraví, toto nedokážu pochopiť, je to pre nich len obyčajná vsuvka a keby ste sa ich na to spýtali, obraňovali by sa tým, že ja v skutočnosti som chorý. Ale my to berieme inak. Nechceme, aby si nás ľudia pamätali len ako na osoby, ktoré bolo treba ľutovať alebo sa k ním správať inak, želáme si len, aby sa s nami zaobchádzalo rovnako.

Neželáme si byť pamätaní len z ľútosti. Pretože, povedzme si pravdu, ak by som nemal túto chorobu, nikto by sa pri mne nepristavoval. Nebrali ma za špeciálneho. Prehľadali by ma z dôvodu, že na mne nič nie je zaujímavé. A fakt, že som bol pre tých ostatných zaujímavý len z dôvodu, že som nebol zdravý, nie je príjemný. Ľudia sa ku mne vždy správali milo, spolužiaci sa mi nevysmievali, niektoré baby pri mne sedávali a ustavične sa pýtali, či sa cítim dobre, naozaj sa starali, ale to len preto, že moji rodičia všetkým povedali, že mi zlyháva srdce. Čím im len tak nenápadne aj prikázali, aby ku mne boli ohľaduplní. Keď sa to prvýkrát po škole rozšírilo, každý sa o mňa zaujímal, pýtali sa ma milión otázok, bol som pre nich ako atrakcia, na ktorú sa všetci chcú pozrieť. Veď predsa chlapec s chorým srdcom je novinka, takého tam ešte nemali.