Jeho srdce ✔

Kapitola 24

Adam

Tak toto bola poriadna rana pod pás. Vedel som, že z jeho úst nebudem počuť pozitívne správy, ale v kútiku duše som stále dúfal, že ma predčasne zavolal do nemocnice len kvôli rutinnej prehliadke. Som kvôli tomu naivný? Pravdepodobne áno. Veď mi mohlo dopnúť, že by ma nezavolal len tak pre nič za nič, ale veril som, že aspoň raz v mojom živote pôjdu veci bezproblémovo. Možno mám toho negatívneho už plné zuby. Možno už viac nechcem trpieť. Ale čo už. Opäť len musím prijať ďalšiu prekážku, ktorá sa vyskytla. Nebudem bedákať. Keď to má takto byť, tak nech sa stane čo má. Nie je to v mojich rukách. Nemôžem ovplyvniť, ako sa budú vyvíjať nasledujúce minúty. Snáď to nie je až také zlé. Vyruším svoj myšlienkový pochod a s očami uprenými na doktora Páleníka, poviem prvú logickú vec, ktorá ma napadne.

"Ale veď predsa nepociťujem žiadne príznaky. Je mi dobre, nemám zvýšenú horúčku ani krvný tlak."

"Pretože v počiatočnej fáze rejekcie príznaky nie sú vôbec znateľné. Práve kvôli tomu ti robíme týždenné biopsie, aby sme na to prišli čo najskôr a mohli ju zastaviť."

"Ale ako je to možné? Adam berie pravidelne predpísané lieky, nenamáha sa a spĺňa všetky vaše rady..." utrápene sa ozvala o slovo mama a z jej tváre som dokázal spoznať, že sa schyľuje ku plaču.

"Pani Deáková, rejekcia je normálna reakcia tela na nový orgán, ktorý bol do tela vložený. Keď človek dostane transplantované srdce, reaguje imunitný systém organizmu. A imunitné bunky môžu nové srdce napadnúť. Medicína tomu v niektorých prípadoch dokáže zabrániť, ale vo väčšine prípadov aj napriek tomu dochádza k rejekcii. Práca imunitného systému je vyhľadať a zničiť veci, ktoré telu môžu škodiť. Bráni telo pred cudzorodými látkami, či už sú to choroboplodné mikroorganizmy alebo transplantovaný orgán iného človeka, ktorý nie je geneticky identický. A keďže počas operácie bolo z tvojho tela vybraté tvoje srdce a bolo do neho vložené nové a zdravé, imunitný systém považuje tento nový orgán za hrozbu a chce proti nemu začať bojovať. Posudzuje ho rovnako ako vírusy alebo baktérie. Ako som už povedal, u drvivej väčšiny pacientov je rejekcia transplantovaného orgánu bežná. V tvojom prípade sa jedná o akútnu celulárnu rejekciu, ktorá sa najčastejšie stáva v prvých troch až šiestich mesiacoch od ubehnutia operácie."

"Čo sa bude teraz diať?" pomrvil som sa na stoličke a nervózne som si začal hrýzť vnútro líca.

"Podáva sa antirejekčná imunosupresívna liečba a zopakuje sa EMB. Nemajte obavy, postihli sme to včas, rejekcia je úspešne vyliečiteľná. Je ale veľmi dôležité, aby si dodržiaval stanovenú dávku liekov a neupravoval si ju podľa seba. Zvýšená dávka môže mať za dôsledky niekoľko vedľajších účinkov, ak budeš pociťovať chvenie rúk, bolesti hlavy, tráviace problémy alebo poruchy spánku, nezľakni sa. Pri antirejekčnej liečbe je to normálne. Budeme rovnako sledovať klinický stav a funkciu srdca a o týždeň zopakujeme biopsiu."

"Takže neumieram?" spýtal som sa pre istotu.

"Nie, Adam. Nie je to ideálne, ale na druhú stranu je to len v počiatočnej fáze. Teraz sa len musíme zamerať na jej úplné vyliečenie. Avšak môžeš pokračovať vo svojom živote aj naďalej, zatiaľ je to len malý zádrheľ. Pani Deáková, nestrachujte sa. Adam je silný a zvládne to," pošúchal ju po pleci, ale výraz mojej mamy zostával rovnaký.

Nie je to až také hrozné, ako som si myslel. Budem len musieť brať viac liekov. To je všetko. Nič, čo by som už doteraz aj tak nerobil. Nemám sa prečo strachovať. Odmietanie orgánu je bežná vec. Veď to mám aj doktorsky potvrdené. Nebudem si z toho robiť veľkú hlavu. Nemalo by to zmysel. Bude ako bude. Pre mňa je len podstatné, že svoje srdce cítim, keď si na hruď priložím ruku. To je víťazstvo a ja sa nemienim stresovať negatívnymi myšlienkami. Načo by to bolo dobré? Môj stav by sa len zhoršil a to teraz nepotrebujem. Sľúbil som Oliverovi, že sa mu o jeho srdce postarám. Akého chlapa by to zo mňa robilo, keby som nedodržal svoje slovo?