Jeho srdce ✔

Kapitola 71

Tamara

V hlave mi triešti a mám dojem, ako by mi v nej vyhrávali maličkí muzikanti, ktorí sa svojou hlasnou hudbou snažia docieliť, aby sa môj mozog rozpleštil na tisíc malých kúskov. Duní mi v nej a mám totálne okno. Nepamätám si, ako som prišla domov, ani to, kto ma uložil do postele. Vlastne sa moje spomienky na včerajší večer končia po zistení, že bol v tom punči alkohol. To je asi tak všetko, čo mi príde na um. Na viac si nespomínam. Ako sa poznám, určite som povedala niečo, čo som nemala vôbec v pláne, takže táto jednodňová amnézia nebude v konečnom dôsledku až na takú smolu. Radšej nech si svoje opité počiny nepamätám. Mám nízku toleranciu, možno to bude aj tým, že som sa alkoholu vždy vyhýbala oblúkom. Nehovorím, že som nikdy nepila a že som nebola opitá, ale konzumácia drinkov s vysokým obsahom promile u mňa nebola častá. Maximálne tak pri nejakých sviatkoch mojich blízkych. Keby som vedela, že ten punč nie je nealkoholický, s určitosťou by som ho neochutnala. Skazila som svojím nevšímavým správaním večierok všetkým. Dúfam, že sa na mňa nehnevajú, a ak áno, budem musieť popremýšľať, ako by som im to mohla vynahradiť. Pomaly otváram oči, svetlo prichádzajúce z okien mi páli sietnicu, ale prostredie okolo seba spoznávam. Nachádzam sa v Eminej izbe. Nejakým spôsobom sme sa dotrmácali domov. Pohľad mi zbehne ku jej postieľke a obraz predo mnou ma vskutku zarazí. Adam sedí v pristavenom hojdacom kresle, pričom má Em v náručí a obaja drichmajú. Moja dcéra zaspala v rukách druhého chlapa? A čo je najdôležitejšie, ako sa sem Adam dostal? Zaviedol nás domov? Bože, ak som sa nechcela prepadnúť pod zem doteraz, v tejto chvíli si to pevne želám. Vystrájam a trepem dve na tri, aj kvôli tomu sa alkoholu stránim. Bolo by príjemné, keby si na ten včerajší večer nepamätá ani on, lenže na moju smolu on nepil.

Postaral sa mi o dcéru. Konal inštinktívne, teraz už viem, že sa na neho môžem spoľahnúť. Nie je ten typ chlapa, ktorý by nás nechal samé a netrápil sa tým, v akom stave dôjdeme domov. Dal si tú námahu, aby sem prišiel a namiesto toho, aby odišiel, sa radšej krčí v tom malom kresle, s mojou dcérou zavesenou okolo krku. Iní by ma maximálne odviezli domov a ďalej by sa nestarali. Pri ňom takéto veci neexistujú, musí sa ubezpečiť, že sme v poriadku a má nás pod drobnohľadom. Vyzul mi tie nepohodlné čižmy. Teda predpokladám, nemyslím si, že by som bola v stave vyzuť si ich sama. Je to smiešne, pretože pomer alkoholu s punčom rozhodne nebol jedna k jednej, mám toleranciu horšiu ako nejaká tínedžerka. Lievala som do seba poháre ako nepríčetná, zdalo sa mi to trochu silnejšie, ale nepredpokladala som, že sa na detskej oslave objaví alkohol.

"Dobré ráno," ozve sa Adam z kresla a naruší moje myšlienkové pochody. Neviem, či mu mám uhýbať pohľadom alebo sa pretvarovať, že sa necítim ponížene.

"Ráno je, len neviem, či dobré," odvetím mu a zakryjem si tvár paplónom, aby sa na mňa nemohol pozerať.

"Pozri sa Ema, ako sa tvoja matka pred nami skrýva. Skúsime ju nájsť, nemohla predsa zájsť ďaleko," prihováral sa k rozospatej Em, ktorá keď počula slovíčko skrýva, ihneď ožila a pustila sa do pátrania.

"Mamička sa hanbí, Em. Vyzerá príšerne."

"Počujeme jej hlas, ale stále tvoju maminu nevidíme, no povedz, Ema, kde by len tak mohla byť?" cítila som pri sebe jeho prítomnosť a Em mi začínala z hlavy odťahovať perinu.

"Dobre, ukážem sa, ale ak sa zľaknete, bude to len vaša vina," odkryla som si tvár a vzala Em k sebe do postele.

"Mohlo to byť aj horšie," žartoval a stál vedľa mňa.

"Prosím, povedz mi, že som včera neurobila nič dehonestujúce. Aj keď to nebude pravda, stačí mi, že mi o tom budeš zámerne klamať."

"Dávam ti svoje slovo, správala si sa slušne a sedela si poslušne ako päť peňazí," prekrížil si prsty a zatváril sa dramaticky.