Jeho srdce ✔

Kapitola 38

Adam

Uznávam, to tvrdenie nebolo najpravdivejšie. Ľudia sú priehľadní a dajú sa rýchlo prekuknúť. Nemajú vás čím prekvapiť, lenže Tamara je jednou z tých mála ľudí, ktorí vás neprestanú nikdy udivovať. Nie je nudná. Je ako encyklopédia, ktorá vás svojimi novými faktami pohlcuje a neviete sa od nej odtrhnúť, až kým ju neprejdete do konca. Kým sa nedostanete na jej úplne poslednú stranu. Je to nehorázne pútavé čítanie a vy od neho doslova neviete odtrhnúť oči. Asi tak nejako sa cítim, keď je okolo mňa. Rád ju počúvam a ešte radšej mám, keď mi hovorí niečo zo svojho súkromia.

"Prosím ťa, povedz mi, že si nezačala čítať ten komiks len kvôli tej hovadine od Netflixu? Takú vec môžu skutočne pozerať len obyčajné, nevzdelané ovečky."

"Nie, Bendži, môžem ťa ubezpečiť, že som o tom seriáli doteraz nepočula. Ak mám byť úprimná, seriály idú úplne mimo mňa. Ale tento komiks som ako malá hltala, očaril ma ich vtip, hravosť, krásne kresby a zachytenie jedinečnej atmosféry všedného amerického života v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Je škoda, že u nás je taký neznámy, pretože v Amerike vychádza už niečo cez osemdesiat rokov a teší sa veľkej obľube. Popravde však mám omnoho radšej tie staršie verzie, tie nové v sebe už nemajú to potrebné čaro..."

"Niečo také ako so Simpsonovcami, stále sú najobľúbenejším kresleným sitkomom, ale kvalita išla rapídne dole."

"Nové neznamená automaticky aj lepšie," ozval som sa aj ja a prerušil ich konverzáciu. Tamara sa za zaklonila dozadu, aby na mňa mohla vidieť, keďže medzeru medzi nami znovu vypĺňal Bendži.

"Nie, to teda fakticky nemusí. Avšak neviem si predstaviť, že by som sa narodil vo vašich časoch, to muselo byť hrozné, žiaden internet, tablet, mobil... Doslova doba kamenná!"

"Tak po prvé, my dvaja s Tamarou nie sme zas až tak starí, telefóny už existovali, keď sme začali chodiť do školy a po druhé, nemyslím si, že nám tie nové technológie pomohli. Skôr nám uškodili, dnes sme na nich závislí a..."

"No len sa netvár, že ty tie technológie nepoužívaš. Alebo chceš tvrdiť, že nie si schopný vydržať na xboxe celý deň bez toho, aby si čo i len vyšiel z izby?" nenechal ma dohovoriť a raz a znovu ma pred Tamarou strápnil. Začínam si myslieť, že priniesť ho sem nebol práve najlepší nápad.

"Dobre, tak som ovečka prenasledujúca dav tak, ako všetci ostatní..." sklopil som uši ako žiačik, ktorého práve zotrel najpopulárnejší chlapec v škole.

"Nie si ovca," prehovorila na mňa Tamara a vľúdne sa na mňa usmiala. Ako by mi tým chcela povedať, že sa nemám za čo hanbiť. Zastala sa ma. Dobre, tak nie úplne zastala, ale venovala mi kompliment. To pre mňa znamená veľa. Jej slová pre mňa znamenajú veľa. Záleží mi na jej názore viac, ako na názore kohokoľvek iného. Chcem v jej očiach vyzerať vzorovo. Vstúpila do môjho života nečakane, ale za ten krátky čas sa jej podarilo urobiť na ňom stopu. Je to ako keď chodíte po snehu. Neprejdete ním bez toho, aby do neho vaša noha vyryla odtlačok. Ona ich vo mne zanecháva každý jeden deň. Cítim sa k nej byť bližší. Mám ju rád. Mám ju rád? Toto je prvýkrát, čo som to skutočne priznal nahlas. Teda nie tak úplne, ale vyslovil som to v hlave. Priznal, že je pre mňa dôležitá. Doteraz som sa toho bál. Ale mať niekoho rád predsa nie je zločin, nie? Mám priateľku, ale chlap môže mať ženské kamarátky. Priateľstvo sa môže zrodiť aj medzi opačným pohlavím. Ani Cyntii by to nevadilo. Veď aj okolo nej sa točia samí chlapi. A mne to nevadí. Nežiarlim na ňu. Viem, že by to pochopila. Nie je vzťahovačná. Vždy sme si rozumeli. Máme zdravý vzťah založený na úcte, láske a dôvere, nič by nám ho nemohlo pokaziť. Keď sa vráti, Tamaru jej predstavím. Určite jej bude tiež pripadať sympatická.