Jeho srdce ✔

Kapitola 74

Adam

Neviem, čo by sme si bez Bendžiho počali. Samozrejme som si želal stráviť Silvestra s Tamarou a Emou. Úprimne, prajem si s nimi tráviť každý jeden deň bez ohľadu na to, či je to sviatok. Aj ten najbežnejší je s nimi dvomi mimoriadny a špeciálny. Lenže bolo to len takým tým typom želania, ktoré jednak nikdy nevyslovíte nahlas, pretože sa bojíte, že sa vám nesplní alebo na druhú stranu máte obavy z toho, že hoci to aj vyslovíte nahlas, k jeho splneniu nedôjde tak či tak. Nie som sebavedomý a pravdupovediac, predpokladal som, že už majú niečo naplánované s Erikom a Magdou. Povedala však áno. Súhlasila! Chce posledný deň tohto roku stráviť so mnou. Čo viac by som si mohol priať? Počarovali mi. Milujem ich celou svojou bytosťou a ubíja ma, že nie som schopný povedať jej to. Čo by s tou informáciou urobila? Poviem jej, že ju milujem a ona nebude cítiť to isté. Kamarátstvo by sa skončilo, pretože by nevedela, ako sa má v mojej prítomnosti správať. Viem, že vyzniem ako zbabelec a netajím sa tým, že ním nie som, ale vžite sa do mojej role. Ak ju môžem mať vo svojom živote aspoň ako kamarát, tak sa s tým musím uspokojiť. Nebudem pokúšať šťastie. Ten mesiac odlúčenia mi len dokázal, že si nemôžem dovoliť zruinovať to, čo medzi sebou máme, hoci si ja želám niečo intímnejšie. Túžim po nej. Nesmierne. Zakaždým, keď sa ku mne nahne, mám chuť odhrnúť jej vlasy a bozkávať ju na zátylku až do vyčerpania. Viem, že keby som ju pobozkal, nebol by som schopný prestať. Neskončilo by sa to len jediným bozkom. Určite by som zašiel ďalej a stratil hlavu. Ale na takéto veci myslieť nemôžem. Nie je to galantné. Je to odo mňa drzé. Snažím sa tieto myšlienky potláčať, ale niekedy sa nedokážem ovládať a zachádzam vo svojej mysli ďalej, než by bolo prípustné. Typický chlap, však? Zaujímalo by ma, či ona vo mne vždy videla len kamaráta. Bola tu niekedy chvíľka, milisekunda, kedy by po mne zatúžila? Čo to zas hovorím. Isteže nie. Miluje svojho manžela nadovšetko, ty u nej nikdy nebudeš mať šancu, Adam. Si len kamarát a budeš sa s tým musieť zmieriť. Nič iné ti neostáva, ak sa chceš s nimi stýkať aj naďalej.

"Si si naozaj istá, že ti nebude prekážať, keď prídem? Naozaj ma nemusíš pozývať len kvôli tomu, že to Bendži navrhol," prehovoril som nedôverčivo.

"Adam, Adam, prestaneš ma niekedy odhovárať od mojich vlastných rozhodnutí? Poznáš ma už dobre, vieš, že by som ťa nepozvala len kvôli tomu, že mi to niekto navrhuje. Aj Em sa poteší, že s nami budeš. Ale nečakaj nejakú bujarú oslavu, všetko, čo ti môžem ponúknuť, je sedačka, telka, nejaké tie koláče a nealkoholické šampanské."

"Tieto veci by ma mali akože odradiť alebo nechápem, o čo sa tu snažíš?"

"A ešte by som zabudla dodať, že ti pred polnocou dovolím zapáliť si prskavku."

"Takže naša Tamara Slovákova má strach z ohňostrojov?"

"Pché, no to určite. Len mi prídu neskutočne otravné a totálne zbytočné. Aký zmysel vlastne má, že musia vítať každý jeden nový rok?"

"Vieš, že o počiatkoch ohňostrojov kolujú tri legendy? Jedna z nich dokonca hovorí, že ohňostroj vznikol náhodou pri varení, keď v poľnej kuchyni zmiešali drevené uhlie, liadok a síru a túto zmes potom napchali do bambusovej trubičky, ktorú zapálili a ona explodovala."

"Tým mi naznačuješ, aby som pre teba takýto ohňostroj vytvorila vo svojej kuchyni?"

"A vytvoríš?"

"Na to zabudni. Prskavky alebo nič," zastala si rázne a zdvihla varovný prst.

"Nezaujíma ma žiadna pyrotechnika, hlavné je, že strávim posledný deň v tomto roku s vami."

"A čo ty Bendži a Angelika? Máte nejaký program?"

"Plánujem si pozrieť všetky časti Supermana, takže budem mať ten najsuprovejší program z vás všetkých."