Jeho srdce ✔

Kapitola 69

Tamara

Včerajšiu noc som oka nezažmúrila. Prehadzovala som sa v posteli a premýšľala nad Bendžiho slovami. Má pravdu. Prečo by som sa nášho priateľstva mala vzdať? Kvôli čomu by sme v ňom nemohli pokračovať aj naďalej? Neexistuje tu žiadny logický dôvod. Vrátila sa mu snúbenica, iste, možno na nás dve už nebude mať toľko času, ale priateľstvo s druhými osobami je uskutočniteľné, aj keď už máte partnera či partnerku. Ani Oliver sa neprestal kamarátiť s Erikom len kvôli tomu, že sa oženil. Nerobím prvé kroky. Zo zásady a z hrdosti nie, lenže bol najvyšší čas dokopať sa k tomu. Premôcť svoju otravnú hrdosť a za naše priateľstvo zabojovať. Chcela som sem prísť už oveľa dávnejšie, ale vždy ma napol cesty zastavil strach z toho, že mnou bude pohŕdať. Vtedy pri kostole sme sa rozlúčili. Síce povedal, že si nedávame zbohom, ale vyzeralo to tak. Zovieral ma vo svojom náručí tak pevne, ako keby to bolo na poslednýkrát. Bolo to lúčenie, ale mohla som protestovať. Vlastne ja som bola znovu tým človekom, ktorý navrhol pauzu. Pretože ja som nemohla uniesť, že je v jeho živote aj iná žena. Nebola to žiarlivosť, len ma proste štvalo, že nepokladal za dôležité povedať mi o Cyntii. Skutoční priatelia si predsa o takýchto veciach rozprávajú, nie? Je priam dokonalá, nechápala som, prečo by o nej mlčal. S takouto snúbenicou by sa každý pýšil. Všetci by niesli v peňaženkách jej fotku a ukazovali ju pri každej možnej príležitosti. Jednoducho to bol pre mňa šok. Automaticky som ho brala za slobodného, čo je asi chyba. I keď nikdy som sa nad jeho rodinným stavom nezamýšľala. Potrebovala som Bendžiho postrčenie, aby som sa sem dokopala prísť, ale som tu. Na tom záleží. Prekonala som sa. Mohla som sa rozhodnúť jeho slová ignorovať, no rozhodla som sa ich počúvnuť. Pre niekoho malé, pre mňa však veľké víťazstvo. Robím progres. Odhodlala som sa ho navštíviť aj napriek svojmu strachu. A keď vidím jeho šťastnú reakciu, všetky obavy sú fuč. Nepotrebujem počuť slová, pretože viem, že sa teší. Hádže na nás úsmevy od ucha k uchu, to by hrať nedokázal. On nie. Keď sa takto usmieva, myslí to vážne. Jeho úsmev odzrkadľuje skutočné pocity radosti.

"Vy ste prišli!" vykríkne od radosti a bez dovolenia nás vezme do objatia.

"Keby sme vedeli, že ťa to tak poteší, prišli by sme aj skôr. Ale udusiť nás nemusíš," hovorila som stlačeným hlasom spod váhy jeho rúk a tela.

"Prepáčte, však si s týmto príchodom mal niečo dočinenia?" obrátil sa na satisfakčne usmievajúceho sa Bendžiho.

"Zahral som sa na amora, pretože vy dvaja ste sa k nemali k činu. Mimochodom nemáte začo a mám to u vás."

"Tak za toto si zaslúžiš to najsilnejšie objatie, ktoré ti len ja dokážem dať," rozbehol sa k nemu a zdvihol ho nad svoju hlavu.

"Daj ma dole. Správaš sa ako neandertálec. Keby viem, že sa budeš chovať ako hotentotsky domorodec, Tamaru by som ti sem nezavolal."

"Ale no tak, dopraj mi trochu radosti. Prepáč, už ťa dávam dole, vidíš?"

"Za toto si želám najnovšie vydanie Supermana grátis."

"Všetky vydania tu mávaš grátis," mračil sa a prižmuroval neveriacky oči.

"Práve preto dopredu žiadam, aby to tak ostalo aj naďalej."

"Za toto máš u nás celoživotné predplatné na akýkoľvek komiks si budeš priať."

"No vidíš, takto sa mi to páči. Presvedčiť tamtú bola poriadna drina, obaja ste neskutočne tvrdohlaví ako Eopie z Hviezdnych vojen."

"Sme ti veľmi vďační," hovoril nadnášaným hlasom a poklonil sa mu.

"To by ste mali. A teraz ma už neotravujte. Na dnes som splnil svoju mesačnú dávku robenia dobrých skutkov, je to vyčerpávajúce, to vám poviem," vyplazil jazyk akože od únavy a pokračoval v rozčítanom komikse, ktorý mal položený na stole.